Všetko čo bolo pozitívne urobili v prvej polovici mandátu. Hodnotenie vlád 2020-2023

Vznik vlády v roku 2020 sprevádzalo mnoho očakávaní. Podnikateľský sektor veril nielen Programovému vyhláseniu vlády, ale aj úprimnému zámeru vládnych predstaviteľov napĺňať ho. Ako dopadlo vládnutie Matoviča a Hegera z pohľadu podnikania na Slovensku?

V Programovom vyhlásení vlády z roku 2020, ktoré bolo obmenenou vládou Eduarda Hegera takmer identicky replikované, zazneli prospešné opatrenia pre podnikateľské prostredie, ale aj reformy, na ktoré stagnujúce podnikateľské prostredie čakalo dlhé roky. 

Oblasti ako zavedenie systematického legislatívneho procesu a zníženie byrokracie, či posilnenie vymožiteľnosti práva spojenej s úpravou hodnotenia práce sudcov a zefektívnením justície, daňovo – odvodová reforma, reforma vzdelávania, či reforma odvodov do penzijného systému sú oblasti, ktoré neprichádzali hlavne dekádu trvajúcou pasivitou predošlých vlád.

Tieto najpálčivejšie problémy mali odblokovať brzdy pre podnikateľské prostredie, ktoré Slovensko stáli kedysi vybudovaný náskok oproti konkurenčným krajinám. Práve pasivita vlád za posledných viac ako 10 rokov totiž vyvolala súčasný trend, kedy Slovensko začalo stagnovať až degradovať aj v porovnaní so štátmi, pre ktoré bolo donedávna vzorom.

Do praktického naplnenia plánov vlád po roku 2020 zasiahlo niekoľko kríz. Hneď prvotné fázy prenášania Programového vyhlásenia vlády v reálne legislatívne návrhy spomalila, alebo odložila pandémia ochorenia COVID-19. Následne sa pridala bezprecedentná bezpečnostná kríza vyvolaná ruským rozpútaním vojny na Ukrajine. 

Väčšina podnikateľov od počiatku pandemickej krízy vyjadrovala pochopenie k tomuto stavu a vláde prejavovala napriek nie primeranej komunikácii a viacerým chybám zo strany vládnych politikov pochopenie a veľkú mieru trpezlivosti. Napriek možnostiam situáciu využiť, či prejavovať rebéliu boli podnikatelia dlho a často tými, ktorí ponúkali riešenia a proaktívne i na vlastný úkor štátu pomáhali plniť protipandemické opatrenia. 

Problémy, ktoré spustila pandémia priniesli v kombinácii s dlho odkladanými skrytými problémami koktejl, ktorý sa začal prejavovať nielen na zmenách podnikateľských a spotrebiteľských fundamentov. Z dlhodobého hľadiska najbolestivejší bol vzniknutý inflačný tlak a pomaly sa črtajúca energetická kríza. 

K objektívnym problémom vlády sa však pridali aj problémy nefunkčnosti vyvolané hlavne nekompetentnosťou niektorých jej členov a politickými súbojmi. Samotný fakt, že vláda spočiatku vládla ústavnou väčšinou jasne podčiarkuje fakt, že nerealizovanie reforiem a sľubov podnikateľskému prostrediu ide plne na vrub samotných členov garnitúry. Zatiaľ čo pre odklady plánov existovalo vysvetlenie, pre rušenie týchto plánov ospravedlnenie neexistuje. 

Čítajte aj: 

Rusko v plameňoch. Ako dopadla kniha, ktorá ohrozovala Putinov nástup k moci?

Smartfón užívateľa počúva a sleduje. Ako to vypnúť?

Gasimov a úradnícka elita z Azerbajdžanu na Slovensku

Za očakávaniami zaostali hlavne chýbajúce kľúčové reformy – daňovo-odvodová, penzijná a školská. Hodnotenie prvej časti vládnutia garnitúry na čele s Igorom Matovičom a neskôr Eduardom Hegerom však prinieslo niekoľko pre podnikateľské prostredie významných pozitívnych faktorov.

Očakávania podnikateľov sa naplnili najviac v oblastiach ako zavedenie Kurzarbeitu, či vysporiadanie reprezentatívnosti odborov.  Po dlhom čase bolo možné postrehnúť aj apel na oblasť zamedzenia plytvania vo verejných financiách a eliminovanie korupcie. Preniesla sa napríklad do viacerých krokov digitalizácie verejnej správy zákonov a strategických dokumentov týkajúcich sa reformných možností pre ministerstvo hospodárstva, či bodov posilňujúcich kompetencie odborných tímov posudzujúcich kľúčové vládne projekty. 

S tým súvisí aj naplnená požiadavka zamestnávateľov na dosiahnutie účelného a transparentného využívania prostriedkov z fondov Európskej únie. V rámci podpory infraštruktúry a klimaticko-energetických cieľov ako priority čerpania európskych fondov Slovensko upravilo výber hodnotiteľov projektov s podporou z európskych a štátnych dotácií. Po rokoch došlo aj k riešeniu korupčných škandálov a problémov v prípadoch podvodne pridelených poľnohospodárskych dotácií. 

Mnohé z riešení vlády však zostali len v teoretickej rovine, napríklad strategickom dokumente. K realizačnej fáze v podobe prijatého funkčného zákona neraz nedošlo. 

Navzdory prísľubom ostala naďalej neriešenou aj efektívna politika zamestnávania pracovníkov zo zahraničia v oblastiach, kde je na Slovensku nedostatok pracovnej sily. Neodblokovala sa ani neprimeraná regulačná záťaž v oblasti BOZP. Nielen epidemická, ale aj bezpečnostná situácia na Slovensku ukazuje, že ide o kľúčovú oblasť vývoja slovenského hospodárstva.

V oblasti digitalizácie a zmeny prístupu k čerpaniu eurofondov došlo k praktickému zníženiu dosahu cieľov stanovených štátnymi inštitúciami. Tie sú často v strategických dokumentoch definované správne avšak pri praktickom prevedení pretrváva preferencia skúsenejších žiadateľov na úkor tých kvalitnejších.

Pozitívne trendy vykazovala aktivita vlád po 2020 - 2023 v oblastiach zavedenia systematického legislatívneho procesu a zníženia byrokracie, odstránení skrytého zdaňovania, či v životnom prostredí a odpadovom hospodárstve. Žiaľ niektoré z týchto pozitív negovali populistické kroky vlády a nerešpektovanie pravidiel parlamentného života a legislatívnych procesov hlavne v druhej polovici roku 2022 a v roku 2023.

Navzdory sľubom ostali nevyriešené aj pozitívne zmeny v oblastiach ako Prepojenie vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce či zavedenie modernej pracovnej legislatívy a podpora tvorby nových pracovných miest.

Vlády v rokoch 2020 - 2023 priniesli podnikateľskému prostrediu mnoho pozitívneho. Hlavne pre politické súboje, populizmus a žalostnú komunikáciu však množstvo z týchto zmien  garnitúry znegovali. Niekoľkými populistickými krokmi obrátili pozitívny trend v negatívne hodnotenie a ekonomiku, či potenciál slovenského podnikateľského prostredia zaťažili ešte viac než pasívne vlády uplynulých rokov. Všetko pozitívne a reformné, čo vláda prijala, prijala v prvej polovici svojho mandátu. 

Podrobné hodnotenie jednotlivých oblastí: 

Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Životné prostredie

Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: EÚ a konkurencieschopnosť

Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Účelné a transparentné čerpanie a využívanie prostriedkov z fondov Európskej únie

Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Boj s korupciou a plytvaním

Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Energetika

Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Výskum a inovácie

Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Zamestnávanie

Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Vzdelávanie

Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Znižovanie byrokracie a tvorba legislatívy

Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Vymožiteľnosť práva

Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Daňovo-odvodový systém

 

Tomáš Lemešani, 

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope