Rusko napadlo naše mysle. Je čas úder vrátiť

Paralýza a sledovanie barbarských útokov ruského agresora v susednej krajine by nemali byť odpoveďou na to, čo diktát strachu a nenávisti z dielne Vladimira Putina prináša. Kremeľ už dávno napadol aj české a slovenské mysle. Je čas vysporiadať sa s trollmi a platenými sabotérmi, ktorí ohrozujú bezpečnosť a demokraciu. Jasne ich pomenujme a prestaňme tolerovať hazard so slobodou.

Posledné dni, týždne, mesiace a roky ukázali, že demokracia, bezpečie a zdravé spolunažívanie spoločnosti nie je jednoznačne dané ani Čechom a Slovákom.

Pri pohľade na takmer 200 tisíc útočne vyzbrojených ruských vojakov okolo ukrajinských hraníc, či pri počúvaní Putinových vyhrážok o tom, že nenapadne len Ukrajinu, ale vráti Európu do poriadkov pred vstupom Česka a Slovenska do NATO, desiatky popredných českých a hlavne slovenských politikov zľahčovalo tento stav, otvorene fandilo Rusku, štvalo obyvateľstvo proti spojencom a šírilo ruskú propagandu.

Čo je ešte smutnejšie, hlavne na Slovensku, táto piata kolóna pokračuje v nebezpečných aktivitách aj po tom, čo Putin hrozí v Európe treťou svetovou vojnou.

A tu si treba povedať jasne, že je čas zahodiť korektnosť a vyššie princípy s cieľom bojovať s nepriateľom zbraňami rovnými tým, ktoré drží v rukách sám.

Ak chceme žiť na planéte, kde v mieri spolunažívame jeden vedľa druhého, kde sa zameriavame na bezpečnosť, zdravý život a rozvoj prosperity, nesmieme tlieskať mužíkom, ktorí „hrdinsky“ lietajú so stíhačkami nad panelákmi vystrašených ukrajinských rodín.

Pokiaľ považujete projekty platformy Independence za prospešné, staňte sa jej patrónom klikom na tento link

Časť, hlavne Slovákov, je dezorientovaná propagandou dokonca do takej miery, že vo vojnu na Ukrajine neverí, alebo verí a fandí jej a praje si, aby sa Rusko priblížilo hraniciam Slovenskej republiky. Ako hlavný problém vidí prítomnosť spojeneckých jednotiek, teda jednotiek armády, ktorej sme členmi, teda našej armády.

Samovražedný samoľúby a dezolátny postoj stratenej časti populácie je výsledkom dlhodobého procesu propagandy, trollingu a užitočného idiotstva nielen dezorientovaných aktívnych občanov, agentov a oportunistov, ale aj širokej skupiny verejných činiteľov, vrátane vysoko postavených politikov.

Ruská propaganda prebieha cez dezinformačné webstránky, je však prepojená v ekosystéme, kde je následne šírená na sociálnych sieťach a legitimizovaná hlasnými prehláseniami politikov a verejných činiteľov aj na „mainstreamovej“ úrovni.

Temná zbraň sa na Slovensku dostala do tak pokročilého stavu aktivity vďaka sérii neschopností kompetentných a širokej ponuke oportunistov. Za všetko hovorí hanebný stav verejnoprávnych médií. Riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník je už roky kritizovaným mediálnym manažérom, ktorý sa neštítil submisívne podvoliť politickej reprezentácii, zlikvidoval kvalitu publicistiky a spravodajstva, vďaka čomu ho skutoční mediálni odborníci považujú za čiernu škvrnu slovenskej žurnalistiky. To, ako sa k informovaniu verejnosti postavila štátna televízia pod jeho vedením v čase svetovej pandémie a hlavne v čase, keď sa Rusko vyhrážalo napadnutím Slovenska či bombardovalo ukrajinské mesto kúsok od Košíc, však z neho urobilo aj bezpečnostnú hrozbu. Celé vedenie RTVS je spoluzodpovedné za skutočné riziko, že slovenská verejnosť nebude v čase, keď bude nutné mobilizovať jednotná (v spravodajstve došlo k ad hoc zmenám, ktoré majú vedeniu umyť ruky, ale je to príliš neskoro a príliš málo).

Je preto na mieste reálne sa zaoberať oprávnenosťou financovania RTVS koncesionárskymi poplatkami. Nie je možné nájsť argument pre zákonom stanovené povinné financovanie pro-kremeľskej propagandy zo strany slovenských daňových poplatníkov.

Je dobré, že sa po dlhom čase otvorila otázka zákazu vyslovene dezinformačných internetových zdrojov. Ich majitelia, ktorým je neraz jednoduché dokázať aj financovanie zo strany agresora – Ruska – musia byť taktiež hnaní k trestnoprávnej zodpovednosti, stali sa totiž súčasťou ruskej kampane, ktorá môže vyústiť v rozpútanie svetovej vojny, a tu už prizma korektnosti a diskusie o slobode slova nie sú na mieste.

Dodržiavanie vznešených pravidiel pri tých, ktorí tieto pravidlá cielene dlhodobo pošliapavajú a zneužívajú, nie je na mieste ani v prípade politikov a verejných činiteľov.

Platí to aj pri tých, ktorí si dnes gestami kupujú svedomie. Najzreteľnejším príkladom je Miloš Zeman. Český prezident označil jeho doterajší vzťah k Rusku za omyl pričom vrcholom jeho prerodu bolo udelenie najvyššieho štátneho vyznamenania prezidentovi napadnutej Ukrajiny.

Ako úprimne to myslel v skutočnosti odzrkadľoval fakt, že v sále, kde ukrajinskému prezidentovi vzdával hold, sedel aj Zemanov poradca Martin Nejedlý, ktorý je známym pro-kremeľským lobistom a podľa mnohých indícií aj agentom ruských tajných služieb.

Český prezident nebol schopný odvolať ho ani po tom, čo sa stalo, a tak je i naďalej možná diverzná činnosť priamo v najvyšších poschodiach českej politiky. Hrad vďaka tomu napríklad naďalej pokračuje v dezinformačnej hre okolo výbuchu muničných skladov vo Vrbieticiach, ktoré vyhodila do vzduchu služba GRU. Hrad dokonca skartoval dokumenty potrebné pre vyšetrovanie týchto výbuchov.

Zemanova skutočne uveriteľná katarzia by prišla iba v prípade jeho abdikácie. Jedno gesto a pár viet nevymažú roky diverznej činnosti, kedy s Putinom vtipkoval o vraždách novinárov a pomáhal mu do Prahy pašovať ruských agentov.

Na Slovensku je podobným, i keď zdanlivo menej nebezpečným príkladom Peter Pellegrini. Bývalý premiér a členovia jeho strany dlho obhajovali vojenské manévre Kremľu na ukrajinských hraniciach a situáciu zľahčovali dokonca aj v čase, keď ruská technika hranice prekročila.

Bolo by to možné označiť za amaterizmus a neznalosť strany, ktorá sa snaží prezentovať odborne, skutočnosť je však horkejšia. Strana Hlas aktívne priživovala pro-kremeľské naratívy aj dávno pred ruskou vojenskou kampaňou. Zľahčovanie anexie Krymu a okupovania východu Ukrajiny, zatienilo do oči bijúce šírenie propagandy v čase, keď sa pripravovala reakcia na odhalenie okolo výbuchov vo Vrbieticiach. Mnoho z členov strany nepochopiteľne obhajovalo ruské tajné služby, vyvolávalo informačný šum a vec zľahčovalo. Nie je sa čomu diviť, že keď takto postupovali pri incidente pár kilometrov za českou hranicou, podobne komunikovali aj kampaň pár kilometrov za hranicou ukrajinskou.

Skutočná geopolitická orientácia je rovnako ako financovanie Pellegriniho strany nejasná a aplauz, ktorý si za veľmi neochotné a povrchné priznanie toho, že Rusko na východe rozpútalo vojnu vyslúžil od slovenských médií, nie je zaslúžený.

Čítajte aj:

Felshtinsky: 24. februára 2022 Putin začal tretiu svetovú vojnu

Testovanie Západu. Ako Kremeľ sledoval reakcie EÚ

Ešte horšou sortou politickej reprezentácie, ktorá sa otvorene zastáva vojnového zločinca a doslovne kopíruje celý obsah pro-kremeľskej propagandy sú poslanci slovenských parlamentných strán okolo Roberta Fica, Mariana Kotlebu, Milana Mazureka a Milana Uhríka. Že je slovenská neonacistická scéna, v podobe Hnutia Republika a strany Kotlebu financovaná aj z Ruska, je známe dlhé roky. Aktuálne však vzniká aj podozrenie odkiaľ čerpá nielen motiváciu, ale aj financie bývalý predseda vlády Robert Fico. Ostrá extrémistická a pro-putinovská rétorika prišla v súlade s krokmi ruskej propagandistickej mašiny. Boj proti NATO, štvanie proti Spojeným štátom americkým, či nenávistný lov na pro-západných politikov prišiel presne v čase, keď v Moskve rozhodli o zavŕšení rozvratu regiónu východnej a strednej Európy aj vojenskej invázii.

Napriek tomu, že tieto politické subjekty odmietajú ukrajinskú vojnu nazývať vojnou, preberajú každý z hoaxov šírených Kremľom či vyzývajú Ukrajinu, aby sa vzdala, majú dohromady takmer tretinu voličských preferencií. Ukazuje to, ako je propaganda na Slovensku ďaleko.

Nepripravenosť krajiny je vidieť aj v tom, že sú títo extrémisti pozývaní aj do bežných politických debát, aj vo verejnoprávnych médiách, kde sa ich protištátna a diverzná činnosť komunikuje ako alternatívny názor, často nekonfrontovaný oponentom, alebo kvalitne pripraveným moderátorom. V mnohých iných demokratickejších krajinách sú podobné politické subjekty rozpustené a predstavitelia trestne stíhaní. V tom je civilizačne inde už aj susedné Česko.

V ňom vyťahuje prvky pro-kremeľskej propagandy neprekvapivo hlavne xenofóbne hnutie SPD Tomio Okamuru, ktorému vplyv na vládu cez partnerstvo s Andrejom Babišom ušlo len o vlások. Spochybňovanie oprávnenosti pomoci pre Ukrajinu, polemiky o tom, že za ruský vpád môže aj Západ, NATO a USA, či akcentovanie problémov s utečencami sú však niečím, čo na Slovensku robia aj Peter Pellegrini a ďalší komerční či populistickí xenofóbovia Slovákmi považovaní za umiernených.

Aj ďalší verejní činitelia presadzujúci záujmy nie svojej krajiny, alebo spolkov, ktorých je súčasťou, ale záujmy štátu, ktorý krajinu, kde pôsobia označujú za nepriateľa, musia prejsť bližšou kontrolou. Príkladom je slovenský generálny prokurátor, ktorý ani pozitívnymi gestami voči Ukrajine po vypuknutí Putinovej vojny nevymaže to, že jeho propagandu pomáhal šíriť, podporoval útoky voči pro-demokratickým osobám a inštitúciám a pre tieto ciele činil aj aktívne právne kroky, ktoré má v rukách vďaka pridelenej moci.

Je nutné preveriť kontakty a motivácie týchto postáv. A to aj v prípade, ak by došlo k zdanlivému zastaveniu vojny na Východe. Protištátna diverzná činnosť podporovaná Kremľom totiž bude pokračovať v prípade akéhokoľvek vývoja na Ukrajine. Ak si 5. kolónu v Česku a na Slovensku nepomenujeme, v tichosti región oslabí a pripraví prostredie pre ďalšie expanzívne chúťky Ruska.

Netreba zabúdať ani na fakt, že Rusku nevládne len Putin, ale ruské tajné služby ako také. Sen o veľkom Rusku, ktorý vedia napĺňať iba vojensky a rozvratne, bude pravdepodobne aj v hlave eventuálneho nástupcu ruského diktátora.

Tomáš Lemešani

Platforma Independence sleduje hrozby nezávislosti a demokracie v krajinách V4 a Pobaltí. Sleduje hrozby pre vývoj demokracie v regióne, kto tieto hrozby spôsobuje aj možné dôvody prečo. Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja. Práve sledovanie finančných tokov a postáv v zákulisí je tým, čo Independence odlišuje od podobných projektov zameraných na teoretické hodnotenie hrozieb pre demokraciu.

Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete sa stať patrónom platformy klikom na tento link, alebo tak urobiť darom na Číslo účtu 1027300577/6100 IBAN CZ496100000001027300577 BIC (SWIFT) EQBKCZPP