Príbeh umlčaného vyšetrovateľa. Kto je Michail Trepaškin (tretia časť)

Ak sa niekto vplyvný vzoprie režimu Vladimira Putina, riskuje smrť. Pokiaľ je vplyvný a šikovný dostatočne, uhrá to „iba“ na zmiznutie a umlčanie. V prípade Michaila Trepaškina to dopadlo utíšením závažných podozrení.

Zo správ advokáta Trepaškina pre klientov vyplýva, že zhromažďoval informácie aj o Tatiane Koroljovovej, ktorá si zaregistrovala spoločnosť prenajímajúcu pivnice na umiestnenie bômb v mene teroristov, ktorí konali na falošný pas. Podľa vtedajších správ v tlači bola Koroljovová zadržaná medzi prvým a druhým bombovým útokom, ale potom bola z neznámych dôvodov prepustená. Neskôr tlač s odvolaním sa na zdroje z orgánov činných v trestnom konaní uviedla, že Koroljovová bola údajne Gočijajevovou milenkou a utiekla s ním do Čečenska. Trepaškinovi sa však podarilo zistiť, že Koroljovová nikam neodišla a v Moskve pôsobila aj po explóziách, zaregistrovala si tam desiatky nových firiem.

Tieto dôkazy o existencii "ďalšej osoby", ktorá si pivnice prenajala, potvrdzuje aj výpoveď samotného Achemesa Gočijajeva, hlavného podozrivého. V júli 2002 poslal Gočijajev písomné vyhlásenie a videozáznam zo svojho azylu Yuri Felshtinskému, ruskému historikovi žijúcemu v Bostone a Alexandrovi Litvinenkovi, bývalému dôstojníkovi FSB žijúcemu v Londýne, ktorý predtým napísal knihu o bombových útokoch a zaoberal sa vyšetrovaním podozrení taktiež.

Príbeh umlčaného vyšetrovateľa. Kto je Michail Trepaškin (časť druhá)

Príbeh umlčaného vyšetrovateľa. Kto je Michail Trepaškin (časť prvá)

Gočijajev tvrdí, že v mene jeho spoločnosti boli prenajaté štyri moskovské pivnice, ktoré však neprenajal on sám, ale jeho partner, ktorý bol podľa neho napojený na FSB. Meno tohto partnera neuviedol. Gočijaev tvrdil, že o výbušných zariadeniach nič nevedel. Povedal, že po druhom výbuchu, keď si uvedomil, že naňho niekto nachystal pascu, utiekol.

Gočijajev tiež uviedol, že to bol on, kto varoval úrady pred dvoma ďalšími bombami, ktoré boli objavené v Moskve niekoľko hodín po druhom výbuchu. Úrady nikdy nedokázali vysvetliť, ako zistili presnú polohu oboch výbušných zariadení.

Pokiaľ považujete projekty platformy Independence za prospešné, staňte sa jej patrónom klikom na tento link

Trepaškin začal vyšetrovanie na žiadosť dnes už zosnulého Sergeja Jušenkova, poslanca Štátnej dumy, ktorý podporil teóriu o zapojení FSB a vyzval na parlamentné vyšetrovanie "cvičenia" v Riazani. V apríli 2002 odcestoval do Washingtonu, kde sa stretol so zástupcami ministerstva zahraničných vecí a členmi senátneho výboru pre medzinárodné vzťahy v snahe prinútiť Spojené štáty americké, aby sa zaujímali o okolnosti nástupu Vladimíra Putina k moci. Počas tejto návštevy sa Jušenkov stretol s Alenou Morozovovou a odporučil sestrám, aby si najali Trepaškina ako svojho právnika v Moskve.

Po zverejnení Gočijajevovho listu v júni 2002 požiadal Jušenkov Trepaškina, aby prípad vyšetril v mene Verejnej komisie pre vyšetrovanie bombových útokov z roku 1999, ktoré predsedal spoločne s ďalším poslancom Dumy Sergejom Kovaľovom. Dôkazy, ktoré Trepaškin plánoval predložiť na súde v prospech sestier Morozovových, boli získané na základe tohto vyšetrovania.

Akonáhle Trepaškin začal spolupracovať s Jušenkovom, FSB proti nemu okamžite začala trestné konanie kvôli vyzradeniu tajných informácií. Jeho byt bol prehľadaný a on sám bol vypočúvaný vojenskou prokuratúrou. Potom Jušenkov ako poslanec Štátnej dumy oficiálne požiadal prokuratúru, aby mu poskytla informácie o Trepaškinovom prípade, vďaka čomu sa Trepaškinovi podarilo vyhnúť zatknutiu.

17. apríla 2003 bol Jušenkov zabitý. 3. júla zomrel ďalší člen Verejnej komisie pre vyšetrovanie bombardovania domov Jurij Ščekočichin, údajne na otravu. Hlavnou hnacou silou Komisie boli Jušenkov a Ščekočichin. Po ich smrti Komisia fakticky ukončila svoju činnosť.

Hlavným vyšetrovateľom údajných teroristických útokov tak zostal Michaila Trepaškin, ktorý sedel na súde pri vlastnej obhajobe. Podporiť ho prišli aktivisti za ľudské práva. Za jeho prepustenie sa na vlastnú zodpovednosť zaručili významní verejní činitelia, napríklad poslanec Štátnej dumy Sergej Kovaľov, šéfka Moskovskej helsinskej skupiny Ljudmila Alexejevová, či právnička a aktivistka za ľudské práva Karina Moskalenková.

Čítajte aj:

Testovanie Západu. Ako Kremeľ sledoval reakcie EÚ

Rusko napadlo naše mysle. Je čas úder vrátiť

Medzinárodná komisia právnikov v Ženeve protestovala proti Trepaškinovmu zatknutiu a označila ho za "paródiu na právny štát". V liste sa skupina bývalých politických väzňov, vrátane Jeleny Bonnerovej a Vladimira Bukovského, obrátila na Amnesty International, aby Trepaškina uznala za politického väzňa.

Odvaha Michaila Trepaškina pretrvávala a s pokusmi rozvíjať vyšetrovanie na diaľku pokračoval aj vo vyšetrovacej väzbe. Bol preto rýchlo odsúdený neverejnými procesmi. V septembri 2005, po odpykaní dvoch rokov trestu, bol podmienečne prepustený, ale už o dva týždne neskôr bol znova zatknutý. Po ďalšom neverejnom procese bol advokát s množstvom chronických chorôb poslaný na zvyšok trestu do ťažkého prevýchovného väzenia na Urale. Podľa správ Amnesty International mu bola odopretá lekárska pomoc a bol umiestnený na cele s pacientmi s tuberkulózou. Po dvoch rokoch tejto „prevýchovy“ bol v roku 2007 prepustený a jeho aktivity vo vyšetrovaní bombových útokov z roku 1999 opadli.

Platforma Independence sleduje hrozby nezávislosti a demokracie v krajinách V4 a Pobaltí. Sleduje hrozby pre vývoj demokracie v regióne, kto tieto hrozby spôsobuje aj možné dôvody prečo. Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja. Práve sledovanie finančných tokov a postáv v zákulisí je tým, čo Independence odlišuje od podobných projektov zameraných na teoretické hodnotenie hrozieb pre demokraciu.

Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete sa stať patrónom platformy klikom na tento link, alebo tak urobiť darom na Číslo účtu 1027300577/6100 IBAN CZ496100000001027300577 BIC (SWIFT) EQBKCZPP