Bélove metamorfózy. Alebo prečo tá nadpráca
Keď Most-Híd pomohol Robertovi Ficovi k zostaveniu ďalšej vlády, pobúril mnoho ľudí. Aktuálnou nečitateľnosťou však hazarduje aj tými sympatiami, ktoré mu ostali.
Áno nečitateľnosť nepoužívam v úvode náhodou. Dlhoročný politik Béla Bugár napriek príslušnosti k menšine a dlhotrvajúcemu fungovaniu v Národnej rade Slovenskej republiky unikátne a bravúrne kraľuje rebríčkom dôveryhodnosti politických lídrov.
Stavia ju hlavne na jednoduchosti a realizovateľnosti sľubov, ktoré voličom pred voľbami, ale aj po nich dáva. Na scéne v skutku nemožno nájsť veľa politikov, ktorí by za viac ako dve dekády politickej kariéry nepošpinili svoje meno významnou kauzou, či nesplneným sľubom.
Túto auru pomerne výrazne narušil pred rokom pri parlamentných voľbách. Odmietaním jasného stanoviska si síce pred voľbami šikovne chystal argumentačnú pôdu pre povolebný rok, pre snahu získať nových voličov to ale nestačilo.
Volič, ktorého mohol Most získať chcel od Bugára počuť jasné nie Ficovi. Miesto toho sa ten, čo Híd volil aj ten, čo s nim aspoň sympatizoval stretol so zdĺhavým vysvetľovaním a obhajobou toho, prečo si Béla Bugár s dlhoročným politickým protipólom Robertom Ficom potriasol rukou.
Možností bez strán, ktoré bodujú xenofóbnymi selfie videami z obývačky na Facebooku naozaj neboli. A nech si Richard Sulík myslí o svojej prezentácii čokoľvek, i pri veľkom náraste preferencií veľa voličov svojim šablónovým euroskepticizmom vystrašil a odplašil, čím si sám zablokoval cestu na úrad vlády. Bélov krok bol iste horkou pilulou. Avšak prehltnúť sa dala.
Omnoho silnejší pocit noža v chrbte má volič Mostu v posledných týždňoch. Po kvalitnej práci na ministerstve spravodlivosti prišli nepochopotiľné kroky samotného lídra hnutia.
Jedným z hlavným bola zvláštne chladná reakcia na kauzy okolo Ladislava Bašternáka. Bugár, ktorý sice s málo percentami, ale predsa hraje kľúčovú úlohu v krehko zostavenej vláde nechcel podozrenia spojené so špičkami Smer-SD komentovať, s odstupom ich zas zľahčuje.
Jeho malé ego vo vládnom trojkole mohol v tejto veci nechať bokom. Buchnutím po stole a donútením Kaliňáka k odstúpeniu by nielen prispel kreovaniu demokratickej spoločnosti, ku ktorej patrí zodpovednosť politikov, ale zozbieral by i politické body.
Čítajte ďalšie komentáre:
Kto bol Kováč a prečo sa naň nezabudlo
Richter by mal skončiť. Čistý deň odhaľuje nefunkčnosť systému
Odmietnutie vytvorenia predstavy o Bélovi Bugárovi ako bojovníkovi za transparentnosť a Ficovom protipóle je nepochopiteľným marketingovým zlyhaním celého Mostu.
Argument o tom, že nechce byť vyšetrovateľom, prokurátorom aj sudcom v jednej osobe neobstoja. Bašternák mal na Kaliňáka priamy vplyv, fungovalo to aj opačne a podozrenia boli a sú natoľko dôvodné, že ich minister vnútra musel vysvetliť.
Neurobil tak. Vo svojej pozícii tak nesmel zotrvať. Politik musí prijať zvýšenú mieru verejnej kontroly, pretože narába s peniazmi cudzích ľudí. Kaliňák je naviac v pozícii, ktorá ho pri vyšetrovaní podozrení stavia do konfliktu záujmov. A to si Béla Bugár iste uvedomuje.
Podobne ako si uvedomuje farizejstvo vládnych poslancov v prípade Mečiarových amnestií. Aj tu sa líder Hídu nečakane a nepochopiteľne stavia na stranu Roberta Fica. Hoci roky podporuje návrh zákona v znení predkladanom Jánom Budajom, odrazu mu prekáža.
Ako dlhoročný bojovník proti Vladimírovi Mečiarovi a tomu, čo stelesňuje, dovoľuje premiérovi rozohrať nejasnú a komplikovanú hru. Výsledkom môže byť dlhá polemika a pachuť, ktorú by tak dlho očakávaný krok zanechať nemal.
Ak Bugár nechce, aby jeho odolní sympatizanti uverili argumentom od piva o tom, že to robí pre kšefty, mal by sa rýchlo spamätať. Nikto z jemu verných totiž aktuálnej nadpráci pre Smer nerozumie.
Bugár má stále šancu postaviť sa do pozície postupne znejúceho zvonu k odchodu Smeru z úradu. Pokiaľ si to však neuvedomí, riskuje, že si do sťahovacích škatúľ k Ficovi pribalí aj vlatné veci.
Tomáš Lemešani
Podporte nás platbou na IBAN CZ8920100000002100602454, alebo kúpou predplatného