MSD, Interblue a nadnárodné peňazovody
Hoci sa prípad Metropolitného sporiteľného družstva môže javiť ako rýdzo slovenská záležitosť, mechanizmy podvodu študujú medzinárodní vyšetrovatelia. Sieť, ktorá z družstva vyvádzala peniaze sa totiž objavovala pri defraudácii verejných peňazí aj v ďalších známych prípadoch.
Viditeľné je to napríklad v prípade známej ako emisná kauza, či kauza Interblue. Skupina, ktorá prala peniaze kriminálnikov okolo MSD spoluvlastnila niekoľko firiem s vedením Slovenskej národnej strany, či Smeru SD. Podľa novinára Antonia Papalea patril do siete, ktorá vyvádzala peniaze z MSD aj Tomáš Komada. Novinár to zistil terénnym prieskumom, nechal sa najímať ako biely kôň.
Komada v roku 2003 založil spoločne s dlhoročným premiérom Robertom Ficom developerskú firmu R.F.Development. Boli priamo finančne prepojení, po čase Fica vo firme nahradila jeho manželka Svetlana. Ďalšie priame a závažné podozrenia smerujú podľa Papalea a policajných zistení k vedeniu Slovenskej národnej strany (SNS). Tá mala inkasovať peniaze nielen z Metropolitného sporiteľného družstva, ale aj známej kauzy Interblue.
V roku 2008 vtedajší minister životného prostredia za SNS Ján Chrbet podpísal zmluvu o predaji nadbytočných emisných kvót Slovenska so spoločnosťou Interblue Group. Predmetom zmluvy bol predaj 15 miliónov ton kvót skleníkových plynov za čiastku 5,05 eura za jednu tonu (celková kúpna cena bola 75,75 milióna eur), ale aj rámcovú dohodu o ďalších predajoch.
Uzavretie tejto zmluvy z obdobia prvej Ficovej vlády bolo pre Slovensko nevýhodné. Zatiaľ čo okolité krajiny ako Maďarsko či Česká republika predali svoje emisie za cenu viac ako 10 eur za tonu, Slovensku postačilo približne 5,05 eura za tonu. Interblue následne kvóty predala Japonsku za trhovú cenu a zarobila prakticky stopercentný zisk.
Minister odmietol zverejniť zmluvu, bol odvolaný a nahradený ďalším nominantom SNS Viliamom Turským. Ten už zmluvu o predaji emisií zverejnil, ale ešte v auguste toho istého roku bol tiež odvolaný z funkcie a nahradený Dušanom Čaplovičom zo Smeru-SD.
Firma Interblue Group bola vtedy úplne neznámou spoločnosťou a nie je sa čomu diviť - sídlo mala evidované v garáži na adrese 18217 121 st. Street, Southeast Snohomish, Washington 98290, USA.
Policajné vyšetrovanie neskôr ukázalo, že majiteľ garáže s firmou nič nemal, iba dostával tristo dolárov za to, že spoločnosti preberal poštu a poslal ju ďalej.
V septembri 2009 predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda spolu s poslancami Pavlom Frešom a Luciou Žitňanskou (obaja SDKÚ-DS) podali na Generálnu prokuratúru SR podnet k úplnému zrušeniu zmluvy medzi ministerstvom životného prostredia a spoločnosťou Interblue Group.
Vďaka netradičnému pohybu peňazí na švajčiarskom účte spoločnosti Interblue Group spozorneli aj švajčiarski policajti - jeden deň totiž prišlo na účet firmy 123 miliónov eur z Japonska a na druhý deň odišlo z účtu 76 miliónov eur do slovenskej štátnej pokladnice. Odvtedy Švajčiari vyšetrovali podozrenie a sledovali kam pôjde zvyšných 47 miliónov.
Vďaka kópiám výpisov švajčiarskej banky bolo vidieť, že zo švajčiarskeho účtu Interblue Group sa prostriedky presúvali do schránkových firiem na Cypre a Belize. V minulosti médiá zverejnili informáciu, že polícia má od Švajčiarov kópie z banky, ktoré ukazujú, kto si vyberal peniaze a kto si teda nakoniec rozdelil zisk firmy, ale minister vnútra za Smer Robert Kaliňák tieto informácie nezverejnil.
Keď sa médiá domáhali odpovede od premiéra Roberta Fica, prečo Slovensko predalo svoje emisie za polovičnú hodnotu a stratilo tým milióny, bol nepríjemný, nezodpovedal a spoliehal na to, že sa verejnosť k zmluvám nikdy nedostane.
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry zastavil trestné stíhanie vo veci z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Polícii sa nepodarilo preukázať ani pranie špinavých peňazí, na ktoré upozorňovala švajčiarska polica. Prípad teda uzavreli s tým, že za predaj sú zodpovední traja ľudia (v uznesení o ukončení vyšetrovania nie sú menovaní), ale polícia ich neobvinila, pretože "nezískala dosť dôkazov, že štát skutočne predal kvóty nevýhodne".
Kauza však mala pokračovanie. V januári 2010 prišiel fax adresovaný Slovenskej republike, že všetok majetok, pohľadávky a zmluvy Interblue Group boli prevedené na spoločnosť Interblue Group (Europe) AG so sídlom vo švajčiarskom Zugu. Čiže spoločnosť s podobným názvom sídliaca vo Švajčiarsku sa stala právnym nástupcom garážovej americkej Interblue. Vláda však tvrdila, že nová firma nepreukázala právne nástupníctvo a za dva mesiace od zmluvy o predaji ďalších emisií odstúpila.
Čítajte aj:
Havel zlikvidoval slovenský zbrojársky priemysel. Smer opakuje známy nacionalistický mýtus
Začiatok slovenskej mýtnej ságy. Ako sa zrodil stroj na miliardy
Široký, Majský, Kožený, Vostrý. Nebankovky boli fenoménom regiónu
Nová Interblue to nevzdávala – v decembri 2012 poslala Slovensku „v zmysle zmluvy“ objednávku na 20 miliónov ton emisných kvót. Slovensko jej nevyhovelo a Interblue o mesiac opakovane vyzvala Slovenskú republiku, aby jej kvóty ihneď odpredalo. Firma nepochodila, tak sa obrátila na advokátov.
V roku 2013 predávala Slovenská republika ďalšie nadbytočné emisie, tentoraz Španielom. Práve pri tomto obchode firma Interblue Group, ktorá v roku 2010 zanikla znova ožila. Spoločnosť poverila právnym zastupovaním advokátska kancelária Havel Holásek and Partners, ktorá v máji 2013 doručila ministerstvu opakovanú výzvu, v ktorej žiadala uplatnenie predkupného práva pri obchode s emisiami.
V októbri 2013 vyzval minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd) ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby obnovil vyšetrovanie v kauze predaja emisií. V januári 2014 sa k žiadosti, aby sa kauza predaja emisií znovu vyšetrila pripojili aj ďalší politici.
Začiatkom roka 2014 generálny prokurátor Jaromír Čižnár vydal pokyn na preskúmanie trestnej veci. Aj keď sa prípad predaja emisií týka vedenia Ministerstva životného prostredia SR z roku 2008, na kauzu o nevýhodnom predaji emisií sa stále nezabudlo.
Po rokoch, v roku 2022 policajti z Národnej kriminálnej agentúry vykonali sériu razií, ktoré viedli k tomu, že vyšetrovateľ obvinil tri osoby z podvodu spáchaného organizovanou skupinou. Podľa polície štát na kauze Interblue tratil 66 miliónov. Hlavným dôkazom mali byť dokumenty zo sejfu obvineného oligarchu a sponzora HZDS aj SMERu Jozefa Brhela. Podľa mnohých indícií mali peniaze z emisného škandálu skončiť u bývalého šéfa SNS Jána Slotu. Jedna z kľúčových postáv kauzy – Rastislav Bilas, ktorý mal ku Slotovi blízko a chvíľu vystupoval za Interblue – bol v roku 2022 objavený mŕtvy vo vlastnej garáži, kde sa otrávil výfukovými plynmi.
Tomáš Lemešani
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope alebo darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP
Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja.
Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete sa stať patrónom platformy klikom na tento link, alebo tak urobiť darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP
Standard Biztweet Standard
- 1 Kredit
- Prístup k exkluzívnemu obsahu
Biznis Biztweet Biznis
- 5 Kreditov
- Prístup k exkluzívnemu obsahu
- Objednávka služieb
Golden Biztweet Golden
- Získavate 10 kreditov
- Prístup k exkluzívnemu obsahu
- Objednávka služieb