Talianske upratovanie: ozdravenie, či kopanec bankovej únii?

Taliansko má na tento rok vytýčenú jasnú úlohu: zbaviť sa nálepky problémovej ekonomiky. Na papieri to možno nevyzerá tak celkom márne.

Štátny deficit je nateraz pod kontrolou a hrubý domáci produkt má v tomto roku podľa prognóz narásť zhruba o jedno percento, čo v porovnaní so zvyškom eurozóny síce nie je nijak oslnivé, ale pre Talianov je to stále najlepší výkon za posledných sedem rokov. Export, investície a domáca produkcia tiež naberajú na sile a nezamestnanosť, naopak, postupne klesá.

Problém je nasledovný. Akokoľvek sa to všetko pokúsime interpretovať ako dobré správy, nijako tým neobídeme dve úskalia, ktoré môžu zárodkom optimizmu v ktoromkoľvek bode učiniť ráznu prietrž.

Prvým úskalím je trochu kontextu ohľadom oživenia – talianska ekonomika stále rastie tak mizerne pomaly, že predkrízovú úroveň podľa prognóz MMF nedosiahne skôr ako v roku 2022. Podobne sú na tom aj príjmy domácností. Celé to vytvára ideálne podhubie pre antisystémových populistov, ktorí namiesto zanedbaných reforiem radi ukážu prstom napríklad na euro.

Prieskumy zatiaľ naznačujú, že v nadchádzajúcich voľbách roku 2018 svoje parlamentné pozície ešte posilnia. Politická budúcnosť krajiny teda zaváňa v lepšom prípade neistotou. Hoci, ruku na srdce… v krajine, ktorá od roku 1945 stihla vystriedať 63 vlád ide tak nejak o normálny stav vecí.

Druhé úskalie – v podobe chronických chorôb bankového systému – je o kus bezprostrednejšie. Bez dôkladného upratovania a ozdravovania bánk ekonomické zázraky od talianskej ekonomiky očakávať len ťažko. A Taliani si s upratovaním veru dali načas.

Semenisko úverových problémov

Tamojší bankový systém dnes ťaží štyrikrát väčsie bremeno nesplácaných úverov, než na začiatku krízy. Podľa dát Bank of Italy a výpočtov BNP Paribas je to dokopy 329 miliárd eur.

Pre správne zasadenie do kontextu: tretina nesplácaných úverov v celej eurozóne má pôvod práve v Taliansku… no taliansky bankový sektor sa na celkových bankových aktívach eurozóny podieľa len 13 percentami.

Tradičné semenisko problémov sú regionálne bankové domy, ktoré majú pre miestne ekonomiky významnú úlohu, no zároveň sú s nimi až nezdravo previazané. Pod tým netreba hľadať nič iné, než dlhoročnú prax rozdávania pochybných úverov podľa osobných sympatií a aktuálnych potrieb miestnej politiky.

S niekoľkými bankami na pokraji kolapsu bolo dlhé mesiace horúcou otázkou, z ktorého konca upratovanie vôbec začať. Takí Íri a Španieli to mali jednoduchšie. Hneď z kraja krízy zriadili „zlé banky” spolufinancované štátom, ktoré nesplácané úvery prevzali, precenili a rozpredali. Vyčistili tak svoje bankové systémy, čo ich ekonomikám neskôr umožnilo opäť solídne rásť.

Talianom však už tradičné recepty dopriate byť nemali. Medzičasom vznikla európska banková únia a do platnosti vstúpili nové európske pravidlá záchrany bánk, ktoré reflektujú kľúčové poučenia z finančnej krízy. Nové pravidlá sledujú najmä jeden kľúčový princíp, takzvaný bail-in. Ten hovorí, že prv, než môže zachraňovaná banka vôbec pomyslieť na pomoc z peňazí daňovníkov, straty musia niesť jej akcionári, veritelia a nekrytí sporitelia.

Keď výnimky ničia pravidlá

Sú to poctivé pravidlá. No bolestivé. A pre miestne bankové špecifická to platí najmä v Taliansku. Preto sa im tamojší politici snažia za každú cenu vyhnúť.

Kameňom úrazu je, že bežní talianski sporitelia – vo veľkej miere dôchodcovia – investovali citeľnú časť svojich úspor do bankových cenných papierov… čím sa stali ich veriteľmi a v prípade kolapsu banky majú teda niesť svoj podiel straty.

Podľa MMF vlastnia zhruba tretinu zo 600 miliárd seniorných bankových dlhopisov a takmer polovicu zo 60 miliárd podriadených dlhopisov pätnástich najväčších talianskych bankových domov. Netreba veľmi zdôrazňovať, že vláda, ktorá by nechala za záchranu bánk platiť masy dôchodcov, by spáchala rituálnu politickú samovraždu.

Čítajte ďalšie komentáre autora:

Štát hltá koľko vládze. Vie však čo s verejnými peniazmi?

TPP vstáva z mŕtvych. Voľný obchod má nádej aj v ére Trumpa

Muskov elektrický sen živí len viera investorov

Presne preto sa hľadanie riešenia ťahalo celé mesiace. Zatiaľ čo Brusel aj Berlín tlačili Talianov do dodržiavania pravidiel a zatiaľ čo miestne opatrenia na uhasenie problémov zlyhávali, Taliani sa krvopotne snažili nájsť a vyrokovať nejakú tú výnimku.

Elegantné riešenie sa ukázalo až začiatkom tohto leta, keď definitívne skolabovali dva problémové bankové domy z regiónov – Veneto Banca a Banca Popolare di Vicenza. Na európskej úrovni padlo rozhodnutie, že banky s 2-percentným podielom na talianskom bankovom sektore nie sú systémovým rizikom a namiesto európskych pravidiel sa teda môžu zachraňovať podľa tých talianskych. Neznamená to nič iné, než starú dobrú záchranu zo štátneho. A to je strategická chyba.

Poučenie, ktoré nebolo

Pre Talianov a ich snahu zbaviť sa nálepky problémovej ekonomiky to znamená, že akútne problémy nateraz akurát úspešne zamietli pod koberec. Skrátka len našli systémový spôsob, ako sa skutočnému upratovaniu opäť raz vyhnúť.

Znamená to, že motivácie k rozdávaniu pochybných úverov v regiónoch ostali neohrozené. Znamená to, že bankové bilancie ostávajú obťažkané problémami, ktoré aj naďalej hrozia vybuchnutím počas najbližších ekonomických turbulencií.

Európske bail-in pravidlá sú pritom zhmotnením jedného z kľúčových poučení poslednej finančnej a dlhovej krízy – začarovaný kruh, v ktorom banková kríza vyvolá krízu štátneho dlhu, je nutné preseknúť hneď v zárodku.

Nikde na tom nezáleží viac, než práve v Taliansku, ktoré je najslabším a najrizikovejším článkom bankového systému eurozóny. V Taliansku, ktoré je pri dlhu v okolí 130 percent HDP hneď po Grécku druhou najzadlženejšou krajinou eurozóny a v prípade ďalšej krízy si len sotva môže dovoliť bremeno masívnej záchrany bánk zo štátneho.

Darmo, banková únia zdedila hneď do vienka rovnakú chorobu, aká odjakživa kvárila eurozónu. Dobré pravidlá, pre ktorých vymáhanie neexistuje politická vôľa. Banková únia tak nakoniec nie je ničím viac, než poučením, ktoré nebolo.

 

Tomáš Púchly, analytik Nadácie F. A. Hayeka

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope