Pán 363: Aký príbeh o sebe píše Maroš Žilinka?
Samostatnou kapitolou je príbeh slovenského generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Muž, do ktorého vkladala nádej nielen politická moc po zmene Ficovej hegemónie, ale aj verejnosť, túto nádej zahodil.
V eufórii očistného obdobia bol Žilinka jedným z minimálne štyroch nielen kvalifikovaných kandidátov na generálneho prokurátora, ale aj kandidátov, ktorí boli všeobecne považovaní za čestných. Bol zvolený a všetci čakali, že spustí očistu v prokuratúre. Okrem iného mu paradoxne poslúžilo, že si jeho vraždu pravdepodobne objednal Marian Kočner. Podľa verejnosti išlo o dostatočný dôkaz toho, že so skorumpovaným systémom nemá nič spoločné.
Všetkých však čoskoro čakalo nemilé prekvapenie. Žilinka vystúpil prvýkrát a naposledy v mediálnom rozhovore, keď v televízii Ta3 nepresvedčivo vysvetľoval, prečo obratom zastavil vyšetrovanie zapojenia slovenských zložiek a ministra vnútra za Smer Roberta Kaliňáka do únosu vietnamského občana. Potom nasledovalo mlčanie, iba statusy na Facebooku, kde sa vyhrážal kritikom, plakal nad tým, ako sú naňho všetci prísni a prezentoval infantilné obrázky zo súkromného života. Čo je však najhoršie, šíril proruskú propagandu. Pre nezainteresovaného diváka mohlo ísť o prekvapenie, autor tohto textu však jeho proruské aktivity sleduje už niekoľko rokov.
Slovenský generálny prokurátor napríklad po zvolení, už počas ukrajinského konfliktu a tesne pred masívnou ruskou inváziou oznámil návštevu 300. výročia ruskej, a teda aj sovietskej prokuratúry.
Činil tak navyše tesne po tom, čo kritizoval obrannú zmluvu DCA so Spojenými štátmi americkými. Generálna prokuratúra vzniesla proti dohode 35 pripomienok, vrátane rizika zvýšeného hluku na letiskách alebo nebezpečenstva pre Slovensko v prípade, že by americká armáda pod Tatrami umiestnila jadrové zbrane. Mnoho z týchto bodov sa týkalo oblastí, v ktorých nemá prokuratúra kompetencie a ktorým nerozumie.
Že ide o proaktívnu politickú nadprácu potvrdil Žilinka, ktorý inak verejne nekomunikuje, statusom na svojom Facebooku. Komunikácia à la Donald Trump je výsledkom pochopenia akejkoľvek významnej verejnej funkcie ako úlohy v reality show. Maroš Žilinka už dlhodobo nadbieha extrémistickému a ultrakonzervatívnemu publiku. Zrejme pre jeho blízke prepojenie s politickou stranou Sme Rodina, ktorá jeho zvolenie za generálneho prokurátora presadila.
Je nutné pripomínať, že ďaleko prekračoval to, čomu by sa mal venovať a vystupoval ako aktívny politik, ktorý zháňa preferenčné body. V prípade aktivít pomáhajúcich nedemokratickému ruskému režimu však môže byť problém aj inde.
Snáď ide len o prehnanú konštrukciu, ale v prípade ľudí, ktorým zachutila moc a ktorých životné hodnoty sú definované hlavne dosahovaním atribútov luxusného života, je táto skepsa na mieste.
Putinov režim si nechá dovnútra aj navonok záležať na tom, aby bola jeho kritika spochybňovaná. Využíva pritom často bývalých vrcholných politikov, ale aj iné viditeľné postavy verejného života v demokratických krajinách, hlavne Európskej únii.
Ako to funguje? Zdanlivo neškodné a bezvýznamné návštevy významných postáv napríklad z Európskej únie v Rusku sú často spojené so zaujímavým honorárom, ktorý dotyčný dostane napríklad za príhovor alebo účasť na konferencii. Neraz sú dané osoby ako priatelia režimu obdarované aj vecne a neraz takáto návšteva dokáže vybaviť nejakú protislužbu – napríklad prístup odporúčanej osoby z Únie k ruskému silne uzavretému biznisu.
Maroš Žilinka bol na návšteve v Rusku už v roku 2011, keď ako námestník ministra vnútra navštívil ruské armádne kruhy, aby im prejavil vďaku a uznanie za padlých vojakov červenej armády, ktorí sa spolupodieľali na oslobodení slovenského územia počas II.svetovej vojny. Ide určite o mravne znejúcu aktivitu, ktorej nie je čo zazlievať. Išlo však o zvláštne zapojenie nepríslušného rezortu vnútra - a osobitne pojatú oficialitu - nie je zvykom, že armádne kruhy navštevuje za druhú stranu niekto z nearmádnych kruhov.
Ide o dôkaz, že sa jedná hlavne o Žilinkovu osobnú proaktivitu. Tá však po jeho vymenovaní na čelo prokuratúry nadobúdala zhubnejšie rozmery, ktoré mali dopad na bezpečnosť Slovenska a vyvolávali nedôveru zo strany spojencov Slovenska v Európskej únii a NATO.
Po proaktívnych neopodstatnených rokovaniach Maroša Žilinku s generálnym prokurátorom Ruska v lete 2021 sa chystal Žilinka Igora Viktoroviča Krasnova, vedeného na sankčných zoznamoch EÚ i ďalších spoločenstiev, ktorých je Slovensko členom, navštíviť aj pri príležitosti 300. výročia ruskej prokuratúry.
Problematickosť spočívala v tom, že Žilinka zastával veľmi viditeľnú a významnú funkciu, ktorej princípom je okrem iného hájiť demokratické hodnoty nezávislosti vyšetrovacích procesov a príprav obvinení. Do Ruskej federácie prichádzal v čase, keď tamojšia prokuratúra, ktorá úspešne zničila nezávislé médiá, spúšťala čistky v neziskovom sektore.
Okrem upevňovania moci a odstraňovania akýchkoľvek kritikov má ruská prokuratúra na svedomí aj tisíce životov politických väzňov – novinárov, politikov, aktivistov, ktorých vykonštruovanými procesmi dostala za mreže a kde následne podľahli mučivým podmienkam, alebo boli priamo zavraždení. .
Ruská prokuratúra má na svedomí aj zametanie politicky motivovaných vrážd, vrážd v prostredí organizovaného zločinu či aktov vnútroštátneho terorizmu. Za všetko hovorí uzavreté vyšetrovanie okolností niekoľkých výbuchov v ruských mestách z roku 1999, ktoré naznačovalo zapojenie ruských tajných služieb do skutkov, ktoré si vyžiadali životy ruských občanov. Výbuchy boli bez dôkazov označené za teroristické útoky, viedli k vojne v Čečensku a nástupu Vladimíra Putina k moci.
Ladomirová
Výraznou bola aj aktivita Žilinku v prípade šírenia dezinformácie ruskej strany o vojnovom cintoríne z prvej svetovej vojny v obci Ladomirová v okrese Svidník. Išlo o smutnú, ale až desivo funkčnú súčasť kampane obracania verejnej mienky na Slovensku smerom ku Kremľu a proti Západu.
Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku pôsobí ako bunka kremeľskej dezinformačnej mašinérie. Cez oficiálne kanály šírilo tie najhrubšie nezmysly vrátane toho, že Američania na Ukrajine vyvíjajú chemické zbrane na vybitie Slovanov. Na Slovensku ruské veľvyslanectvo na Facebooku postuje v priemere 200 príspevkov za týždeň. Na porovnanie – v Česku je to zhruba 50.
V jednej z dezinformácií uviedlo, že na cintoríne vojakov Ruskej cárskej armády v obci Ladomirová našli zničené hroby. V správe a na sociálnych sieťach dokonca napísalo, že hroby boli zrovnané so zemou na príkaz starostu.
Polícia však okamžite informovala, že veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Igor Bratčikov klamal. Upozornila tiež na to, že starosta obce potreboval ochranu, pretože po ruskom hoaxe čelil početným vyhrážkam smrti.
Čítajte aj:
Najmohutnejšia kriminálna kampaň dekády. O čom je vojna v polícii
Imigračný proces na Slovensku prešiel zmenami. Štát chce lákať vysokokvalifikovaných cudzincov
Žilinka oslavuje porušovanie ľudských práv a demokratické krajiny si zase klopú na čelo
Lož ruského veľvyslanectva obratom zdieľal aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Žilinka dokonca rozbehol vyšetrovanie. Keď krajská prokuratúra po dlhom vyšetrovaní nezmyslu konštatovala to čo všetci mimo virtuálneho priestoru Facebooku poznali – že išlo o rekonštrukciu oplotenia za účelom skrášlenia historického cintorína, Žilinka začal vyšetrovať rozhodnutie krajskej prokuratúry, čo trvá aj v čase písania týchto riadkov.
Výkon funkcie Maroša Žilinku je samostatnou kapitolou, ktorá vyžaduje samostatný komentár. Jeho politické aktivity však ukazovali na nebývalé opojenie mocou a otvárali otázku, či nenastaviť v slovenskej legislatíve širšiu možnosť kompetenčných žalôb voči vedeniu prokuratúry.
Aktivita Maroša Žilinku v krátkosti načrtla dve možnosti. Buď ju vykonáva zo zištných motívov, alebo nedemokratický režim potlačujúci slobodu skutočne obdivuje. Obe možnosti nás nemôžu tešiť. A Žilinka vie, aké signály vysiela.
To najpodstatnejšie pre Ficov systém však Žilinka predstavuje nie cez jeho prokremeľské aktivity, ale priamo v trestnom konaní. Množstvo obvinení totiž pozdržal, alebo priamo zmaril paragrafom 363 Trestného poriadku. Ten generálnemu prokurátorovi umožňuje nenávratne zrušiť trestný proces v štádiu prípravy obvinení. Pokiaľ generálny prokurátor paragraf použije, vyšetrovanie je prakticky na konci. Obvinenie sa môže postaviť nanovo, avšak s iným dôkazným podkladom. Generálna prokuratúra použila paragraf v stovkách prípadov ročne, avšak špecifikom Žilinkových rozhodnutí je, že výrazne nadužívala paragraf v prípadoch Špeciálnej prokuratúry, a to často v prípadoch prominentov. Aj preto sa prezýva pán 363. Doplňme zostručnený menoslov podozrivých, u ktorých s paragrafom zasiahol - Robert Fico, Robert Kaliňák, Tibor Gašpar, Norbert Bödör, Vladimír Pčolinský, Zoroslav Kollár, Jaroslav Haščák, Peter Kažimír, Michal Aláč..
Obskurné na veci je, že počas verejného vypočutia v rámci kandidatúry na post generálneho prokurátora Žilinka hovoril o tom, že paragraf 363 musí prejsť zmenou, alebo byť zrušený, pretože ako prvok bez akejkoľvek kontroly a nápravy umožňuje ovplyvnené či chybné definitívne rozhodovanie a svojím spôsobom zasahuje do rýdzo súdnych kompetencií.
Tomáš Lemešani
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope alebo darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP
Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja.
Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete sa stať patrónom platformy klikom na tento link, alebo tak urobiť darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP
Standard Biztweet Standard
- 1 Kredit
- Prístup k exkluzívnemu obsahu
Biznis Biztweet Biznis
- 5 Kreditov
- Prístup k exkluzívnemu obsahu
- Objednávka služieb
Golden Biztweet Golden
- Získavate 10 kreditov
- Prístup k exkluzívnemu obsahu
- Objednávka služieb