Najviac dlhujú štátu nemocnice, státisíce ale dlhuje aj americká armáda

Subjekty verejnej správy (okrem zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne a Finančnej správy SR) v súčasnosti evidujú pohľadávky v celkovom objeme vyše 267 miliónov eur.

Ide o rôzne väčšie či menšie dlhy, ktoré majú fyzické a právnické osoby voči jednotlivým orgánom verejnej správy. Napríklad voči ministerstvu vnútra má dlhy niekoľko tisíc fyzických osôb – zvyčajne pre neuhradenie pokút polícii. Úradom práce v jednotlivých okresoch zase dlhujú prevažne firmy, ktoré dostali pokuty z rôznych dôvodov.

V analytických novinkách sa podrobnejšie pozrieme na štruktúru dlžníkov z hľadiska odvetvia, ale aj druhu vlastníctva a zároveň sa zameriame na najväčších správcov pohľadávok.

Kľúčové zistenia:

• Najviac dlhujú subjektom verejnej správy (okrem zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne a Finančnej správy SR) nemocnice a rezort zdravotníctva. Po ňom nasleduje sektor stavebníctva, dreva a papiera.
• Najväčším dlžníkom sú firmy. Celkovo dlhujú viac ako 107 miliónov eur. Súkromné osoby dlhujú vyše 92 miliónov eur a štát sám sebe dlhuje 68 miliónov eur.
• Najvyššie pohľadávky má Ministerstvo vnútra SR (67 miliónov eur), ktoré má vysoký počet menších dlžníkov zo strany súkromných osôb. Druhým najväčším správcom pohľadávok je Národná transfúzna služba SR, ktorej dlhujú – hlavne nemocnice – vyše 63 miliónov eur. Tretím v poradí je Environmentálny fond s pohľadávkami vo výške 16 miliónov eur.
• Medzi neštandardných správcov pohľadávok patrí výcvikové stredisko Lešť, ktorému dlhuje najmä európske zastúpenie americkej armády.

Z celkovej sumy vyše 267 miliónov eur má verejná správa pohľadávky voči subjektom súkromného sektora (firmy, politické strany a cirkvi) v hodnote 107 miliónov eur. Voči súkromným osobám ide o pohľadávky vo výške viac ako 92 miliónov eur. Väčšina pohľadávok pritom prislúcha Ministerstvu vnútra SR a úradom práce. Pohľadávky voči štátnym subjektom predstavujú 68 miliónov eur.

Dlhodobo sú najväčšími dlžníkmi štátu nemocnice, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva SR. Z 15 najväčších dlžníkov štátu pochádza až 7 z rezortu zdravotníctva. Napriek tomu, že nemocnice dlhujú najviac Sociálnej poisťovni, tak desiatky miliónov dlhujú aj Národnej transfúznej službe SR. Hlbšie sme sa dlhom zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne venovali v predchádzajúcich analytických novinkách.

Spomedzi nemocníc najviac vytŕča Univerzitná nemocnica Bratislava, ktorá je s vyše 17 miliónmi eur na vrchole najväčších dlžníkov štátu. Vyše 99 % sumy predstavuje záväzok voči Národnej transfúznej službe SR.

Dlh 15 najväčších dlžníkov štátu je 90 miliónov eur, čo predstavuje 33,7 % z celkovej sumy. Viacero najväčších dlžníkov sme spomínali aj v predchádzajúcej analýze.

V rámci odvetví sú najväčším dlžníkom súkromné osoby, ktoré však v grafe neuvádzame. Ich záväzky dosahujú výšku 92 miliónov eur.

Najväčším dlžníkom spomedzi spoločností a organizácií je už spomínané odvetvie zdravotníctva. Druhým v poradí je odvetvie stavebníctva s pohľadávkami vo výške 14,5 milióna eur. Najväčším dlžníkom v stavebníctve je spoločnosť Alter Energo, a.s., ktorá dlhuje bezmála 1,8 milióna eur. Dôvodom je pokuta zo strany Protimonopolného úradu SR za kartel pri výstavbe elektrickej rozvodne. Konečným užívateľom výhod bol v čase súťaže Jozef Brhel.

Tretím v poradí je odvetvie dreva a papiera, ktoré štátu dlhuje vyše 12,6 milióna eur. V prípade daného odvetvia je najväčším dlžníkom východoslovenská celulózka BUKOCEL, a.s., voči ktorej má pohľadávku Environmentálny fond, a to vo výške bezmála 12 miliónov eur. Pravdepodobne ide o pokuty – naposledy vo výške 2 miliónov eur za nedostatočný nákup emisných kvót začiatkom roka 2024.

Najvyšší objem pohľadávok spravuje v rámci verejnej správy Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo má vysoký počet menších dlžníkov, pretože pod neho spadajú aj pokuty od polície. Dlh viac ako sto eur má voči Ministerstvu vnútra SR vyše 117-tisíc právnických či fyzických osôb. Celkovo má ministerstvo pohľadávky vo výške 67 miliónov eur. Rozdrobenosť dlžníkov dobre ilustruje aj rozloženie výšky dlhu. Sto najväčších dlžníkov dlhuje ministerstvu len 5,6 milióna eur.

Druhým subjektom s najväčším objemom pohľadávok je už spomínaná Národná transfúzna služba SR, ktorá spravuje pohľadávky vo výške 63 miliónov eur. Vyše 90 % pohľadávok predstavuje dlh nemocníc a zdravotníckych zariadení, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva SR.

Tretím najväčším správcom pohľadávok je Environmentálny fond, ktorému firmy dlhujú vyše 16,3 milióna eur. Bezmála 12 miliónov z tejto sumy prislúcha spomínanej spoločnosti BUKOCEL.

Za zmienku stojí štvorka rebríčka, teda Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, ktorého celkové pohľadávky voči spoločnostiam a osobám dosiahli 14,8 milióna eur. Len pre ilustráciu veľkosti balíka pohľadávok – na druhom mieste spomedzi úradov práce je bratislavská pobočka s pohľadávkami v hodnote 5,3 milióna eur a na treťom mieste sú Košice s pohľadávkami vo výške 2,1 milióna eur. Podľa ÚPSVaR pochádza až 95 % pohľadávok z pandemických čias, z projektu „prvá pomoc“. Išlo o neoprávnenú podporu, ktorá bola neskôr aj medializovaná.

Medzi najväčších dlžníkov Ministerstva vnútra SR patrí ŠPORTOVÝ KLUB POLÍCIE INTER Dúbravka Bratislava. Klub dlhuje ministerstvu 707-tisíc eur za užívanie nehnuteľností v Dúbravke v rokoch 2009 až 2015. Druhým najväčším dlžníkom je spoločnosť PK moto s.r.o. Spoločnosť pôsobila podľa účtovnej závierky v oblasti maloobchodu s automobilovými dielmi. Od roku 2020 je zrušená a poslednú účtovnú závierku podala za rok 2014. Dlh tvorí niekoľko pohľadávok zo zmluvného vzťahu, avšak nie je možné bližšie zistiť z akého. V minulosti bola spoločnosť prepojená cez M2S COMPANY s.r.o s Marcelom Mydlom, ktorý bol okrem iného v dozornej rade spoločnosti KORLEA INVEST, a.s., obchodujúcou s elektrinou na Slovensku a v zahraničí. Spoločnosť nakoniec v roku 2012 skrachovala.

Tretím najväčším dlžníkom je Slovenská konsolidačná, a.s., ktorá má dlh vo výške 245-tisíc eur. Ide o viacero menších pohľadávok. Slovenská konsolidačná zvyčajne preberá pohľadávky z inštitúcií verejnej správy a tie sa následne stratia z oficiálnej evidencie, preto nie je známe, koľko pohľadávok v skutočnosti vymáha.

Spoločnosti, voči ktorým má najvyššie pohľadávky Ministerstvo vnútra SR

Ako sme už spomínali, majoritu najväčších dlžníkov Národnej transfúznej služby tvoria nemocnice, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva SR. Výnimkou je len súkromná spoločnosť IMUNA PHARM, a.s. zo Šarišských Michaľan. Spoločnosť sa preslávila počas pandémie, keď skladovala vakcíny Sputnik. Okrem toho má dlh vyše 1,5 milióna eur voči štátnym hmotným rezervám. V roku 2023 dosiahla doteraz najvyššiu stratu – viac ako 2,7 milióna eur.

 

V prípade Environmentálneho fondu je po firme BUKOCEL druhým najväčším dlžníkom spoločnosť K2 Business s. r. o. Fond má voči nej tri pohľadávky v celkovej výške 727-tisíc eur. Spoločnosť je od roku 2015 zrušená. Treťou v poradí je firma PX CASK s.r.o., voči ktorej má Environmentálny fond päť pohľadávok vo výške 518-tisíc eur. Spoločnosť bola taktiež zrušená v roku 2015. V oboch prípadoch nie je známe, z čoho pochádza taký vysoký záväzok.

Spoločnosti, voči ktorým má najvyššie pohľadávky Environmentálny fond

Štátu dlhujú aj zahraničné armády

Medzi veľkými správcami pohľadávok vytŕča Centrum výcviku Lešť, v ktorom cvičí nielen slovenská armáda, ale aj zahraničné armády. Momentálne centrum spravuje pohľadávky vo výške 1,7 milióna eur, pričom väčšinu (skoro milión eur) jej dlhuje HQ, V CORPS, UNIT 28790. Ide o americkú vojenskú jednotku, ktorá má v súčasnosti pôsobisko v Poľsku v rámci Severoatlantickej aliancie.

Subjekty, voči ktorým má najvyššie pohľadávky Centrum výcviku Lešť

Podobných dlžníkov má aj Ministerstvo obrany SR, ktoré spravuje pohľadávky vo výške 480-tisíc eur. Skoro polovicu sumy dlhuje 10th Army Air & Missile Defense Command, čo je opäť európske zastúpenie americkej armády. Vyše 100-tisíc eur zase dlhuje Veľvyslanectvo USA.

Medzi nezvyčajných správcov pohľadávok patrí aj Horská záchranná služba, voči ktorej majú dlhy hlavne fyzické osoby – prevažne z Poľska a Česka. Celkový dlh predstavuje vyše 116-tisíc eur. Dlhy pravdepodobne vznikli na základe zásahu horskej záchrannej služby.