Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Vzdelávanie
Ako sa darí vláde, ktorá bola na Slovensku sformovaná po voľbách v roku 2020? Biztweet hodnotí napĺňanie kľúčových reformných sľubov vládami Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Roky sa hovorí o nutnosti reformy vzdelávania, a to na viacerých jeho úrovniach. Pre politikov často iba programová floskula sa stala rétorickou prioritou aj pre vládu, ktorá vznikala v roku 2020.
Po reforme vzdelávania a prepojení s praxou, či naviazaní na pracovný trh volali aj prakticky všetci zástupcovia podnikateľov.
Už Programové vyhlásenie vlády však predstavovalo sklamanie. Mnoho z bodov, o ktorých predstavitelia vládnych strán tesne pred voľbami opakovane hovorili vo verejných vystúpeniach, v sľuboch vlády na papieri chýbalo.
Aj v praxi chýbala výraznejšia aktivita hlavne v zameraní na reformu systému celoživotného vzdelávania.
Vláda podporovala digitalizáciu a modernizácie stredného a vysokého školstva. Často však podpora ostávala v teoretickej rovine, vládnych dokumentoch, bez výraznejšieho efektu v praxi.
Nenaplnené ostali aj plány liberalizácie vzdelávania na zvýšenie konkurenčného tlaku na kvalitu poskytovateľov vzdelávania, či plány na riešenie adaptácie školstva na demografické zmeny.
Pozitívnou bola snaha optimalizácie siete vzdelávacích inštitúcií s ohľadom na ich kvalitu, naopak v oblasti podpory odborného vzdelávania a prípravy s ohľadom na potreby trhu práce nedošlo k výrazným aktivitám.
Snahy o zmeny manažmentu vysokého školstva, či financovania vzdelávacích systémov sa zasekli na teoretických prípravných procesoch. Už v nich narazili na výrazný odpor aj z vládnych kruhov, čo je v rozpore s prísľubmi a duchom Programového vyhlásenia vlády. Novela zákona o vysokých školách teda prešla do vládneho schvaľovania, tam ju však výrazne okresali kritici z radov predstaviteľov zastávajúcich dodržiavanie status – quo.
Čítajte aj:
Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Daňovo-odvodový systém
Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Vymožiteľnosť práva
Hodnotenie Matovičovej a Hegerovej vlády: Znižovanie byrokracie a tvorba legislatívy
Výsledkom je napríklad absencia náboru kvalitného personálu do školstva, či nastavenie motivačného odmeňovania podľa schopností, výkonu a aktivity jednotlivých školských pracovníkov.
Pozitívne je nutné hodnotiť predloženie dokumentu Stratégia celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021-2030, čo síce nerieši praktickú rovinu potrebnej reformy, ale načrtáva prípadné postupy pre budúce vedenie školstva, ktoré bude pre presadenie reformných činností eventuálne politicky silnejšie.
Prijaté boli aj dokumenty Stratégia inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní, Stratégia Slovenskej Republiky pre mládež na roky 2021 – 2028 a Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky.
Celkovo tak reformy vo vzdelávaní, ktoré zasahujú nielen ministerstvo školstva, ale aj práce, hospodárstva a financií prišli v sledovanom období do nádejných fáz prípravy. Celkový výkon však často viazne v zaseknutí ich transpozície z teoretickej roviny do praxe.
Tomáš Lemešani,
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope