Potom prišla dlhá fáza lákania zahraničných investorov, ktorí si v priateľskom Česku a Slovensku mnohokrát „za pusinku“ kúpili to, o čom sa im na západ od týchto krajín mohlo iba zdať.

Zvyšná časť podnikavcov spoločne s domácnosťami bola často odkázaná na nebankové subjekty – spoločnosti s voľnejšími kritériami pre schvaľovanie pôžičiek, ale aj drahou cenovou politikou, ktorá často viedla k dvojciferným úrokovým sadzbám poskytovaných pôžičiek a úverov.

V Česku a na Slovensku vznikli najmä na prahu tisícročia desiatky nebankových subjektov. Dôvodom bola slabá regulácia, ako sa neskôr ukázalo, vytváraná spoločne s tými, ktorí mali na biznise nebankových subjektov vlastné záujmy. Slabý dohľad kontrolných orgánov, absentujúca povinnosť tvorby rezerv, sloboda pri výbere kritérií pre klientov, nelimitované zisky a absencia nutnosti ručenia za poskytnuté finančné produkty, lákali k biznisu podnikavcov rôzneho druhu. 

Veľkou skupinou boli tí, ktorí mali prístup ku kapitálu, ale nemali dostatočný kredit spĺňať náročnejšie podmienky bankovej licencie. Ako ukazovali aj roky opozičnej zmluvy a po nej, mnohých majiteľov lákali na nebankovom biznise možnosti legalizácie príjmov z trestnej činnosti, či vytváranie podvodných schém, ktoré na konci dňa okrádali samotných drobných klientov na úkor spriaznených firiem nebankovky samotnej, či na úkor iných veľkých hráčov.

Mená v DNA korupcie

Za všetko najlepšie hovorí samotný zoznam majiteľov nebankových subjektov. Majského, Širokého, Koženého, Vostrého a mnohých ďalších v spánku strašili a možno aj strašia dodnes desaťtisíce ľudí, ktorí im naleteli a pre vstup do klientskeho vzťahu s ich firmami neraz prišli až o celoživotné úspory.

Samotný Viktor Kožený, sa vďaka veľkým investíciám do vzťahov s politikmi a podsvetím dostal z pazúrov nielen českých, ale napríklad amerických zatykačov. Podarilo sa mu napríklad získať írske občianstvo. Ako také prípady zlyhanej spravodlivosti ukazujú, neraz sa risk strojcom nebankových podvodov vyplatil.

V roku 1979 rodičia Viktora Koženého s vtedy 15-ročným synom emigrovali do Mníchova. Následne v roku 1982 odišiel Kožený študovať do USA. V roku 1989 získal na Harvard University bakalársky titul v odbore ekonómie. Pol roka potom pracoval v Londýne ako investičný bankár vo firme Flemmings a práve tam mu v hlave vznikla myšlienka, že sa so svojimi znalosťami vrhne do českého neprehľadného a nevedomého finančníckeho prostredia ako vlk do stáda ovečiek

V roku 1991 sa Kožený vrátil do Prahy a okamžite vstúpil do rozbiehajúcej sa kupónovej privatizácie. Správne vyhodnotil tuzemskú atmosféru, neskúsenosť a povrchnosť. Ľudia chceli žiť americký sen, alebo, ako sľubovali politici na Slovensku, jeden deň ísť spať na Slovensku a prebudiť sa vo Švajčiarsku. Koženému preto fungovala povrchná masívna reklamná kampaň, v ktorej mu tváre prepožičali desiatky českých celebrít. Harvardské investičné fondy, u ktorých prvoplánovo využil zvuk jeho diplomu, nakúpili cez milión kupónových knižiek vďaka sľubu desaťnásobného zhodnotenia.

S peniazmi od drobných investorov potom bolo možné púšťať sa do väčších dobrodružstiev a v neregulovanom prostredí aj relatívne ľahko peniaze prevádzať na účty, na ktoré nedozeral zrak domácich úradov. V roku 1996 bolo šesť Harvardských investičných fondov kupónovej privatizácie z prvej vlny spolu s firmou Sklo Union Teplice transformovaných na Harvardský priemyselný holding.

V auguste 1997 vstúpil Harvardský priemyselný holding do likvidácie s likvidátorom Borisom Vostrým. Ten na sklonku roku 1997 realizoval po fingovanej verejnej súťaži predaj Harvardského priemyselného holdingu firme HCMW. V januári 1998 Kožený kúpil Harvardský priemyselný holding vo verejnej obchodnej súťaži. Zaplatil zaň dvoma zmenkami so splatnosťou na konci roka 1999 vo výške 10,559 miliardy korún. Majitelia takzvaných Harvardov sa pritom dlho tvárili, že ide iba o múdre a výnosné ťahy, ako peniaze násobiť.

Hoci sa podvodná schéma rozbiehala už v deväťdesiatych rokoch, podielnici fondov sa museli definitívne so stratou a tým, že jednoducho naleteli, museli zmieriť až v období opozičnej zmluvy. Pachuť pribudla tiež zo samotného obrázku o tom, že je zo strany podvodníkov na rozdiel od strany podvedených, možné od znášania dôsledkov ujsť.

Expanzia kriminálníkov

14. októbra 2003 vydal Obvodný súd pre Prahu 4 na Koženého a jeho kolegu Borisa Vostrého medzinárodné zatykače. Podobných podvodov sa Kožený dopúšťal aj v Azerbajdžane. Čelí tam podozreniu, že nalákal skupinu súkromných investorov k účasti na azerbajdžanskej obdobe českej kupónovej privatizácie, ktorá však skončila krachom. Investori o vložené prostriedky prišli a podozrievajú Koženého, že podstatnú časť z nich spreneveril. Dvaja bývalí americkí úradníci súhlasili, že budú svedčiť proti svojmu bývalému zamestnávateľovi Koženému v azerbajdžanskej úplatkárskej afére.

Kožený podľa svedectva podplácal azerbajdžanských prominentov s cieľom získať v privatizácii ropnú spoločnosť Socar. Medzi skorumpovanými bol podľa nich aj bývalý azerbajdžanský prezident Hejdar Alijev. Neskôr, vo februári 2009, týždenník Respekt zverejnil list z 24. októbra 1997, ktorým vtedajší šéf poradcov českého premiéra Václava Klausa Jiří Weigl odporučil Viktora Koženého azerbajdžanskému prezidentovi Alijevovi.

V roku 2005 bol Kožený na Bahamách na základe americkej žiadosti o vydanie zadržaný. V USA bol s ďalšími dvoma mužmi obvinený z úplatkárstva veľkého rozsahu, ktorého sa mali dopustiť v Azerbajdžane. V apríli 2007 bol prepustený na Bahamách z väzenia a v októbri 2007 rozhodol bahamský odvolací súd, že do USA vydaný nebude. Spojené štáty vyhlásili, že sa budú o vydanie naďalej usilovať.

V júli 2007 odmietol český minister vnútra Ivan Langer žiadosť bývalého policajného vyšetrovateľa Václava Lásku o zbavenie mlčanlivosti, aby mohol v USA vypovedať v kauze Viktora Koženého. Podľa hovorkyne Aleny Vokráčkovej bola dôvodom „odlišnosť právnych systémov oboch krajín“.

Vo februári 2008 začal pred Mestským súdom v Prahe proces proti Koženému a proti jeho spoločníkovi Borisovi Vostrému, ktorý žije v Belize. Obaja sú stíhaní ako utečenci. Kožený vyzval žalobcu, aby zverejnil obžalobu, čo žalobca odmietol. Kožený preto vyzval svojich obhajcov ex offo, aby obžalobu zverejnili oni.

Za trestnú činnosť boli právoplatným rozsudkom Vrchného súdu v Prahe z októbra 2012 odsúdení Kožený aj Boris Vostrý. Súd im uložil tresty desať a deväť rokov väzenia. Muži podvádzali pri obchodoch s cennými papiermi a spôsobili podľa verdiktu škodu vyše desať miliárd českých korún. Obaja sú stíhaní ako utečenci, škodu majú nahradiť. 

Kožený mal zaplatiť zhruba 8,3 miliardy a úroky, Vostrý cez 2,2 miliardy a úroky. Kožený žije na Bahamských ostrovoch, Vostrý zrejme v strednej Amerike, hovorí sa o Belize.

V štruktúrach Harvardov a hlavne v peňazovodoch, ktoré z nich vyviedli vklady podielnikov bolo neskôr možné rozoznať niekoľko ďalších mien, s ktorými sa dlhé roky stretával každý, kto sledoval podvodné konanie v kruhoch mafie, biznisu a politiky.

Čítajte aj:

Reformy, ale aj kauzy a boj proti médiám. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu

Černák, juh a Bratislava

Nástup Mikuláša Dzurindu. História vzostupu mena, ktoré porazilo Mečiara

Jedným z nich je Juraj Široký. Slovák, ktorý sponzoroval úspešné politické projekty HZDS, SOP, či SMER-SD bol v spise Gorila okrem iného označovaný za blízkeho priateľa Ivana Gašparoviča, exprezidenta Slovenska a v minulosti pravej ruky Vladimíra Mečiara. O tom, o aký typ postavy sa jedná vypovedá už samotný fakt, že na jeho meno narazíte v niekoľkých kapitolách korupcie.

Dekády vyhýbania sa

V období "mečiarizmu" mal Široký spolupracovať s Viktorom Koženým pri tunelovaní Harvardských fondov a presúvať z nich peniaze do daňových rajov.

K partii, ktorá našla svoje šťastie v nešťastí naivných sporiteľov v nebankovej sporiteľni je nutné pripočítať aj meno Jozef Majský.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku opakovane vyniesol Majskému a jeho partnerom Pachingerovi a Brtvovi rozsudky za podvod. Napriek tomu sa mu darilo spravodlivosti unikať desiatky rokov. Trojica podvodníkov podviedla 170-tisíc klientov nebankoviek BMG a Horizont, pričom z nich vyviedla odhadom 26,5 miliónov eur.

Hoci Jozef Majský počas neskorších období vystupoval ako neškodný penzista s podlomeným zdravím, na ktoré často hral aj na súdoch, v skutočnosti naďalej držal časti firemného impéria v rukách vlastnej rodiny. A to samozrejme spôsobom, ktorý znemožňoval prístup k majetku napríklad konkurznému správcovi.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope alebo darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja.

Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete sa stať patrónom platformy klikom na tento link, alebo tak urobiť darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP