Testovanie Západu. Ako Kremeľ sledoval reakcie EÚ

Zdanlivo menej podstatným dopadom ruskej agresie na Ukrajine je vzniknuté ekonomické napätie. Ruská propaganda dopady síce zľahčuje, čísla však hovoria jasne. Tieto čísla však bohužiaľ vedenie Kremľa netrápia tak, ako bežné obyvateľstvo. Platilo to aj v rokoch pred súčasnou vojnou.

Trpí však samozrejme aj obyvateľstvo napadnutej krajiny a chudobnejšia vrstva obyvateľstva na Západe. Ukrajina bola už nejaký čas pred súčasnou vojnou a pred napadnutím jej východnej časti v minulosti zo strany Rusku opakovane ekonomicky blokovaná.

Či už zastavením energetických dodávok, stanovením nevýhodných cien na energetické dodávky od ruského partnera, či blokádou cezhraničnej spolupráce vo východných oblastiach. Svoju úlohu hral aj značne korupčný systém, ktorý vybudoval pro-ruský prezident Janukovyč. Výsledkom bola nespokojnosť obyvateľstva vo východných oblastiach krajiny, ktoré si od pripojenia k Rusku po roku 2014 sľubovalo okrem iného aj zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie.

Výsledok ruskej agresie väčšinu ľudí z dobytých území na Donbase sklamala. Boje zničili infraštruktúru a okrem ľudských strát priniesli aj exodus existujúcich podnikov. Neistota okolo situácie zahnala aj niekoľko veľkých zamestnávateľov, po ktorých zostali prázdne továrne, často riadené neschopným manažmentom z prostredia proruských separatistov, či ruských vojakov. Korupcia v neprehľadnej situácii bez oficiálnej kontroly bujnela ešte viac a nezmenili to ani zdanlivé masívne investície zo strany ruského štátu.

Pokiaľ považujete projekty platformy Independence za prospešné, staňte sa jej patrónom klikom na tento link

Kremeľ sa snažil zachovať si tvár obnovou infraštruktúry, ktorú je možné vidieť najmä na polostrove Krym. Často tam však vidieť skôr efekt Potemkinovej dediny, keď nová špičková infraštruktúra neslúži nikomu. V niektorých oblastiach napríklad dostávajú zadarmo plyn z východu, odrezala ich však naopak elektráreň na západe. Chýbajú niektoré segmenty tovaru a problém je so závodmi závislými od uhlia, ktorého ťažba zostala prevažne v rukách ukrajinského obyvateľstva západnejšie.

Testovanie Európskej únie

Po neuznanej anexii Krymu išlo tiež o veľkú skúšku jednoty Európskej únie. Tá už prežívala silný rozvratný vplyv v rámci euroskeptických nacionalistických síl v parlamentoch viacerých krajín, a tak nebolo isté, ako dokáže na hrozbu na svojej východnej hranici a na území záujemcu o členstvo v jej štruktúrach či pevnejšiu spoluprácu s najväčším hospodárskym zväzkom sveta, reagovať.

Krajiny Európskej únie napriek niekoľkým poriadkovým agentúram, ktoré spoločne hlavne pre záchranu migrantov na mori prevádzkujú, nemajú spoločnú armádu, a navyše EÚ garantuje, že jej záujmom je hájiť mier a mierové riešenia, ku ktorým silové reakcie nepatria. Práve to podnecuje Rusko arogantne testovať, ako ďaleko ho Únia pustí.

Zoskupenie európskych štátov preto po ruskom vpáde na Ukrajinu po roku 2014 prišlo k logickému záveru – jediný mierumilovný spôsob, ako Rusku ukázať, že s jeho postupom Únia nesúhlasí, je ekonomický trest. Ide aj o nepriamu pomoc v obrane partnerskej Ukrajiny. Logika zavádzania sankcií spočíva aj v tom, že v konečnom dôsledku zasiahnu aj armádu agresora. Spôsobí totiž výpadky príjmov, ktoré potom nebude možné investovať do zbrojenia a zamedzí niektorým zbrojným produkciám, či nákupom.

Európska únia sa spoločne s USA, Kanadou a Nórskom už v marci 2014 zhodla na prvom balíku voči Ruskej federácii. Sankcie boli rozšírené o 149 ruských predstaviteľov z armádnych kruhov a okolia Vladimira Putina. Bol im zakázaný vstup do Únie, ale podstatnejšie boli zákazy ich finančných transakcií. Výrazný zásah zaznamenali niektoré energetické firmy, či banky - napríklad na Západe aktívna Sberbank.

Už od začiatku sa v Európe aj z Moskvy ozývali hlasy, ktoré vplyv sankcií zľahčovali a spochybňovali ich význam. Ekonomická realita však už krátko po zavedení prvých balíkov sankcií ukázala, či sú sankcie proti režimu Putina funkčné - v prvom roku po zavedení prvých balíčkov sa ruská ekonomika prepadla o 9 percent.

Rusko zaviedlo odvetné sankcie napríklad na dovoz hydinového mäsa, rýb, ovocia, bravčového, či hovädzieho. Išlo však do veľkej miery o snahu prinútiť domácich producentov presmerovať dodávky domácemu dopytu. Tým Rusi vyvolali dojem, že zahraničný odbyt nepotrebujú, vytvorili tlak, ktorý znížil ceny potravín na domácom trhu a vytvorili barličku pre pro-ruských kritikov sankcií v zahraničí, ktorí odvtedy používajú argumenty štýlu: „Sankcie docielili iba to, že sa Rusi stali potravinovo sebestační a nepotrebujú dovážať francúzske syry.“

Čítajte aj:

Felshtinsky: 24. februára 2022 Putin začal tretiu svetovú vojnu

Rusko agresie stupňuje od deväťdesiatych rokov. Ako zasiahlo v Kazachstane, Bielorusku a Sýrii

Pravdou však je, že si danú sebestačnosť ruská populácia veľmi neužíva. Napriek umelému smerovaniu ponuky na domáci trh, ktoré poškodilo ruských exportérov a ekonomiku, sa výrazne obmedzila ponuka na ruských potravinových pultoch a výrazne oslabená mena spôsobila, že si za rubľami vo vrecku bežný človek dokáže nakúpiť menej potravín ako pred zavedením sankcií, či už ruských alebo nie.

Realita bola taká, že rubeľ stratil už v roku 2014 voči euru zhruba pätinu svojej hodnoty. Voči americkému doláru, na ktorom je ruská ekonomika závislá (korporácie a banky nakupujú dolár na krytie dlhov) sa rubeľ prepadol o 40 percent. V rokoch 2015 – 2016 ruská mena tieto dná opakovane prerážala.

Ohrozenie civilistov na Západe

Súčasťou testovania pripravenosti európskych krajín na ruskej agresie boli aj provokácie mimo ukrajinského územia. Pravidelne dochádzalo napríklad k preletu ruských bojových lietadiel do vzdušného priestoru krajín Európskej únie – napríklad v Holandsku a Dánsku, ale aj vzdušných priestorov členov a spojencov NATO v iných častiach sveta – napríklad Turecku, či Južnej Kórei.

Došlo však aj k výrazne nebezpečnejším a bohužiaľ aj tragickým incidentom. Najvážnejšie sa odohral 17. júla 2014, keď nad ukrajinským územím zostrelili ruské rakety civilný let Malaysia Airlines 17 (MH 17), ktorý smeroval z Amsterdamu do Kuala Lumpur. Nešťastie si vyžiadalo celkom 298 mŕtvych. Rusko toto nešťastie chcelo pripísať ukrajinskej armáde, mnoho dôkazov však neskôr usvedčilo, že lietadlo omylom zostrelili ruské zbrojné systémy riadené Rusmi a proruskými separatistami.

Smutný dosah ruských diverzných aktivít na Západe zaznamenalo aj Česko, kde podľa viacerých dôkazov a informácií tajných služieb dvaja príslušníci ruskej tajnej služby GRU údajne spôsobili výbuch muničných skladov vo Vrbeticiach. Okrem rozsiahlych materiálnych škôd si nešťastie vyžiadalo dva životy.

 

Platforma Independence sleduje hrozby nezávislosti a demokracie v krajinách V4 a Pobaltí. Sleduje hrozby pre vývoj demokracie v regióne, kto tieto hrozby spôsobuje aj možné dôvody prečo. Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja. Práve sledovanie finančných tokov a postáv v zákulisí je tým, čo Independence odlišuje od podobných projektov zameraných na teoretické hodnotenie hrozieb pre demokraciu.

Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete sa stať patrónom platformy klikom na tento link, alebo tak urobiť darom na Číslo účtu 1027300577/6100 IBAN CZ496100000001027300577 BIC (SWIFT) EQBKCZPP