Podľa kritiky z politických kruhov aj podnikateľských asociácií štát pristupuje k rozdeľovaniu stimulov nesystematicky. Tým nielen pokrivuje trh, ale vyslovene ohrozuje niektoré z jeho citlivých častí. Štátna pomoc smeruje často do firiem z neobjektívnych príčin týkajúcich sa ich podnikateľských zámerov. Často sa k podpore dostávajú priemerné a podpriemerné podnikateľské plány, ktoré by v konkurenčnom trhovom prostredí bez pomoci neuspeli.

Štát v týchto prípadoch často argumentuje udržaním zamestnanosti, ktorá by bola v prípade nedotovania zasiahnutá.

I keď často ide o pravdivé tvrdenie – ktoré však podporuje vyššie uvedenú domnienku štátnej podpory neúspešných podnikov – neodstraňuje Damoklov meč visiaci nad hroziacou stratou počtu zamestnancov. Ak je totiž problém prirodzený, ovplyvnený neúspešným podnikaním, alebo stratou odbytu pre externé a neovplyvniteľné faktory, umelou podporou sa presunie po trhovej reťazi ďalej.

Doplatia na to partneri

Podporený neúspešný projekt, ktorý je často podporovaný opakovane, niekedy zoberie zdroje a zákazky úspešnému a dobre pripravenému projektu. To sa hlavne na saturovaných trhoch často prejaví na problémoch poctivých a úspešných podnikateľov.

Bohužiaľ pomerne často dochádza aj k hraničným prípadom, kedy podporený podnik aj napriek štátnej podpore zlyhá a smeruje do insolvencie. Takýto podnik vďaka štátnej podpore získava množstvo výhod, ako napríklad zvýhodnený prístup k ďalšiemu úverovaniu a väčšiu ochotu či ústretovosť obchodných partnerov.

Keď skončí v úpadku, sám vďaka štátnej podpore pociťuje miernejšie dopady vlastného zlyhania. Za jeho problémy často zaplatia partneri a ďalší veritelia, čo vedie k dlhovej nákaze medzi poctivými a úspešnými podnikateľmi.

Čítajte aj:

Small Business Act: čo prináša nášmu podnikaniu

Upravený zákon o konkurze znevýhodnil právnické osoby

Ako na zápis konečného užívateľa výhod?

Aby sme uviedli aj konkrétne príklady, v polovici mája 2016 padla dlho avizovaná investícia v Poltári, kde mala spoločnosť Poltár Crystal & Steel oživiť výrobu tamojšej sklárne. Firma mala po spustení výroby ozdraviť dlhy, ktoré narobil jej predchodca. Šlo teda o nádejného investora. Napriek štátnemu stimulu však spoločnosť ani po dvoch rokoch nezačala vyrábať, až napokon realizovala oveľa menší podnikateľský plán, ktorý nepriniesol žiadne uspokojenie pre veriteľov. Tí navyše pre štátnu dotáciu firme a prísľub majiteľa verili v oživenie a  vysporiadanie ich pohľadávok, ktoré sa napokon ani po rokoch nevysporiadali. Tvrdý krach pritom dával nádej aspoň na čiastočné vysporiadanie.

Podobným prípadom je aj investičný zámer Railway casted Components v Prakovciach z polovice roku 2015. Ten síce za štátny stimul fungovať začal, po desiatich mesiacoch existencie však skončil a skrachoval. Napriek krachu podniku nebola dotácia vrátená – a to na základe toho, že investor uviedol objektívne príčiny úpadku. Investor teda rozbehom 
a následným krachom – navyše vďaka dobre situovanej materskej spoločnosti – neutrpel žiadnu výraznú ujmu. Naopak, niektorí malí subdodávatelia skončili po úpadku až v bytostných problémoch.

Dotácie a podvody

Podobne dopadol aj projekt Dubnického metalurgického kombinátu. Ten napriek štátnej podpore skrachoval už po šiestich mesiacoch, v polovici roku 2014. V tomto prípade bola podvodne vyvedená časť stimulu a po odhalení viacerých finančných machinácií bol dokonca spolumajiteľ spoločnosti právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody.

Známym kontroverzným projektom z minulých rokov je tiež krach oceliarne Slovakia Steel Mills zo Strážskeho. V jej konkurze taktiež uviazla štátna dotácia. Do horšej situácie sa však dostalo množstvo veriteľov, ktorým svetielko nádeje na čiastočné uspokojenie pohľadávok svitá až po piatich rokoch, kedy do firmy sľubuje zatiaľ len formálne vstúpiť zahraničný investor.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope