Gripen: Na krídlach obstarávania
Bude to chladný deň v pekle, až sa Slovensku podarí nakúpiť nejaké tie nové stíhačky. Pálčivá otázka, ako dlho ešte budeme schopní udržať v letuschopnom stave aspoň zvyšok lietajúcich šrotov v našom súčasnom vlastníctve, je pritom na stole už prakticky dekádu.
Rozhodnutie o náhrade za dosluhujúce stroje MiG-29 malo po sérii prieťahov naprieč viacerými vládami finálne padnúť do konca septembra. Dočkali sme sa. Rozhodnutia o ďalšom odklade.
Problém je nasledovný: prieťahy tentokrát zašli priďaleko. Ak by aj rozhodnutie o výbere nových strojov padlo hneď zajtra, ich výroba a dodanie potrvá aspoň dva roky. Abonentná zmluva s firmou RSK MiG na údržbu súčasných strojov však vyprší už na jeseň 2019. Zrejme nám teda neostane, než zmluvu predĺžiť… alebo sa na čas zaobísť aj bez posledných zvyškov stíhacieho letectva.
V tomto bode sa núka otázka, kde to vlastne viazne. Keďže ministerstvo obrany o priebehu rokovaní s potenciálnymi dodávateľmi vytrvalo mlčí, môžeme len dedukovať. Nápomocný by nám mohol byť rýchly prestrih do leta 2014. Finálny výber dodávateľa už vtedy vyzeral na spadnutie.
Ruku na srdce, beztak toho veľa nenavyberáme. Ak máme v záujme zaobstarať moderné, nadzvukové stroje západnej výroby, ktoré pre nás budú ešte aj cenovo dostupné, ostávajú nám prakticky len dve možnosti – americké F-16 a švédske Gripeny. Za tieto možnosti hovorí aj vyhliadka príjemných úspor pri následnom obstarávaní dielov a výcviku pilotov… ak sa spojíme so susedmi.
Gripeny totiž využívajú Maďari a Česi, americké F-16 zasa Poliaci. Vyjadrenia vtedajšieho ministra Glváča pôsobili, že vo veci je vcelku jasno. Za najvýhodnejšiu ponuku pre Slovensko označil tú švédsku a zároveň aj zahájil rokovania. Aj s úprimným priznaním, že na kúpu peniaze nemáme, takže si nové stroje pravdepodobne prenajmeme. Podobne ako Česi.
Dávalo to logiku. Pragmatickí Švédi sa totiž už pri dizajnovaní namiesto veľkých, hlučných a drahých „macho lietadiel“ rozhodli pre hľadanie úspor. Medzi základné požiadavky tak pragmaticky vtesnali aj to, aby ich stíhačky novej generácie neboli priveľmi drahé… a aby neboli priveľmi drahé ani na údržbu. Čo do výkonu a schopností Gripeny za najpokročilejšími strojmi na trhu vo výsledku predsalen zaostávajú, no krajinám s obmedzenými rozpočtami na obranu prídu viac než vhod.
Čítajte aj:
Na Slovensku nakoniec môžu pristáť ruské Migy. Minister ide jednať s ďalšími vládami
Gajdoš chce nakúpiť za miliardu. Bojíme sa
Švédi totiž premysleli nielen výrobu, ale aj obsluhu. Kľúčové časti lietadla sa dajú vymeniť pomerne rýchlo a nechýbajú ani úsmevné vychytávky v podobe multifunkčného náradia. Ide o podobné detaily, akými už roky ohuruje svet švédska Ikea. A fungujú.
Na starostlivosť o letku štyroch Gripenov vystačí 75 ľudí – vrátane technikov, hasičov a stráží. Pri konkurenčnej F-16 je to zhruba 120 ľudí na letku. O európske Typhoony sa už musia starať zhruba tri stovky ľudí. Výsledkom je, že letová hodina Gripenu podľa konzultačnej spoločnosti Jane's vyjde na 4700 dolárov. Ani konkurenčné F-16 nevyjdú v porovnaní so zvyšnou konkurenciou nijak tragicky. Náklady sa pohybujú na úrovni 7700 dolárov za letovú hodinu. Pre ilustráciu ako vyzerá cenovka pri výkonnejších strojoch – letová hodina francúzskeho Rafale vyjde na 16500 dolárov, pri európskom Typhoone je to 18500 dolárov a pri americkej F-35 až 31 tisíc dolárov.
Naše možnosti poznáme. Potiaľto dobre. Akurát po odštartovaní rokovaní s potenciálnymi dodávateľmi zavládlo na tri roky ohlušujúce ticho. To podľa všetkého narazilo slovenské plánovanie na tvrdú cenovú realitu. No nech by už ministerstvo vybralo švédske stroje, alebo tie americké, vždy by to vyšlo výhodnejšie ako ďalšie repasovanie našich večne dosluhujúcich, no stále nemŕtvych MiGov. Už len preto, že nové stroje budeme následne potrebovať tak či tak. A možností nám medzičasom rozhodne nepribudne. Tiež nezabúdajme, že ruská strana si vďaka núdzi, do ktorej sme sa sami zahnali, môže za predĺženie zmluvy na servis MiGov spokojne zapýtať mastný bonus. A nám neostane, než smutne prikývnuť, alebo sa na čas rozlúčiť s vyhliadkou vlastného stíhacieho letectva.
Čítajte ďalšie komentáre autora:
Technologický luxus. Prišiel koniec smartfónového rovnostárstva?
Talianske upratovanie: ozdravenie, či kopanec bankovej únii?
Štát hltá koľko vládze. Vie však čo s verejnými peniazmi?
Minister Gajdoš s tým môže špekulovať akokoľvek dlho. Nekonečné vyčkávanie horibilnú cenovku za modernú stíhaciu letku (hoc aj za tú dostupnejšiu) nijak zásadne nestlačí. Nestlačí ju ani implicitné vyhrážanie sa Američanom a Švédom, že nové stroje zaobstaráme u Rusov. Cena skrátka nepustí.
Ostatne, zrejme preto už predošlý minister v lete 2014 – tesne pred zahájením rokovaní – prudko upúšťal z obstarávacích zámerov. Z pôvodných dvanásť strojov na osem a potom na šesť. Ak stále nie sme odhodlaní nájsť peniaze, ostáva nám snáď už len skúsiť na Švédov netradičnú požiadavku, ktorá by ich s trochou šťastia mohla chytiť za srdce.
Nech nám stroje pošlú s mimoriadnou zľavou. Napríklad na štýl Ikea skladačky, ktorú si už dokončíme sami. A ideálne aj v nejakej veľmi základnej verzii s drevenou stoličkou v kokpite. Možno by to bola aj zábavná predstava. Keby sa tak veľmi neblížila našej aktuálnej rozpočtovej realite.
Tomáš Púchly, analytik Nadácie F. A. Hayeka
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope