Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: EÚ a konkurencieschopnosť

Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: EÚ a konkurencieschopnosť

Ako sa darí vláde, ktorá bola na Slovensku sformovaná po voľbách v roku 2020? Biztweet hodnotí napĺňanie kľúčových reformných sľubov vládami Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Akcent Slovenska ako člena Európskej únie bola predošlými vládami hlavne v posledných rokoch poškvrnená euroskeptickým populizmom. Únia bola slovenskými vládnucimi politikmi prezentovaná len ako bankomat na čerpanie eurofondov a poškodzovaná falošnými útokmi provinčných xenofóbov a nacionalistov vo vládnych limuzínach.

Od vlády, ktorá vznikala v roku 2020 sa preto očakávalo, že začne občanom vysvetľovať, o čom vlastne Európska únia a členstvo v nej sú. Z hľadiska podnikateľov sa čakalo na silnejšie hlasovanie v záujme slovenského hospodárstva a využívanie členstva v Únii ako nástroja pre globálnu konkurencieschopnosť slovenských firiem.  

Výrazný obrat v rétorike bol badateľný, a to hlavne v strategických dokumentoch vlády. Z praktického hľadiska však dochádzalo naďalej k nejasnej komunikácii s verejnosťou a nenapĺňaniu prisľúbených ambícií.

Podnikatelia hodnotia pozitívne napríklad to, že v dokumentoch vlády Slovenska zaznieva aj termín zdieľaná ekonomika, čo Slovensko približuje k trendom v zahraničí.

Vláda bola v sledovanom období pasívna v oblastiach boja proti dumpingu a pri vyjednávaní klimatických pravidiel v rámci Európskej únie. Zamestnávatelia kritizovali aj nedostatočné zapojenie podnikateľského prostredia do tvorby Národného plánu obnovy.

Čítajte aj:

Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Účelné a transparentné čerpanie a využívanie prostriedkov z fondov Európskej únie

Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Výskum a inovácie

Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Boj s korupciou a plytvaním

Významný je aj prijatý dokument Návrh Bytová politika Slovenskej republiky do 2030. Ide o bielu mapu s cieľom stabilizovať objem finančných prostriedkov do oblasti bývania podľa požiadaviek podnikateľov - určením ročných výdavkov do oblasti bývania vo výške 0,5 percenta HDP s postupným nárastom až na 1,0 percento HDP.

Slovensko na európskej úrovni podporilo zavedenie podnikateľmi žiadaného uhlíkového cla. Nielen v tejto oblasti však predstavitelia štátu vyvolávali pasívny dojem, neprinášali vlastné iniciatívy, čo pripomínalo vystupovanie predošlých vlád vedených národnými socialistami.

 

Tomáš Lemešani, 

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope