Na tento fakt spoločne s kauzami Fica a spol. z predošlých rokov reagovali medzinárodní spojenci Slovenska zvýšenou pozornosťou. Fico si to uvedomoval a snažil sa naoko tváriť odborne - do mnohých ministerských pozícií nominoval nestraníkov. Tí však často slúžili ako krovie a skutočná moc bola v rukách úzkej skupiny politikov a na nich naviazaných oligarchov. Obdobie nevyhnutne prinášalo menšie a väčšie korupčné škandály či podozrenia.

Pavol Pavlis a jeho biznis

Ministrom hospodárstva sa nakrátko stal Pavol Pavlis – okrem iného obchodný partner a známy Andreja Babiša. Pavlis sa na ministerskej stoličke neohrial dlho. Stihol schváliť masívnu štátnu pomoc pre Babišovo Duslo, ale najväčšia kritika verejnosti smerovala k inej udalosti jeho funkčného obdobia.

Išlo o prípad, keď spoločnosť Port Services, ktorej bol pred nástupom do politiky predsedom predstavenstva zažalovala štát práve za jeho mandátu. Domáhala sa vyplatenia 60 miliónov eur za údajne diskriminačný prístup štátu v predošlej privatizácii podniku Slovenská plavba a prístavy. Pavlis spojitosť s firmou popieral, nebolo však možné rozkľúčovať, kto presne za ňou stojí. Sídlo mala zapísané na ostrove Curacao pri pobreží Venezuely.

Dotácia za zatvorenými dverami

Ani úctyhodné hospodárske výsledky a vysoké zisky nebránili spoločnosti Duslo Šaľa z holdingu Agrofert Andreja Babiša opakovane hroziť masívnymi prepúšťaniami. Podnik tak opakovane robil a robí pri každej kríze, najmä pri tých spojených s energetikou. Vysoké ceny energetických vstupov sú u chemických podnikov objektívne, zabúda sa však na fakt, že niektoré z nich zisky výhradne privatizujú a straty socializujú. A v tom Andrej Babiš vedel a vie plávať znamenite.

Spoločnosť Duslo Šaľa dosiahla v roku 2015 zisk pred zdanením 50,3 milióna eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to bolo viac o takmer 38 miliónov eur. Išlo o najlepší hospodársky výsledok spoločnosti v histórii.

Ani dobré výsledky z predošlých rokov neznamenali, že Duslo dokázalo rast zisku dosiahnuť organicky. Vláda Roberta Fica totiž v roku 2014 schválila rekordnú dotáciu 58 miliónov eur. Dotácia v podobe daňových úľav smerovala na nevyhnutnú modernizáciu, ktorú podnik plánoval dlhodobo. Napriek tomu si ju z predošlých ziskov nebol ochotný financovať. Tak politici, ako aj predstavitelia firmy rétoricky obhajovali dotáciu ako nevyhnutnú kompenzáciu za neprimerane vysoké ceny plynu. Spoločnosť odmietala označovať úľavu za dotáciu.

Okolnosti udelenia pomoci podniku vyvolávali polemiky. Po niekoľkomesačnom lobovaní podporu pre Duslo schválil koncom roka 2014 nový minister hospodárstva Pavol Pavlis, ktorý pred nástupom do funkcie podnikal vo viacerých firmách s Andrejom Babišom.

Babiš s Pavlisom sedeli v orgánoch firmy Port Service Bratislava a obaja pochádzajú zo štruktúr bývalého Petrimexu. Rozhodnutie o pomoci vzniklo len pár dní po tom, čo z postu ministra odstúpil jeho predchodca Tomáš Malatinský, ktorý dotáciu pre Duslo odmietal. Pochybnosti vzbudil aj proces schvaľovania. Prebiehal potichu a nebyť upozornenia médií, o rekordnej štátnej pomoci by nemusel nikto nič vedieť. Vládna strana Smer schválila legislatívnu úpravu, ktorá ju povolila vec prerokovať len na vládnej úrovni bez diskusie v parlamente.

Babiš sa pozná aj s poslancom Smeru Ivanom Vargom, ktorý sedel v orgánoch spoločnosti Biotika. Majiteľ Agrofertu priznal, že v roku 2006, keď popularita vtedy novej ambicióznej strany Roberta Fica narastala, prispel na jej chod sponzorským darom. Slovenskí politici to však odmietali a čiastka sa v straníckom účtovníctve ani neobjavila. Dotácia pre Duslo nebola posledná. V ďalších rokoch prijímala ďalšie milióny a rovnakú sumou 58 miliónov eur pridelila podniku v roku 2023 aj štvrtá Ficova vláda.

Široký vyplatený z vreciek daňovníka

S obdobím jednofarebnej vlády Smeru sa spája aj škandál, keď štát rozhodol o vyplatení dlhu súkromnej spoločnosti vlastnenej oligarchom Širokým zo štátneho rozpočtu. Išlo o podnik Váhostav. Politici, rovnako ako Široký do platnosti protischránkového zákona, ktorý ich donútil priznať skutočného majiteľa podniku, popierali, že by za Váhostavom stál Široký. Rovnako tak popierali jeho sponzoring strany SMER. Napriek tomu, že bolo z predošlých káuz a úniku nahrávok možné rozkľúčovať, že bol pravdepodobne jedným z akcionárov Ficovho projektu.

Váhostav dlhodobo predražoval verejné zákazky na stavbe infraštruktúry. Napriek tomu nevyplácal subdodávateľov a zisky vyvádzal do schránok v daňových rajoch. Skončil v dlhoch a zachránil sa reštrukturalizáciou. Tá však bola sama o sebe kontroverzná. Väčšine subdodávateľov totiž sľubovala vyplatenie iba 15 percent pohľadávok voči Váhostavu. Aby stovky stredne veľkých stavebníkov a živnostníkov kvôli Váhostavu nepadli, štát im prisľúbil väčšiu mieru vyplatenia, ale zo štátnych peňazí.

Štát za záchranu Váhostavu zaplatil 12,6 milióna eur. Ako prejav dobrej vôle firma štátu vrátila v roku 2018 takmer dva milióny. Štát dokonca kvôli vyrovnaniu s veriteľmi Váhostavu založil podnik Slovenská reštrukturalizačná. Celkové náklady ozdravného projektu preto boli ešte vyššie. Je tiež známe, že s reštrukturalizáciou sa oplatilo súhlasiť iba veriteľom, ktorým Váhostav dlhoval maximálne 400 tisíc eur. Desiatky až stovky subdodávateľov vyhlasovalo, že do krivej dohody so štátom nepôjde a radšej podnikanie ukončí.

Pre korupčné prostredie na Slovensku sa zmenila situácia definitívnym koncom zlatého teľaťa menom Fond národného majetku. Ten bol podpisom prezidenta Andreja Kisku k 1. januáru 2016 definitívne zrušený. Niektoré skupiny tak stratili predtým najjednoduchšiu možnosť pre ovplyvňovanie predaja štátneho majetku prostredníctvom vplyvu na malú skupinu manažmentu.

Široký je dobre známy aj vďaka hokeju. Ešte v dobách, kedy riadil Harvardské fondy, prevzal riadenie Slovana Harvard Bratislava, ktorý následne pôsobil v prestížnej Kontinentálnej hokejovej lige. Široký bol zároveň čestným prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja.

Ešte za prvej Ficovej vlády získal Váhostav štátnu zákazku na rekonštrukciu národného hokejového štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave. Štát mu za to zaplatil takmer sto miliónov eur. To zo športoviska urobilo najdrahší zimný štadión na meter štvorcový v Európe. Okrem toho, v rozpore s pôvodnými plánmi, Široký pristavil v rámci zákazky hotel, ktorý neskôr väčšinovo prevzal. Vďaka výhodnej zákazke má tak svoj Double Tree Hilton v širšom centre hlavného mesta Slovenska.

Skartované dotácie

Netransparentné rozdeľovanie podnikateľskej podpory je na Slovensku jedným z najtradičnejších mechanizmov korupcie, ktoré je ťažké rozkľúčovať, preukázať, a teda aj vyšetrovať. Voľne písaná legislatíva dáva od deväťdesiatych rokov široké možnosti, ako môžu úradníci a politici oplatiť podnikateľovi jeho podporu. Koreláciu medzi sponzorským darom, či už je oficiálny, alebo skrytý, možno dokazovať iba mimoriadne pracne.

Aj preto sa “malé domov” v regióne používajú roky. Od malých projektov regionálnych podnikateľov až po veľké dotácie pre priemyselných gigantov. Ak už dotačná politika u niektorých podnikov začína byť kritizovaná, dochádza k snahe bagatelizovať váhu pomoci, alebo dokonca zametať stopy po tom, kto, na základe čoho a ako o dotačnej podpore rozhodoval.

Na Slovensku existuje flagrantný prípad tohto postupu - pri prípade mnohoročných štátnych dotácií pre železiarne v Košiciach. Či už išlo o divoké deväťdesiate roky, alebo modernejšiu históriu.

Čítajte aj:

Príbeh Dušana Kováčika, alebo kam až dosiahla korupcia na Slovensku

Krátka vláda Ivety Radičovej. Neuniesla bremená spolustranníkov

Ficova prvá vláda. Hegemón slovenskej politiky už začínal kauzami

Stamilióny v daňových úľavách, zľavnenej energie či spolufinancovaní podnikových investícií v hodnote stoviek miliónov dolárov. Na to všetko sa ako keby mávnutím kúzelného prútika na Slovensku zabudlo.

U.S.Steel Košice, ani jeho predchodcovia VSŽ, VSŽ U.S.Steel a VSŽ Oceľ nikdy žiadnu pomoc štátu nedostali. S kľudom to tvrdia všetky zapojené rezorty. "MH SR neposkytlo priamu alebo nepriamu štátnu pomoc pre spoločnosť U.S.Steel Košice a ani pre jej predchodcov," uviedlo v oficiálnej odpovedi na infožiadosť portálu Biztweet ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v roku 2016. Išlo o odpoveď ako z ríše divov a portál ďalej pátral, ako je možné, že o mohutných a často aj medializovaných dotáciách štát neeviduje žiadne dokumenty.

Otázky smerovali na priamu aj nepriamu pomoc, teda aj pomoc vo forme daňových úľav či zliav na energiách. Otázka smerovala na obdobie od roku 1990, teda aj na predchodcu rezortu hospodárstva – ministerstvo privatizácie.

Podľa ministerstva financií a Úradu vlády Slovenskej republiky má mať záznamy o dotáciách práve ministerstvo hospodárstva. Hoci vláda o niektorých dotáciách sama hlasovala, neevidovala o tom žiadne oficiálne zápisy.

Príčinou nevedomosti vlády, ministerstva hospodárstva i ministerstva financií je fakt, že dokumenty o štátnej pomoci v archívoch neexistujú. Podľa zistení boli dokumenty údajne skartované. Na otázku prečo a na koho pokyn štát zlikvidoval dokumenty o stovkách miliónov eur daňových poplatníkov nikto z oslovených rezortov a vlády neodpovedal.

Ani po dekádach z diskusie o korupcii nevyprchalo meno Štefana Harabina. Podľa diplomatických depeší zverejnených na serveri WikiLeaks mal Harabin stáť aj za aktivitami, ktorých cieľom bolo zrušenie Špeciálneho súdu, ktorý má na starosti práve korupciu a organizovaný zločin. V depešiach sa navyše uvádza, že Harabin tiež navrhol zmeny v trestnom zákonníku, ktoré by znížili sadzby pre recidivistov a obmedzili nástroje na ich stíhanie.

Harabin o svoju pozíciu predsedu Najvyššieho súdu prišiel v roku 2015, v tejto inštitúcii ale pôsobil naďalej ako sudca. V čase písania týchto riadkov obchádza Slovensko so svojou druhou kampaňou za zvolenie za prezidenta (už v minulosti kandidoval, prehral, ale vyhlásil sa za víťaza). 

O prostredí, ktoré budovali Ficove vlády roky vypovedá veľa aj správa Ministerstva zahraničia USA z roku 2015, ktoré Slovensko označila za „krajinu svojho primárneho záujmu“. Ministerská stratégia pre kontrolu medzinárodnej protidrogovej politiky Slovensko popisuje ako krajinu s „vysokým stupňom domáceho i zahraničného organizovaného zločinu, pochádzajúceho predovšetkým z východnej a juhovýchodnej Európy. Slovensko bolo podľa amerického dokumentu tranzitnou aj cieľovou krajinou “pre falšovaný a pašovaný tovar, kradnuté automobily, vykonávali sa tam podvody s daňou z pridanej hodnoty, obchodovalo s ľuďmi, zbraňami a drogami. Organizovaný zločin sa podieľal aj na praní peňazí získaných z týchto trestných činov.“

Know Your Country, internetový portál zameraný na globálne nelegálne finančné toky, označil Slovensko za krajinu so stredným rizikom, čo znamená, že existujú obavy o jeho schopnosť nezávisle vyšetrovať finančné trestné činy a pomôcť ostatným krajinám zmraziť majetok potenciálnych zločincov.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope alebo darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja.

Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete sa stať patrónom platformy klikom na tento link, alebo tak urobiť darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP