Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Zamestnávanie
Ako sa darí vláde, ktorá bola na Slovensku sformovaná po voľbách v roku 2020? Biztweet hodnotí napĺňanie kľúčových reformných sľubov vládami Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Zamestnávanie, zamestnanie a práca sú kľúčovou oblasťou života populácie, výrazným faktorom ovplyvňujúcim životnú úroveň obyvateľstva, ale aj jedným z hlavných problémov trápiacich zamestnávateľov.
Hlavne preto, že daňovo-odvodové zaťaženie práce je na Slovensku veľmi zaťažujúcim prvkom, čo dokazujú aj štatistiky OECD. Problematický je aj prebyrokratizovaný, preregulovaný a často nelogický systém zamestnávania a jeho evidencie.
Zavedenie modernej pracovnej legislatívy a podpory tvorby nových pracovných miest nenašli výrazný priestor ani v Programovom vyhlásení vlády formovanej v roku 2020.
Kontrastne pozitívne však je možné vyhodnotiť rozhodnutie a podpore zavedenia Kurzarbeitu do legislatívy, ktoré bolo vyvolané tlakom pandemických opatrení súvisiacich s pandémiou covid19.
K zlepšeniu došlo aj pri skvalitnení reprezentatívnosti odborov a komunikácii s nimi v rámci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, či hospodárstva. Jednania tripartity boli aj z pohľadu zamestnávateľov férovejšie ako v minulosti.
V hodnotenom období naopak pretrvalo slabé odhodlanie priniesť efektívnu politiku zamestnávania zamestnancov zo zahraničia v oblastiach, kde je na Slovensku nedostatok pracovníkov. Neodblokovala sa ani neprimeraná regulačná záťaž, ani v najbyrokratickejšej oblasti BOZP.
Čítajte aj:
Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Vymožiteľnosť práva
Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Znižovanie byrokracie a tvorba legislatívy
Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Vzdelávanie
Predloženie dokumentov Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vysokokvalifikovaným štátnym príslušníkom tretích krajín a Novela zákona o azyle, došlo aspoň k spusteniu teoretických procesov v podpore cezhraničnej mobility pracovníkov.
Celkovo však s prihliadnutím na nedostatok pracovníkov vo viacerých oboroch nemožno akceptovať politický odpor voči zamestnávaniu cudzincov. Xenofobická ideológia pretrvala aj po vypuknutí vojny na Ukrajine a strach z cudzincov spoločne so kostnatým systémom zamestnávania znemožnili využitie migrácie z napadnutej krajiny v pozitíva. Množstvá ukrajinských utečencov, ktorí sa už po pár mesiacoch od úteku zamestnali v Česku či Poľsku hovoria jasne. Z chladného prozaického hľadiska majú pozitívny vplyv na rast ekonomiky či odvodové a daňové príjmy štátu. Slovensku v tejto oblasti zase ušiel vlak.
Tomáš Lemešani,
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope