Podnikateľov, ktorí napriek poctivému prístupu doplácajú na nedokonalosti legislatívy, či nerovnosti podnikateľského prostredia pribúda. Nedotiahnuté, či nedostatočné miesta v súčasnej slovenskej legislatíve naviac podnikateľov odrádzajú, alebo im zamedzujú svoj zlyhaný podnikateľský plán v budúcnosti nahradiť úspešným. Druhá šanca skrachovaného podnikateľa je preto na Slovensku pre zákony často chimérou.

Mierne zlepšenie disproporčne nastavených pravidiel prišlo vďaka zákonu č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa predošlý zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Norma vstúpila do platnosti 1.3. 2017. Pre prípadné problémy fyzických osôb bol zavedený nový druh ochrany majetku – takzvaný inštitút nepostihnuteľnej hodnoty obydlia. Ten prakticky chráni aj skrachovaného podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, pred stratou bývania.

Uvedená zmena zákona priniesla niekoľko pozitívnych bodov. Napríklad zníženie preddavku na odmenu správcu, ktorý je dlžník nutný uhradiť ešte pred procesom oddlženia. Taktiež došlo k zjednodušeniu rozhodovacieho procesu súdu, a tým aj ku skráteniu doby oddlženia. Štát takto reagoval na stále neuspokojivú mieru využívania inštitútu oddlženia. Treba však dodať, že vylepšenia legislatívy sa týkajú hlavne fyzických osôb – teda z pohľadu podnikania živnostníkov.

Pozitívne opatrenia

V predmetnej zmene zákona došlo taktiež k narovnaniu niektorých kritizovaných prvkov dovtedajšieho insolvenčného práva v otázkach konkurzu a reštrukturalizácie.

Aktuálne už sú definované pojmy rozsahu a lehoty uspokojenia. Reštrukturalizácia nesmie trvať viac ako 5 rokov a veritelia v nej majú získať minimálne polovicu hodnoty ich pohľadávok.

Čítajte aj:

Samoplatiteľom zase zdraželo zdravotné poistné. Po výške musia pátrať

Životná poistka. Morbídna investícia či rozumná voľba?

Ako na zápis konečného užívateľa výhod?

Reštrukturalizačný plán tiež musí garantovať, že nezabezpečeným veriteľom prinesie minimálne o 20 percent vyššie uspokojenie, než by vyťažil v prípade konkurzu. Okrem férového princípu táto novela priniesla skrátenie spomaľovacích procesov, kedy sa veritelia nevedeli rozhodnúť, či je vhodnejší konkurz, alebo reštrukturalizácia.

Prvou lastovičkou v snahe oddeliť poctivých dlžníkov od tých neserióznych či špekulatívnych je aj zavedenie pravidla, ktoré obmedzí špekulatívne výbery správcov spriaznených s dlžníkmi. Podľa nových pravidiel robí prvé kroky v reštrukturalizácii, teda posudok a úkony v reštrukturalizačnom konaní, správca určený dlžníkom. Po prípadnom povolení reštrukturalizácie sa však ujme jej vedenia a vypracovania reštrukturalizačného plánu správca náhodne vybraný súdom.

Chýba systematickosť

Legislatíva sa v otázke oddlženia v posledných rokoch ubrala správnym smerom. Problémom však naďalej ostáva polovičnosť riešení a prehliadanie záujmov právnických osôb. Pozitíva v zjednodušení bankrotov, ktoré prišli s novelou od roku 2017, mali za cieľ zjednodušenie bankrotov bežných občanov, pomohli aj živnostníkom, no pre firmy už žiadnu pozitívnu revolúciu nepriniesli. Niektoré princípy a opatrenia, ktoré zaviedla novela zákona z roku 2017 pre fyzické osoby je nutné aplikovať aj u právnických osôb a ich štatutárov. Časové obmedzenie niektorých insolvenčných úkonov či zjednodušenie insolvenčných návrhov netreba zaviesť len u fyzických osôb, ale aj tých právnických.

Sociálny rozmer poslednej zákonnej úpravy, ako napríklad inštitút nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, ktorý chráni podnikateľa pred stratou bývania, musí byť aplikovaný aj na štatutárov skrachovaných právnických osôb. Súčasné aplikovanie rozdielnych princípov k živnostníkom a právnickým osobám nedáva sociálny, legislatívny ani ekonomický zmysel. Princíp odbúravania bariér pri konkurzných podaniach by mal byť prenesený aj do prostredia právnických osôb. Medzi krachujúcim živnostníkom a krachujúcou právnickou osobou nebýva výrazný praktický rozdiel. Aj právnická osoba by tak mala pocítiť štátnu motiváciu napríklad v podobe zníženia preddavkov pre poplatky pre insolvenčných správcov a súdy.

Ak chce štát zachovať dvojaký meter, mal by zaviesť aspoň racionalizačné opatrenie v podobe systematizácie určovania výšky preddavkov tak, aby od firiem s malým majetkom a hotovosťou nečakal rovnaké preddavky ako od podnikateľov s veľkým majetkom a hotovosťou. Preddavky by mal systematicky previazať s hospodárskymi ukazovateľmi podnikania firmy.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope