Digitalizačná odysea. Zvládneme boj s byrokraciou?

Keď vláda vyhlasuje vojnu byrokracii, nastáva ten správny čas zhlboka sa nadýchnuť a zachovať zdravú mieru paniky. Špeciálne v prípadoch, ak je heslom dňa elektronická komunikácia s úradmi.

Nie, toto nie je príbeh o fóbii z počítačov. Toto je príbeh o tom, ako aj osvedčený civilizačný výdobytok dokáže občanov, podnikateľov aj úradníkov vyslať na strastiplnú a dosiaľ neprebádanú odyseu celkom novými byrokratickými procesmi.

Minister hospodárstva Peter Žiga a podpredseda vlády Peter Pellegrini sa takto minulý týždeň prihlásili k veľmi osožnej úlohe… ktorá je ale vo svetle predošlých snáh zavše nevďačná.

Na spoločnej tlačovej konferencii predstavili plán, ktorý by mohol občanom a podnikateľom citeľne uľahčiť život skrátka a dobre tým, že úrady si už viac nebudú pýtať potvrdenia a výpisy zo štátnych registrov od občana, ale zaobstarajú si ich samé.

Vonkoncom nejde o banálny cieľ. Rôzne verejné inštitúcie si len za vlaňajšok od občanov a podnikateľov vypýtali dokopy 620-tisíc výpisov – drvivú väčšinu z toho predstavovali výpisy zo živnostenského a obchodného registra a výpisy z listu vlastníctva. Všetko informácie, ktoré majú úrady k dispozícii aj bez toho, aby sme im nosili opečiatkované lajstro. Na správnych poplatkoch však toto žiadanie a predkladanie výpisov súhrnne stálo 3,5 milióna eur.

Znie to zmysluplne. Ostáva len dúfať, že toto je len začiatok. Prechod štátu do digitálnej éry totiž ponúka unikátnu príležitosť od základu prekopať spôsob komunikácie medzi úradmi a zároveň aj medzi úradmi a občanom.

Takéto ťaženie môže (a rozhodne by aj malo) vyústiť až do možnosti napríklad založenia firmy prostredníctvom jedinej webstránky. Ako napríklad na Novom Zélande.

Kradmým okom môžeme poškuľovať aj po Estónsku, kde daňový úrad automaticky zozbiera údaje od bánk či zamestnávateľov a daňovník pri podávaní priznania čelí už len predpripravenému formuláru na odkliknutie. Po svete môžeme nájsť mnoho ďalších príkladov, kam sa až elektronizačné ťaženie dá pri troche fantázie dotiahnuť.

Predošlé elektronizačné kampane na Slovensku však dopadli prevažne neslávne. Najmä preto, že im chýbal zmysluplný koncept. A ambícia. Doteraz sa naša verejná správa zmohla prevažne na čiastkové prenášanie existujúcich úkonov (a to vrátane tých zbytočných) do digitálnej dimenzie.

Bežný, zárobkovou činnosťou sa zaoberajúci občan, sa v delikátnej postupnosti predkladania žiadostí a potvrdení pri riešení hoc aj banálnych úkonov ako založenie či prepis firmy vždy orientoval len ťažko. Po novom sa v nich orientuje zase ťažko. Akurát doma za počítačom. V tom lepšom prípade.

Lakmusovým papierikom môže byť práve zakladanie firmy. Napriek neodškriepiteľným úspechom jednotných kontaktných miest ide ešte stále o menšiu tortúru. Podľa hodnotenia Svetovej banky musíme absolvovať šesť procedúr, ktoré zaberú 11,5 dňa… ak ide všetko bez problémov.

Čítajte ďalšie komentáre autora:

Talianske upratovanie: ozdravenie, či kopanec bankovej únii?

Štát hltá koľko vládze. Vie však čo s verejnými peniazmi?

Sorry, babka, prejedlo sa. Budú penzie aj o 25 rokov?

Tu čelíme príkladu toho, kde sekanie byrokracie a elektronizácia boli úspešne zahájené, no ani zďaleka neboli dotiahnuté skrz celý proces. Potom tu máme elektronické podávanie daňových priznaní, ktoré je pre zmenu príkladom, kde mala elektronizácia len marginálny prínos. Podnikateľ musí poctivo vyplniť tie isté lajstrá ako predtým. Akurát si ušetri fyzickú cestu na daňový úrad.

V samotej verejnej správe je potom situácia neraz až na zaplakanie. Rôzne rezorty a úrady fungujú na rôznych informačných systémoch, u ktorých nie je pravidlom, že sú navzájom aj prepojené.

V najhorších prípadoch dopadla elektronizácia tým, že úradníci musia namiesto manuálnej práce s papiermi… manuálne pracovať s papiermi, následne manuálne prepisovať údaje z písomných žiadostí do jedného informačného systému a do druhého nakoniec tieto dokumenty ešte aj naskenovať. Prísľub digitálnej éry tak prácu nielen neodbúral, ale vo vypuklých prípadoch aj strojnásobil.

Až si najbližšie budete ťažkať na vlastnú byrokratickú tortúru a nevrlé tváre pracovníkov na úradoch, spomeňte si, že by mohlo byť aj horšie. Mohli by ste byť na druhej strane procesu.

Pellegriniho a Žigov plán teda pôsobí na pomery našich končín až neobvykle sľubne. Má jasne zadefinovaný cieľ a rieši veľmi konkrétny problém. Pachuť predošlých iniciatív však nabáda na opatrnosť aj v tomto prípade. Vlády to totiž zakaždým chceli urobiť čo najlepšie… akurát to zakaždým dopadlo ako obvykle.

 

Tomáš Púchly, analytik Nadácie F. A. Hayeka

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope