Vnútro prišlo s rýchlym zákonom proti praniu peňazí. Slovensko napomenul Brusel

Ministerstvo vnútra urýchlene pripravilo zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Reaguje tak na oficiálne napomenutie z Európskej komisie.

Tá formálnym oznámením z februára 2020 napomenula Slovensko, že krajina v záväznej dobe nepreniesla do zákonnej podoby takzvanú piatu smernicu pre boj proti praniu špinavých peňazí. Zákon chystala na jeseň 2019 vláda Smeru, SNS a Most-Híd, ale v parlamente ho nepredložila.

„Dôvodom konania iniciovaného Európskou komisiou je údajné neoznámenie transpozičných opatrení k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Predmetné konanie sa nachádza v prvom štádiu formálneho oznámenia. Slovenská republika v nadväznosti na formálne oznámenie 22. mája 2020 predložila Európskej komisii svoje stanovisko a v súčasnosti sa čaká na reakciu zo strany Európskej komisie,“ uvádza pre Biztweet tlačový odbor Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Transpozícia danej smernice bola súčasťou návrhu zákona z 9. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Bývalá vláda návrh zákona schválila ale nepredložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

Súčasná vláda preto musí zapnúť vyššiu rýchlosť a upravený zákon urýchlene prehnať schvaľovacím procesom. „Aktuálne sa návrh zákona nachádza v skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré končí 5. júna 2020. Pripomienkové konanie bude v čo najkratšom čase vyhodnotené v snahe predložiť návrh zákona 17. júna 2020 na rokovanie vlády Slovenskej republiky a následne do Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby bol prerokovaný v prvom čítaní na schôdzi v júli 2020,“ popisuje konkrétny časový harmonogram ministerstvo vnútra.

Prípadný neúspech schválenia vláda nepripúšťa a ministerstvo odmieta, že by vec došla do štádia, kedy by bolo Slovensko sankcionované.

Čítajte aj:

Bolt využil zákaz k prieniku na nové trhy. Chce v ňom pokračovať

Ficov protikorupčný odbor zatiaľ žije. Budúcnosť má neistú

Štát chce viac využiť elektronické náramky. Na karanténu sa však nehodia

V prípade, ak konanie vyústi až do štádia predloženia veci Súdnemu dvoru Európskej únie a ten rozhodne o nesplnení povinnosti, je členský štát povinný urobiť potrebné opatrenia, aby vyhovel takémuto rozsudku. Ak sa Európska komisia domnieva, že členský štát nesplnil rozsudok Súdneho dvora, môže začať druhú fázu konania, ktorá môže vyústiť znovu až do predloženia veci Súdnemu dvoru. Rozsudok v tejto fáze konania už môže obsahovať uloženie finančných sankcií – paušálnej pokuty alebo penále. Od tohto bodu je ale prípad slovenskej transpozície smernice proti praniu peňazí pomerne ďaleko.

„Vzhľadom k tomu, že sa konanie nachádza v prvom štádiu formálneho oznámenia a Slovenská republika prijíma všetky potrebné kroky k realizácii transpozičných opatrení, považujeme vyjadrenia o hroziacich finančných sankciách za unáhlené a predčasné,“ konštatuje ministerstvo vnútra.

Zámerom piatej smernice Európskej komisie proti praniu špinavých peňazí je zvýšiť transparentnosť v súvislosti s vlastníctvom spoločností a trustov, sprísniť kontroly rizikovýchtretích krajín, riešiť riziká spojené s predplatenými kartami a virtuálnymi menami, posilniť spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov, či zlepšiť spoluprácu a výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a Európskou centrálnou bankou

V októbri 2018 k nej pribudla smernica o opatreniach na boj proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva. Cieľom je dosiahnuť rovnováhu medzi potrebou zvýšenej bezpečnosti a ochranou základných práv a ekonomických slobôd.

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope