Príbeh umlčaného vyšetrovateľa. Kto je Michail Trepaškin (časť druhá)

Ak sa niekto vplyvný vzoprie režimu Vladimira Putina, riskuje smrť. Pokiaľ je vplyvný a šikovný dostatočne, uhrá to „iba“ na zmiznutie a umlčanie. V prípade Michaila Trepaškina išlo hlavne o to zdržať ho.

Cieľom režimu bolo zdržať ho natoľko, aby nemohol zastupovať klientov obviňujúcich štát z vykonania fiktívnych teroristických útokov v rôznych ruských mestách. Súdny proces, ktorý sa začal týždeň po Trepaškinovom zatknutí, sa zaoberal prípadom dvoch ruských moslimov obvinených zo zosnovania bombových útokov na tri obytné domy v septembri 1999. Pri útokoch bolo zabitých približne 300 ľudí. Bombové útoky boli pripísané čečenským separatistom a vyvolali druhú čečenskú vojnu. Pomohli Vladimírovi Putinovi vyhrať prezidentské voľby v roku 2000.

Trepaškin mal na súde zastupovať aj záujmy sestier Aleny a Tatiany Morozovových, ktorých matka zahynula pri výbuchu 9. septembra 1999. Morozovovci sa čoskoro odsťahovali do Spojených štátov. Tatiana sa vydala za amerického občana a Alena v dobe súdu žiadala o politický azyl.

Príbeh umlčaného vyšetrovateľa. Kto je Michail Trepaškin (časť prvá)

Podľa ruského práva majú obete trestných činov právo podávať návrhy v trestnom konaní a predvolávať a vypočúvať svedkov. Na základe pokynov svojich klientov plánoval advokát Trepaškin na súde vzniesť verziu, že sa na teroristických útokoch v roku 1999 podieľali ruské špeciálne služby, najmä FSB.

Podobné obvinenia sa už objavili v tlači a v politických kruhoch. Stručne povedané, ich obsahom je, že Čečenci sa na týchto teroristických činoch možno nepodieľali a že ich možno zorganizovala FSB, aby presvedčila verejnosť na podporu vojny. Takmer polovica ruskej populácie sa domnievala, že bombové útoky mohla zorganizovať FSB. Americký senátor John McCain vo svojom vystúpení v americkom Senáte vyhlásil, že "stále existujú dobré dôvody podozrievať FSB z účasti na týchto teroristických útokoch".

Pokiaľ považujete projekty platformy Independence za prospešné, staňte sa jej patrónom klikom na tento link

Hlavným argumentom v prospech tejto verzie boli udalosti z 23. septembra 1999, keď po treťom teroristickom čine polícia deaktivovala výbušné zariadenie v pivnici jedného z obytných domov v Riazani. Podozriví atentátnici boli najprv zadržaní a potom prepustení, pretože sa preukázali preukazmi FSB. Úrady celý incident pripísali nepremyslenému cvičeniu civilnej obrany. Súvislosť medzi "cvičením" v Riazani a teroristickými útokmi zostala nepreukázaná. Trepaškin však moskovské bombové útoky vyšetroval na vlastnú päsť a objavil nové dôkazy, ktoré naznačovali zapojenie FSB.

Súdny proces v prípade bombového útoku prebiehal za zatvorenými dverami "z dôvodu bezpečnosti štátu". Dvaja podozriví v tomto prípade, Adam Dekkušev a Jusuf Krymšamchalov, boli obvinení z prevozu výbušnín. Jeden z nich všetky obvinenia popieral, druhý svoju vinu čiastočne priznával, ale tvrdil, že o skutočnom účele výbušnín nič nevedel. Sudkyňa Marina Komarovová sa v minulosti podieľala na procesoch iniciovaných FSB, napríklad na známych "špionážnych" prípadoch, ktoré vyvolali medzinárodné znepokojenie kvôli svojej zjavnej politickej motivácii.

Väčšina ostatných obetí v tomto prípade buď nebola zastúpená vôbec, alebo sa zaviazala k mlčanlivosti. Sestry Morozovové to odmietli. Trepaškin by tak bol jediným nezávislým pozorovateľom na súde, ktorý by bol uzavretý pred zvyškom sveta.

Muž, ktorého obžaloba považuje za hlavného strojcu bombových útokov z roku 1999, bol Achemez Gočijajev. V čase procesu bol na úteku a údajne sa skrýval v gruzínskej tiesňave Pankisi, čo však gruzínska vláda popierala. Obvinenie proti Gočijajevovi bolo založené na tom, že údajne prenajímal pivnice v domoch, kde boli umiestnené výbušné zariadenia.

Politická stávka v procese s moskovským atentátnikom bola mimoriadne vysoká. Ak by boli obaja obžalovaní uznaní za vinných a samotný proces bol objektívny, teória o vine Čečencov by bola preukázaná a verzia o zapojení FSB bude vyvrátená.

Čítajte aj:

Testovanie Západu. Ako Kremeľ sledoval reakcie EÚ

Rusko napadlo naše mysle. Je čas úder vrátiť

Nové dôkazy objavené Trepaškinom však naznačovali, že Čečenci neskôr obvinení z prípravy bombových útokov boli agentmi FSB. Po Trepaškinovom zatknutí zverejnili niektoré z týchto dôkazov noviny Moskovskije novosti, pretože s ním mohol hovoriť reportér denníka Igor Korolkov. Trepaškin oznámil Korolkovovi meno majiteľa pivnice v dome, kde Morozovová bývala: Mark Blumenfeld. Trepaškin uviedol, že Blumenfeld identifikoval v pivnici inú osobu, než tú ktorá bola považovaná za hlavného podozrivého.

Po Trepaškinovom zatknutí Korolkovov kontaktoval Blumenfelda. Majiteľ pivnice novinárovi na nahrávku povedal, že na náčrte zločinca, ktorý z jeho slov zostavili orgány činné v trestnom konaní, nie je Achemez Gočijajev. Prvý náčrtok následne zo spisu zmizol a podľa Blumenfelda ho príslušníci FSB donútili, aby podľa fotografie identifikoval Gočijajeva, ktorého nikdy predtým nevidel.

Denník Moskovskije Novosti vtedy uviedol, že Trepaškin identifikoval muža, ktorého on a niekoľko ďalších svedkov videli na prvom náčrtku. Ukázalo sa, že ide o Vladimira Michajloviča Romanoviča, tajného agenta FSB, ktorý sa špecializoval na infiltráciu čečenských skupín a ktorý bol niekoľko mesiacov po bombových útokoch zabitý na Cypre, kde ho zrazilo auto. Trepaškin sa s Romanovičom stretol už pred šiestimi rokmi, keď ešte pracoval pre FSB. Podľa Trepaškina bol Romanovič v roku 1996 zatknutý v Moskve ako člen čečenskej organizovanej zločineckej skupiny, ktorá sa zaoberala vydieraním a pašovaním zbraní do Čečenska, ale po zásahu vysokých predstaviteľov FSB bol čoskoro prepustený. Vtedy sa Trepaškin dozvedel, že Romanovič pracuje pre FSB.

Pokračovanie: Príbeh umlčaného vyšetrovateľa. Kto je Michail Trepaškin (tretia časť)

Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete sa stať patrónom platformy klikom na tento link, alebo tak urobiť darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP