Príbeh Harabina. Muž paradoxu s citom pre dobu

Jeden zo symbolov establishmentu, ktorý priťahuje tých, ktorí chcú bojovať proti princípom systému. Kontroverzný sudca a politik so známosťami v organizovanom zločine Štefan Harabin.

Štefan Harabin dnes hypnotizuje protisystémových voličov hlavne cez média, ktoré sú označované za konšpiračné. Nech už máte na toto označenie akýkoľvek názor, pravdou je, že k ich znakom patrí neoverovanie informácií a submisívny prístup k respondentnom, ktorým ochotne zverejnia aj klamlivé vyjadrenia.

Toto chápanie slobody slova dokonale využíva Harabin. Muž, ktorý opakovane utiekol z hrobárovej kariérnej lopaty, kandiduje na prezidenta. Používa pritom nenávisť spoločnosti voči systému, ktorého znakmi sú korupcia, vplyv geopolitiky na štátne rozhodnutia, či rodinnkárstvo.

Napriek tomu, že sám tento systém spoluvytváral a je z hľadiska nefunkčnej legislatívy jedným z jeho hlavných symbolov, v prieskumoch boduje. A čo je minimálne zaujímavé, hlavne medzi mladými voličmi. Tí si totiž jednoducho nepamätajú jeho blízkosť k ľuďom, ktorými opovrhujú.

Ako teda vznikla táto paradoxná postava, ktorú mnohí označujú za traumu slovenskej justície?

Štefan Harabin vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Sudcovskú prax započal na Krajskom súde v Košiciach v roku 1983, kde súdil aj po Nežnej revolúcii. V 80-ych rokoch dnešný prezidentský kandidát apelujúci kresťanské hodnoty sedel v senáte, ktorý súdil a odsudzoval napríklad aktivity tajných mníchov františkánov v Košiciach.

V roku 1991 ho zvolili za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rokoch 1998-2003 a 2009-2014 bol predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti Slovenska. Na tento post ho nominovala Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko.

Ako minister Ficovej vlády za bývalú stranu Vladimíra Mečiara, pripravil niekoľko úprav, ktorými posilnil právomoci súdov na úkor prokuratúry, či upravil pravidlá voľby do súdnej rady tak, aby na ňu získal silnejší vplyv.

Ako minister spravodlivosti sa tiež snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. Proti tomu bojuje aj ako sudca, keď opakovane ruší rozsudky v prípadoch, ktoré sa po odvolaní v špeciále dostanú k jeho senátu. Ide čiastočne o osobnú nevraživosť voči Danielovi Lipšicovi, ktorý Špeciálny súd ako súd pre vážnu ekonomickú kriminalitu a organizovaný zločin zriaďoval.

Čiastočne však rolu zohráva aj to, že má Harabin podľa viacerých indícií dobré vzťahy s mafiou a tak nie je spokojný s tým, že jej prípady nemá plne pod kontrolou. Niektorí sudcovia, ktorí pracovali pod jeho vedením na Najvyššom súde dokonca hovoria o tom, že im pri procesoch posielal lístočky s doporučenými rozsudkami. Keď sa s nimi nestotožnili, poškodzoval ich kariéru. Hovorí o tom aj dokument Nemoc tretej moci.

V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. Róbert Urban kvôli svojmu odvolaniu viedol súdny spor, v ktorom Najvyšší súd rozhodol, že jeho odvolanie bez udania dôvodu bolo v súlade so zákonom, no Ústavný súd rozhodol, že v tejto veci Najvyšší súd rozhodol svojvoľne.
Minister odvolával aj predsedov okresných súdov. Mstil sa najmä súdom, ktoré najviac spolupracovali s predchádzajúcim vedením na zavádzaní reformy súdnictva, napríklad s prvým krajským súdom, ktorý pripravil prechod na zreformovaný systém práce.

V roku 2008 bol zverejnený prepis telefonického rozhovoru z roku 1994 medzi Štefanom Harabinom a albánskym drogovým priekupníkom Bakim Sadikim. Sadiki bol v roku 2013 odsúdený na 22 rokov väzenia za nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie na medzinárodnej úrovni.

Čítajte aj:

Skyside a Škorec. Ako skončila košická šťuka na suchu?

Železná Anna: Príbeh sekretárky, ktorá vedela ako na to

Vladimír Mečiar a jeho krátka ministerská kariéra

Rozsudok bol vznesený v jeho neprítomnosti. Sadiki sa totiž už v tom čase po varovaní skrýval v Kosove. Tam ho vypátrala polícia v roku 2017. Zatkla a previezla na Slovensku. Tu sa pokúša obnoviť proces, nakoľko tvrdí, že o procese nevedel, v Kosove sa neskrýval, ale jednoducho tam žil. Súdy v Sadikiho prípadoch opakovane pochybili, prípadne konali neštandardne.

Harabinov senát však neštandardne zasahoval do rozsudkov iných súdov aj v prípade ďalších mafiánskych skupín zo západu Slovenska. Oslobodzoval aj skorumpovaného policajta, či býbalého šéfa banky, ktorý bol odsúdený za finančné podvody.

Za nahrávku so Sadikim vedenú v súdnom spise Harabin žaloval prokuratúru. Je známy chuťou ísť do sporov a často žaluje novinárov, politikov aj ďalších sudcov.

O jeho preradenie na nižšie súdy sa opakovane pokúša cez discplinárne spory predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová.

Kampaň Štefana Harabina je jasná. Cez alternatívne média píše, či hovorí o diktáte Bruselu, tajnom západnom spyknutí, justičnej mafii, ktorá ho chce zlikvidovať, vlastizrade súčasných politikov, či rizikách migrácie a slovanských a kresťanských hodnotách.

V čele kampane je bývalý šéf Matice Slovenskej Marián Tkáč. Pod jeho vedením bola Matica terčom niekoľkých podozrení ohľadom netransparentného nakladania so štátnou dotáciu, nesystematickosťou fungovania, či vyjadreniami a aktivitami, ktoré podporovali krajnú pravicu a spochybňovali Slovenské národné povstanie. Najčastejším nástrojom kampane Štefana Harabina je používanie známych fake news a hoaxov.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope

Odomknúť článok

Standard Biztweet Standard

  • 1 Kredit
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
Top

Biznis Biztweet Biznis

  • 5 Kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb

Golden Biztweet Golden

  • Získavate 10 kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb