Lásky kapitána Danka. Vzor našiel v palici

Medzinárodná kritika, protesty v poľských uliciach, boj o demokraciu, ale obdiv zo Slovenska. Šéf národniarov Andrej Danko je fascinovaný Jaroslavom Kaczynskim.

Predseda parlamentu a šéf Slovenskej národnej strany je ambiciózny muž. V rozbitej stranickej štruktúre SNS urobil poriadky, pochopil, čo chce verejnosť s neveľkým výberom politických strán počuť a zaútočil hneď na čelné pozície slovenského pelotónu popularity.

Po úspešnom začiatku, kedy sa z ďalšieho víťazstva Roberta Fica zdvíhal žalúdok a reakcie ostatných strán krútila hlava, našliapol dobre. Prostá rétorika, populistické návrhy, ktoré miesto elektrických impulzov v mozgu rozbúšili srdce každého, kto hľadá jednoduché vysvetlenia zložitých problémov, robili svoje.

Prinavrátil sa aj pátos národniarov. Časy, kedy ľudia nechápali prečo, ale tak nejak vedeli, že SNS je strana, ktorá bude úprimná. Veď Slovákov by snáď nepodviedla.

I keď si odmyslíme neuveriteľný mýtus očisty strany, ktorá je napojená na najvýznamnejšie prípady tunelovania štátnych peňazí ako Interblue, Danko zbieral percentá zbesilým tempom. Nikto nevenoval pozornosť bezvýznamnosti návrhov, či nejasnému pozadiu predsedu národnej rady. Andrej Danko zatiahol krkolomnými ale prostými rečami ruletu, cez ktorú sa na skutočné pozadie strany nikto pozrieť nechcel.

Fungovalo to však krátko. Po pár mesiacoch Danka začal zrádzať paradoxne práve ten kľúčový národniarsky pátos. Prvé rany prišli v súvislosti s armádou. Slová ministra obrany o tom, že nerešpektuje zákon patrili spoločne s grotesknými návrhmi, ako ten na zriadenie štátnych dopravcov k nevydareným marketingovým pokusom starej politickej školy. Papalášske rozdeľovanie armádnych hodností už bolo ranou, ktorú pocítili aj preferencie SNS.

Prečítajte si aj: Veronika Remišová: Jedna horalka ani tričko v parlamente nepatria medzi hlavné problémy Slovenska

To, čo bude bolieť nielen stranu je však niekde inde než v nechutnom bozkávaní za stolom získaných výložiek. Skrýva sa to v Poľsku. A Dankovej nebezpečnej mysli.

Jeho náklonnosť k autoritatívnemu režimu, ktorý nedáva priestor pre demokratickú diskusiu bola badateľná už v jeho správaní v parlamente. Korunu jej nasadil zrejme pri návrhu nového rokovacieho poriadku, kde postavil osobný spor s Igorom Matovičom nad slovenskú ústavu, ktorú by zrejme bozkával taktiež.

Bozky bez sebareflexie a temné pozadie sú jedna vec. Zbožňovanie protidemokratického režimu je však vec rádovo vážnejšia.

Od svojho stretnutia s Jaroslavom, Kaczynskim má Danko jasno. Našiel vzor, ktorý je žijúci a podľa jeho logiky dokonale kopíruje Dankovu kariéru v SNS. Nečudo, pre politika, ktorého najväčším politickým úspechom bolo zorganizovanie vianočných trhov išlo iste o silný vplyv kúzla osobnosti.

Ak si odmyslíme dlhoročnú kariéru Kaczynskeho, ktorý svoju stranu Právo a spravodlivosť zakladal a doterajšie alibistické kuloárne fungovanie Danka v SNS, páni majú veľa spoločného.

Sám Danko sa s poskakujúcim srdiečkom vyjadroval hneď v niekoľkých rozhovoroch, že v Kaczynskom a Práve a spravodlivosti vidí seba a SNS. Kaczynski ho vraj posmelil. Nech sa nebojí, že aj jeho strana sa v Poľsku dlho potácala v preferenčnom priemere a na svoju príležitosť dlho čakala.

Danka však podľa jeho slov fascinuje hlavne to, čo strana u severných susedov za doterajšie obdobie mandátu dosiahla. Prikladne vraj bojuje za záujmy Poliakov v geopolitike, robí poriadky so zahraničnými korporáciami a stará sa o posilnenie kultúrnej demokracie v tamojšom parlamente.

Predstava Andreja Danka žiaľ naráža na realitu. Tvrdá ruka Práva a spravodlivosti ničí nielen demokraciu, ale aj prozaickejšie súčasti bežných životov nielen podľa zahraničných pozorovateľov, ale aj podľa poľských občanov.

Poľské záujmy pomýlene hájila vláda napríklad priamo v Bruseli, keď na summite EÚ hlasovala ako jediná proti Poliakovi Donaldovi Tuskovi na čele Európskej rady. Prejavom, ktorý možno Danka dojal, ale milióny ľudí znechutil bola exhmuácia zosnulého prezidenta a dvojčaťa Jaroslava Kaczynskeho - Lecha Kaczynskeho. Kabinet premiérky Szydlovej, ktorá je Kaczynského výkonnou rukou tým chce oživiť paranoidné špekulácie o tom, že lietadlo poľského prezidenta zostrelili ruské vládne sily.

Právo a spravodlivosť sa podobne ako Danko chystá zamerať na právny štát. Chorou logikou preto nasadila náhubok Ústavnému súdu, keď mu prikázala zaoberať sa prípadmi nie podľa naliehavosti, ale v chronologickom poradí.

Čítajte ďalšie komentáre:

Richter by mal skončiť. Čistý deň odhaľuje nefunkčnosť systému

Kto bol Kováč a prečo sa naň nezabudlo

Bélove metamorfózy. Alebo prečo tá nadpráca

Ústavný súd síce novelu ihneď vyhlásil za protiústavný, avšak jeho rozhodnutie nadobúdajú právnu účinnosť až v okamihu, keď sú zverejnené v tlačenom vestníku súdu. Čo čert nechcel, všetky tlačiarne v Poľsku sú dnes pod kontrolou vlády, takže rozhodnutie súdu sa doteraz nepodarilo vytlačiť.

Ďalšie zásahy smerujú do súkromných médií. Tie, ktoré vláda nezlikvidovala, alebo nevyvlastnila, chce doraziť pripravovanou špeciálnou daňou a novým cenzúrovým zákonom.
Výbave fanatického kresťanského ultrapravicového vodcu samozrejme nesmie chýbať xenofóbia, kritika multikulturalizmu a pojmu, ktorý vznikol kdesi na linke Budapešť-Moskva-Londýn – politickej korektnosti. Tu má Danko, zatiaľ, našťastie, čo doháňať.

Niečim ako Mečiarizmus zas smrdela zarážajúca situácia, kedy o hlavnom zákone parlamentu – rozpočte – hlasovala poľská vláda mimo priestorov parlamentu a bez prítomnosti opozičných poslancov.

O podnikateľské prostredie sa zas vláda stará neustálym nárastom daní, ktoré vyháňajú poľské firmy do okolitých krajín rekordným tempom, znárodňovaním veľkých strategických podnikov, či zrušením plánu postaviť prvú atómovú elektráreň a naopak nakreslením projektu na výstavbu nových uhoľných elektrární v krajine s najhorším životným prostredím v Európskej únii.

Hoci si rozumný člověk pri pohľade na kroky poľského kabinetu utiera pot z čela, Andrejovi Dankovi zrejme zaľúbene svietia oči. Keď je toto vzor jedného z najsilnejších adeptov na kreátora budúcnosti slovenskej politiky, občania by mali byť v pozore. Za všetko hovorí jeden z konkrétnych prípadov „vylepšovákov“ Kaczynskeho strany, ktoré Danka zaujali. V rozhovore pre TA3 pochválil novú úpravu rokovacieho poriadku, vďaka ktorej smie tamojší šéf parlamentu nechať vyvliecť neposlušného poslanca mimo rokovaciu sálu. Smie k tomu použiť aj drevený obušok. Slováci, máte sa na čo tešiť!

 

Tomáš Lemešani

Zaregistrujte sa a získajte exkluzívne info z Biztweetu. Ak ho chcete iba podporiť, posilnite nezávislú žurnalistiku na účte IBAN CZ8920100000002100602454. Ďakujeme