Štát chce viac využiť elektronické náramky. Na karanténu sa však nehodia

Náklady na sledovanie trestaného v domácom väzení sú v porovnaní s jeho umiestnením vo väznici desatinové. Napriek tomu štát využíva ani nie polovicu dostupných zariadení. Vláda to chce zmeniť.

Náklady na správu systému vzdialeného sledovania pohybu osoby s trestom domáceho väzenia sú na úrovni 4 eur za jeden deň. Denné náklady na väzňa vo väznici sú na úrovni 40 eur. Napriek výraznému rozdielu a preplneným väzniciam, je aktuálne (6.5.2020) pod dohľadom súdov 311 kontrolovaných osôb a 28 chránených osôb. Ide o menej ako polovicu 850 dostupných zariadení, ktoré sú technicky vhodné na overovanie prítomnosti osoby na určenom mieste.

Ministerstvo spravodlivosti po vedením Márie Kolíkovej chce využitie elektronických náramkov zvyšovať. Naviazať má na predošlé novelizácie zákona, ktorými sa rozširoval počet aj závažnosť trestných činov, za ktoré možno udeliť trest domáceho väzenia.

Ako uvádza rezort spravodlivosti, okruh trestných činov, respektíve závažnosť bola zadefinovaná legislatívnymi zmenami z roku 2015 ako základ pre spustenie elektronického monitoringu, pričom ministerstvo spravodlivosti v roku 2018 iniciovalo legislatívne zmeny, ktoré možnosti využitia elektronického monitoringu modifikovali a rozšírili jeho využitie aj na formálne závažnejšie trestné činy.

Pri karanténe nevyužijú

„Ministerstvo má záujem na širšom využívaní elektronického monitoringu obvinených a odsúdených. Pre dosiahnutie dokonalejšieho využívania elektronického monitoringu pri vykonávaní dohľadu nad správaním obvinených/odsúdených osôb, respektíve iných osôb sú nevyhnutné viaceré systémové a organizačné zmeny,“ uvádza pre Biztweet hovorca Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Peter Bubla.

Niektorými politikmi skloňovaná možnosť využitia elektronických náramkov pre monitoring ľudí s povinnou karanténou v rámci opatrení v boji s koronavírusom však nepripadá do úvahy

„Elektronický systém monitorovania osôb v Slovenskej republike bol budovaný pre účely kontroly dodržiavania povinností, obmedzení a zákazov obvinených a odsúdených osôb. Celé riešenie je preto prispôsobené skutočnosti, že takáto kontrola prebieha počas dlhšieho obdobia. Je pravdou, že v súčasnosti sa elektronický monitoring využíva i v civilných sporoch, kedy môže súd predbežne zasiahnuť z dôvodu hrozby domáceho násilia. Je teda možné ho využiť aj mimo trestného konania. Obidva tieto prípady využitia však majú spoločný menovateľ, a tým je súdne konanie, čomu sú prispôsobené aj postupy a súvisiace obslužné úkony,“ vysvetľuje Bubla.

Čítajte aj:

Do Európskej únie vlani dorazilo skoro 14000 maloletých bez sprievodu

Regionálne rozdiely rastú. Bratislava stále zatieňuje zvyšok Slovenska

Počet azylových žiadostí v EÚ v roku 2019 vzrástol o 12 percent

Možné využitie pre sledovanie ľudí v karanténe by si vyžadovalo ďalšie legislatívne úpravy, ktorých nutnosť je pri predpokladanej dočasnosti opatrenia diskutabilná.

Domáce stanice aj GPS sledovanie

Systém sledovania si naviac vyžaduje vstup do určenej domácnosti, v ktorej by sa vykonávala karanténa, keďže pred začatím kontroly je nutné zrealizovať miestne šetrenie, čo by zvyšovalo riziko ohrozenia verejného zdravia, a bolo by teda zároveň v rozpore so samotným dôvodom povinnej karantény.

Štát dispinuje 850 domácimi monitorovacími stanicami. Zbor väzenskej a justičnej stráže má tiež k dispozícii 150 setov GPS zariadení, ktoré jednotlivé ústavy v celej Slovenskej republike využívajú na dennej báze. Ide však o zariadenia, ktoré sú určené na „sledovanie“ pohybu osoby, nejde o takzvané domáce stanice. Od začiatku roku 2018 boli použité v 693 prípadoch.

Kontrola pri dohľade domáceho väzenia bola doposiaľ využitá v 640 prípadoch, pričom ďalších 69 osôb bolo v postavení chránenej osoby.

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope