Tie mali mať v niektorých prípadoch možnosť pripustiť do štruktúr aj súkromné spoločnosti. To prirodzene zaujalo niekoľko známych finančných skupín, ktoré v budúcich rokoch niektoré zariadenia odkúpili celé, alebo s väčšinovým balíčkom.

Problémom z korupčného hľadiska, ktorý pretrváva v legislatíve doteraz je rozhodnutie, že straty za tieto podniky bude hradiť štát. Pôvodný zámer štátu oddlžiť zdravotníctvo jednorazovo pretrval ako pravidelný prvok. Management zariadenia nie je motivovaný nedostať sa do dlhu a vyprodukované straty uhrádzajú verejné financie.

Veľká časť zdravotníckych zariadení sa dostala aj do rúk samospráv, ktoré sa však stretávajú s rovnakým problémom. Straty uhrádzajú z rozpočtu a následne žiadajú zaplatenie zo štátneho rozpočtu. Tento systém sa nezmenil ani v ďalších dvoch dekádach, množstvo reformných zámerov nenašlo politickú podporu. Neefektívne financovanie štátneho zdravotníctva vyhovuje tomu súkromnému.

Poistenci v zľave

Súkromné finančné skupiny, najmä Penta Investments a jej akcionári, profitovali aj z ďalšieho fenoménu predošlých rokov – podnikových poisťovní. Najmä víťazi privatizácie v deväťdesiatych rokoch nútili zamestnancov priemyselných podnikov odvádzať odvody do poisťovní, ktoré zriaďoval samotný podnik, alebo odborový zväz (slovenské odbory boli korupčné creme de la creme). Možnosť voľby síce existovala, ale v prípade, že sa zamestnanec rozhodol pre inú poisťovňu, získal menej benefitov a viac odvádzal.

Veľké počty týchto poisťovní potom získali finančné skupiny. Penta tak za výhodných podmienok dostala do rúk veľký počet poistencov a prirodzený vplyv na zdravotníctvo. Množstvo poistencov teda bolo a je motivované navštevovať zdravotné zariadenia v rukách Penty.

Lobistom sa navyše podarilo zaviesť systém, ktorý funguje na Slovensku dodnes – rovnaké platby štátu za operačné úkony. Zjednodušene povedané, za drahú operáciu, ktorú je nútená vykonať štátna nemocnica, dostáva zariadenie rovnakú výšku platby ako za lacnejšiu operáciu, ktorú vykonáva súkromná nemocnica. Súkromné zariadenie na rozdiel od štátneho nie je zaviazané prijímať pacientov s drahšími úkonmi, ale môže si svoje zameranie vyberať.

Penta

Okolo obdobia privatizácie zdravotníctva dochádzalo k naplneniu amerického sna zakladateľov skupiny Penta. Dvaja kľúčoví spoluvlastníci skupiny, Jaroslav Haščák s Marekom Dospivom, rovnako ako ďalší z majiteľov skupiny Jozef Oravkin vyštudovali Štátny inštitút medzinárodných vzťahov v Moskve (MGIMO), z ktorého sa regrutovali nielen diplomati sovietskeho bloku, ale aj agenti totalitných tajných služieb.

Haščák s Dospivom potom ešte študovali v Pekingu, kde sa prvýkrát prejavil ich biznisový inštinkt, keď si uvedomili, aké rozdiely sú medzi tamojšími výrobnými cenami a cenami v Čechách a na Slovensku.

V danej dobe bola v Česku produktovým hitom napríklad hodvábna košeľa a bunda, v ktorých vystupoval Karel Gott. „Každý ju chcel. A tak nás vtedy v Číne napadlo ísť do fabriky a opýtať sa, za koľko by nám predali kontajner hodvábnych výrobkov. Kúpili sme ich za veľmi dobrú cenu a so značným ziskom doma predali,“ popísal Dospiva v Denníku N ich biznisové počiatky.

Asi vidíte, že to pre potlesk nie je dosť. Napadlo by to kdekomu, len k tomu nemal prístup a kapitál. „So Slavom (Jaroslav Haščák, pozn.) sme teda založili malú importnú firmu a začali z Číny dovážať košele a bundy do Kotvy a obchodných domov Prior. To bol základný kapitál, z ktorého sme financovali založenie Penty,“ uvádza o oficiálnych podnikateľských koreňoch Dospiva.

Čítajte aj: 

Tunel Branisko. Za kauzou chýba bodka

PZO: Podniky zahraničného obchodu ako kolíska moci v Česku a na Slovensku

Slovensko si za obdobie Hegerovej vlády v Indexe právneho štátu polepšilo

Následne spoločne s Oravkinom a ďalšími dvoma partnermi, Martinom Kúšikom a Jurajom Herkom, založili na konci roku 1993 spoločnosť Penta Brokers. Podľa pamätníkov to bol práve Oravkin, kto svojim spolužiakom následne pomohol získať akcie investičného fondu VÚB Kupón (v danom období opakovane vylúpenej gangami, s ktorými mali členovia vedenia Penty vzťahy, pozn.) Kupónová privatizácia na Slovensku bola pre Pentu zlomová a kupovanie akcií a podnikov naštartovalo jej cestu k vrcholu.

Neskôr skupinu opustili dvaja zakladajúci spoluvlastníci, Herko a Kušík, a namiesto nich sa ku skupine pridali a minoritnými partnermi stali Ian Child a Eduard Maták.

Po počiatočnom rozjazde na vlne kupónovej privatizácie sa nosnou investíciou Penty stali lekárenská sieť Dr. Max a stávková spoločnosť Fortuna. Zatiaľ čo dovtedy bola stratégia Penty zbaviť sa firiem čo najskôr s najväčším ziskom, neskôr skupina zmenila prístup – kľúčové spoločnosti si nechávala a expandovala s nimi do zahraničia.

Väčšina firiem z portfólia Penty síce pôsobí na Slovensku a v Česku, vlastnícka štruktúra Penty je však veľmi komplikovaná a obsahuje viac ako tri desiatky väčšinou cyperských schránkových firiem. Väčšina aktivít sa však podľa verejne dohľadateľných údajov týka Slovenska. A so štátom pod Tatrami je spojená aj väčšina kontroverzií skupiny.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope alebo darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja.

Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete sa stať patrónom platformy klikom na tento link, alebo tak urobiť darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP