Zdravotnícka chobotnica

Do obskúrnych rozmerov sa na Slovensku rozrástla moc úzkej skupiny podnikateľov v zdravotníctve. Nešlo iba o predošlý prienik finančných skupín, najmä skupiny Penta do zdravotníckych zariadení a poistného systému, ale aj ovládnutie rozhodovania vlády na mikromanažérskej úrovni. Zrejme najlepším príkladom bolo ovládnutie zdravotníctva východoslovenskou rodinou Pavla Pašku, istý čas predsedu parlamentu, ale hlavne podpredsedu strany Smer. Zdanlivo nemal s priamou kontrolou zdravotníctva nič, v skutočnosti však bolo zrejmé, že má celý rezort pod palcom. Okrem funkcií vo výboroch a dohľadových orgánoch mal on sám, jeho príbuzní alebo spolupracovníci zastúpenie vo všetkom podstatnom, čo rozhodovalo o čomkoľvek v zdravotníctve od metodík zdravotnej starostlivosti, cez výber dodávateľov až po spôsob verejnej kontroly. Známy košický mocipán, ktorý si svoje impérium v metropole východu budoval už po boku Vladimíra Mečiara vŕšil podozrenie za podozrením, až ho nakoniec verejný tlak odsunul z čelných pozícií v jednofarebnej Ficovej vláde.

Poslednou kvapkou bola kauza Medical Group SK. Išlo o jednu z mnohých firiem, ktoré štátu dodávali rôzne služby a materiál. V období jednofarebnej Ficovej vlády sa preslávila dodávkou CT prístrojov pre slovenské nemocnice v giganticky predražených cenách. Napríklad Nemocnica Alexandra Wintera v Piešťanoch od Medical Group kúpila CT prístroj za 1,6 milióna eur, pričom ten istý typ kúpila česká nemocnica za 540 tisíc eur. Kauza vyvolala tlak verejnosti, demonštrácie a prevalenia východoslovenskej zdravotníckej chobotnice. Ukázalo sa, že v podnikoch parazitujúcich na štáte figurovali nielen Paška a jeho rodina, ale aj ďalší kľúčoví predstavitelia Smeru z východu ako dlhoročný župan a primátor Košíc Zdenko Trebuľa a Richard Raši (ten bol tiež ministrom zdravotníctva a aktuálne (2023) je ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR).

Paška na verejný tlak reagoval odstúpením z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Je však známe, že naňho tlačili ďalší členovia vedenia Smeru, ktorým sa nepáčila jeho prílišná moc a fakt, že ohrozoval dobre fungujúci jednofarebný korupčný stroj SMERu.

Ministerstvo Komjatic

Obskurnou kapitolou v danom období bola personálna politika ministra poľnohospodárstva Ľubomíra Jahnátka, ktorý v predošlej Ficovej vláde zastával aj post ministra hospodárstva. Na rezorte poľnohospodárstva získali vedúce funkcie napriek dovtedy nesúvisiacim profesijným skúsenostiam ministrov synovec, či neter. Ako veľký lokálpatriot na ministerstve Jahnátek zamestnal aj desiatky ľudí z jeho domovskej štvortisícovej obce Komjatice.

Čítajte aj:

Gabčíkovo. Gigantický projekt je pýchou so škandálmi

Jednofarebná Ficova vláda, alebo ako sa po Mečiarovi vybudoval Ficov systém I

Ficova prvá vláda. Hegemón slovenskej politiky už začínal kauzami

Muž, ktorý sa po ministerskej funkcii stal v ďalšej Ficovej vláde šéfom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví síce touto epizódou pôsobil skôr zábavne, neskôr však vyšlo najavo, že bol jedným zo spojok s oligarchami a členmi organizovaného zločinu Miroslavom a Norbertom Bödörom. Muži za Ficovej vlády ovládli veľkú časť štátnej správy a najmä bezpečnostné zložky.

Bonul

Bödör boli tiež rodinou policajného prezidenta Tibora Gašpara. Podľa informácií z vyšetrovania neskoršej vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice mal Bödör mladší okrem iného zariaďovať sledovanie Kuciaka po technickej aj logistickej stránke.

Sledovanie nepohodlných novinárov podnikateľskými špičkami či bývalými príslušníkmi tajných služieb sa skloňovalo po mediálnych vyhláseniach mafiána Mariána Kočnera, ktorý disponoval mailovou aj sms komunikáciou niektorých novinárov.

Policajný prezident Gašpar je švagrom Miroslava Bödöra. Poznali sa roky – od Gašparovho pôsobenia ako vyšetrovateľa v Nitre. S Norbertom Bödörom, Miroslavovým synom Tibor Gašpar tiež podnikal.

V máji 2011, predtým, než sa stal policajným prezidentom na Slovensku, založil spoločnosť GEANT. Ako opísal aj zavraždený Ján Kuciak, firmu pred nástupom do funkcie policajného prezidenta previedol na svoju manželku Ivetu. Tá ju v roku 2014 prepísala na syna Petra. Spoločnosť zmenila názov na WWA a v roku 2015 sa presťahovala do budovy v Nitre, ktorá patrí Norbertovi Bödörovi. Hospodárenie firmy navyše vykazovalo neštandardy, ako napríklad niekoľkomiliónové náklady na reklamu, aj keď o firme prakticky nikto nevedel.

Gašpara vymenovala za policajného prezidenta v roku 2012 jednofarebná vláda Smer - SD Roberta Fica. A začalo sa dariť nielen jej, ale aj Bödörovcom. Počiatky bezpečnostnej agentúry Bonul, ktorej konateľom a vlastníkom bol Miroslav Bödör, sa datujú do roku 1991. Firma pod aktuálnym názvom pôsobí od roku 1998. Konateľkou firmy bola od roku 2012 Bödörova dcéra Miriam Knoflíková, do nástupu do Bonulu pôsobila v rovnakej pozícii v agentúre BMN Security. Táto firma bola s Bonulom prepojená a v minulosti podľa podozrenia niekoľkokrát poslúžila ako nastrčený konkurenčný subjekt v niektorých tendroch na Slovensku.

Bonul bol pôvodne menšou bezpečnostnou firmou s lokálnou pôsobnosťou prevažne v Nitrianskom kraji. Nebývalá expanzia prišla s nástupom vplyvu politickej strany Smer-SD. Až vďaka kontaktom s vládnou stranou začala firma získavať lukratívne štátne zákazky.

Bezpečnostné služby poskytovala Slovenskej pošte, Sociálnej poisťovni, Správe štátnych hmotných rezerv, vodohospodárskemu podniku, Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave, Národnej diaľničnej spoločnosti, Transpetrolu, Tiposu a ďalším významným štátnym firmám.

Ešte v roku 2009 ročné tržby spoločnosti predstavovali 19 miliónov eur, v ďalších rokoch sa obrat násobil. Zarážajúce je najmä tempo navyšovania obchodu so štátom. Zatiaľ čo v roku 2011, keď vládla Iveta Radičová, si firma prišla na štátne zákazky v objeme 69 tisíc eur, v roku 2012, keď vládu zostavil Robert Fico, už štátne zákazky Bonulu dosahovali hodnotu 48,3 milióna eur.

Kľúčom k úspechu mal byť okrem iného práve vyššie popísaný Ľubomír Jahnátek s ktorým je majiteľ Bonulu blízky priateľ. Sám Jahnátek priznal, že so šéfom firmy chodieva na hony. O nadštandardných väzbách na politikov svedčí aj skutočnosť, že slovenský premiér Fico bol opakovane hosťom na firemných večierkoch Bonulu.

Sociálnodemokratický Erasmus

Samostatnou kapitolou klientelizmu je prienik politických a biznisových papalášov do vysokého školstva. Množstvo politikov sa na svoje pozície tak v Česku, ako aj na Slovensku dostalo vďaka oportunistickým schopnostiam, ktoré nekorelujú s odbornosťou. Po rokoch sa však verejnosť začala zaujímať aj o ich odborné pozadie, a tak vznikol problém, ako sa voličovi ukazovať odborne aj bez patričného vzdelania. Množstvo politikov muselo tiež spĺňať nové kvalifikačné požiadavky na posty, ktoré obsadili.

Rozmohla sa vďaka tomu prax kupovania titulov na rôznych umelo založených vysokých školách, alebo školách, ktoré ovládli politické kruhy. Dokonalým príkladom je slovenská Vysoká škola Danubius v Sládkovičove. Tá je v rukách azerbajdžanskej prezidentskej rodiny, riadia ju ľudia zo štruktúr strany Smer a titulmi zásobuje lobistov, mafiánov a politikov v niekoľkých krajinách – avšak najmä v Česku a na Slovensku.

Za všetko hovorí napríklad obsadenie rektorskej pozície – dlhoročného popredného predstaviteľa Smeru Mojmíra Mamojku striedal ďalší člen Smeru Miroslav Daniš, aby funkciu odovzdal exministrovi za SNS Petrovi Plavčanovi, ktorý tesne predtým opustil pozíciu vo vláde kvôli rozsiahlemu korupčnému škandálu.

Do očí bila najviac právnická fakulta. Tituly rozdávala nielen členom a spojencom samotného Smeru, ale aj partnerom na druhej strane rieky Moravy - ČSSD. Svoje vysokoškolské vzdelanie diplomom zo Sládkovičova deklarujú Michal Hašek, Lukáš Vágner, Zdeněk Krutek, Roman Hanák či Zdeněk Dufek. Asi nikoho neprekvapí, že na prednáškach v Sládkovičove, či pobočkách (napríklad Joštova akadémia), ktoré škola prevádzkovala politici nedreli mnoho lavíc.

Majiteľmi súkromnej vysokej školy sú honorárny konzul Azerbajdžanu na Slovensku Džalal Gasymov, jeho syn Elcin Gasymov a Shamshir Shamshirli. Ich podnikanie je úzko prepojené s azerbajdžanským prezidentským rodinným klanom. Ich mená sa skloňujú aj vo vyšetrovaní korupčných káuz a medzinárodných spravodajských správach.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope alebo darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja.

Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete sa stať patrónom platformy klikom na tento link, alebo tak urobiť darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP