Mikuláš Černák

Medzi najznámejšie postavy českého a slovenského organizovaného zločinu z deväťdesiatych rokov patrí Mikuláš Černák. Vyučený automechanik sa ešte pred svojou „slávnou“ kariérou púšťal do lúpeží a násilných trestných činov. Vďaka spolupráci s tajnými službami a podnikateľmi, ktorí konštruovali aj ekonomické trestné činy však malomestský mafián prerástol v ťažkú váhu.

Objavoval sa na oslavách regionálnych politikov HZDS. Aj vďaka tomu mu prechádzali početné daňové podvody, ktorých sa dopúšťal. Černák sa však stal mementom a synonymom brutality deväťdesiatych rokov. Samotný bol osobne účastníkom desiatok vrážd. Často sa chválil tým, že obete, aj keď nemusel, poslal na onen svet rád vlastnými rukami.

Práve to ho však na sklonku Mečiarovej hegemónie stálo slobodu. Bolo známe, že väčšinu desiatok obetí Černák s partiou zahrabával v horách okolo Brezna a Banskej Bystrice. Niektoré z popráv tiež v tamojšej prírode priamo vykonával. Zvyčajne sa postaral o to, aby mal spolupáchateľa – potenciálnych svedkov nútil k mordu obete prispieť, veril, že mu to zaručí, mlčanie účastníkov. Vzhľadom na počet vrážd sa však postupom času niektoré telá objavili a na Černáka si pod verejným tlakom začala brúsiť zuby aj polícia. Prišlo k tomu však až pod tlakom meniacej sa politickej situácie a aj kvôli neohrabanosti Černáka, ktorý sa rád ukazoval v médiách, čím na seba, ale aj jeho vzťahy s politikmi začal upozorňovať. 

Černáka zatkli v Prahe až v roku 2003. Bol mu preukázaný iba zlomok vrážd, ale aj tie postačovali na udelenie najvyššieho trestu - doživotie. Časť kumpánov Černákovej skupiny však neskončila za mrežami a niektorí z údajných členov vedenia podnikajú na Slovensku naďalej ako legitímni podnikatelia.

Južné Slovensko

Amnestia Václava Havla z roku 1990 dostala na slobodu rozmanitú zmes českých a slovenských občanov. Okrem tých, ktorých bývalý režim v preplnených väzniciach trestal z revanšu, či za drobné skutky, dostalo priepustku aj niekoľko nebezpečných jedincov, ktorí situáciu pochopili ako nový štart ich kriminálnej kariéry. Platilo to aj o Tiborovi Pápayovi, ktorý sa za krátky čas prepracoval na hlavu mafie na juhu Slovenska.

Jeho gang prezývaný Pápayovci využíval špecifiká regiónu. Agrárna a maďarsky hovoriaca časť krajiny mala už za komunizmu silné prepojenia so susedným Maďarskom a akúsi nepísanú autonómiu. Tamojšie obyvateľstvo bolo známe tým, že už za komunizmu neoficiálne podnikalo, najmä v oblasti gastra a poľnohospodárstva. Práve na tom stavali svoju budúcnosť rýchlo vznikajúce podniky deväťdesiatych rokov. A práve toto prostredie využíval miestny organizovaný zločin, ktorý mafia zvyšku Slovenska dlho rešpektovala a nezasahovala do tamojších pomerov. Miestne gangy sa okrem tradičného raketíringu a násilných trestných činov zaoberali aj pašovaním a ekonomickou kriminalitou.

Čítajte aj:

Ako sa mafia usídlila na Slovensku a nikdy ho neopustila

Tunel Branisko. Za kauzou chýba bodka

Privatizácia slovenského zdravotníctva, alebo ako si zdravie rozdelilo niekoľko skupín

Tiež Pápay za Mečiarovej éry využíval dobré kontakty so Slovenskou informačnou službou. Tá sa podieľala na vytvorení spojenectva s bratislavskou mafiou známou ako Sýkorovci a Mikulášom Černákom. Jeho hegemóniu zastavila až brutálna vražda, kedy Pápaya spolu s deviatimi členmi jeho skupiny popravili automatickými zbraňami na oslave 25. marca 1999 v dunajskostredskej reštaurácii Fontána. Hromadná vražda bola výsledkom následníckeho boja. Nové vedenie juhoslovenskej mafie bolo aktívne aj v ďalších etapách vývoja republiky a na ich kriminálne činy naráža polícia, či investigatívni novinári dodnes.

Bratislavské podsvetie

Bratislavská mafia sa začala formovať hneď po páde režimu, hlavný rozmach však zažívala v období vlád Vladimíra Mečiara. Po začiatkoch spojených s drsnými praktikami menších gangov dostala svoju štruktúru nástupom vedenia Miroslava Sýkoru. Ten, ako biznismen so znalosťami zo štúdia na moskovskom inštitúte pre medzinárodné záležitosti (MGIMO) začal mafiu organizovať sofistikovane.

Práve takzvaní Sýkorovci mali spolupracovať so Slovenskou informačnou službou napríklad pri zavlečení prezidentovho syna do cudziny a s tým súvisiacou vraždou Roberta Remiáša, či zastrašovaním politikov a vyšetrovateľov. Skupina stála aj za známym vylúpením VÚB Banky, pri ktorej gangstri ulúpili 173 miliónov korún. Narastajúca sila skupiny sa však prestala páčiť politickej moci, vedenie gangu totiž požadovalo odmenu za jej služby v podobe účasti v štátnych a pološtátnych firmách. Miroslava Sýkoru zastrelili 6.2.1997 na parkovisku hotela Holiday Inn v Bratislave. Nástupníctvo skupiny však pokračovalo ďalej a ďalší aktívni členovia figurujú dodnes v rôznych podnikateľských subjektoch zapojených do kriminálnych prípadov.

Súbežne so Sýkorovcami začínal na území Bratislavy a v okolí fungovať aj mladší gang "Piťovci" Juraja Ondrejčáka a Takáčovci, so spojením na politické špičky. 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope alebo darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja.

Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete sa stať patrónom platformy klikom na tento link, alebo tak urobiť darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP