Žilinka oslavuje porušovanie ľudských práv a demokratické krajiny si zase klopú na čelo

Zakrytie nájomných vrážd, politické procesy aj ututlaný vnútroštátny terorizmus. Slovenský generálny prokurátor Maroš Žilinka ide oslavovať červený stroj na smrť a neslobodu. V jeho prípade však nehovoríme o premiére.

Slovenský generálny prokurátor Maroš Žilinka chystá návštevu 300. výročia ruskej a teda aj sovietskej prokuratúry.

Robí tak naviac tesne po tom, čo kritizoval obrannú zmluvu DCA so Spojenými štátmi americkými. Generálna prokuratúra vzniesla proti dohode 35 pripomienok, vrátane rizika zvýšeného hluku na letiskách alebo nebezpečenstva pre Slovensko v prípade, že by americká armáda pod Tatrami umiestnila jadrové zbrane. Mnoho z týchto bodov sa týka oblastí, v ktorých nemá prokuratúra kompetencie a ktorým nerozumie. Neznamená to, že nie sú posudzované inými kompetentnými orgánmi.

Že ide o proaktívnu politickú nadprácu potvrdil Žilinka, ktorý inak verejne nekomunikuje, statusom na svojom Facebooku. Komunikácia à la Donald Trump je výsledkom pochopenia akejkoľvek významnej verejnej funkcie ako úlohy v reality šou. Maroš Žilinka už dlhodobejšie nadbieha extrémistickému a ultrakonzervatívnemu publiku. Zrejme pre jeho blízke prepojenie s politickou stranou Sme Rodina, ktorá jeho zvolenie za generálneho prokurátora presadila.  

Je nutné pripomínať, že ďaleko prekračuje to, čomu by sa mal venovať a vystupuje ako aktívny politik, ktorý zháňa preferenčné body. V prípade aktivít pomáhajúcich nedemokratickému ruskému režimu však môže byť problém aj inde.

Snáď ide len o prehnanú konštrukciu, ale v prípade ľudí, ktorým zachutila moc a ktorých životné hodnoty sú definované hlavne dosahovaním atribútov luxusného života, je táto skepsa na mieste.

Objednajte si knihu o akcii ruských tajných služieb, ktorá viedla k nástupu Putinovho režimu:  

Putinov režim si nechá tak dovnútra, ako aj navonok záležať na tom, aby bola jeho kritika spochybňovaná. Využíva pritom často bývalých vrcholných politikov, ale aj iné viditeľné postavy verejného života v demokratických krajinách, hlavne Európskej únii.

Ako to funguje? Zdanlivo neškodné a bezvýznamné návštevy významných postáv napríklad z Európskej únie v Rusku sú často spojené so zaujímavým honorárom, ktorý dotyčný dostane napríklad za príhovor, alebo účasť na konferencii. Neraz sú dané osoby ako priatelia režimu obdarované aj vecne a neraz takáto návšteva dokáže vybaviť nejakú protislužbu – napríklad prístup doporučenej osoby z Únie k ruskému silne uzatvorenému biznisu.

Maroš Žilinka bol na návšteve v Rusku už v roku 2011, kedy ako námestník ministra vnútra Daniela Lipšica navštívil ruské armádne kruhy, aby im vzdal vďaku a uznanie za padlých vojakov červenej armády, ktorí sa spolupodieľali na oslobodení slovenského územia počas II.svetovej vojny. Ide iste o mravne znejúcu aktivitu, ktorej nie je čo zazlievať. Šlo však o zvláštne zapojenie nepríslušného rezortu vnútra – a svojsky pojatú oficialitu – nie je zvykom, že armádne kruhy navštevuje za druhú stranu niekto z nearmádnych kruhov.

Ide o dôkaz, že sa jedná hlavne o Žilinkovu osobnú proaktivitu. Tá však v súčasnosti nadobúda zhubnejšie rozmery, ktoré majú dopad na bezpečnosť Slovenska a vyvolávajú nedôveru zo strany spojencov Slovenska v Európskej únii i NATO.

Po proaktívnych neopodstatnených rokovaniach Maroša Žilinku s generálnym prokurátorom Ruska v lete 2021 sa chystá Žilinka Igora Viktoroviča Krasnova, vedeného na sankčných zoznamoch EÚ aj ďalších spoločenstiev, ktorých je Slovensko členom, navštíviť aj pri príležitosti 300. výročia ruskej prokuratúry.

Čítajte aj:

Vzbura idiokracie a slovenské paralely 

Problematickosť je v tom, že v súčasnosti Žilinka zastáva veľmi viditeľnú a významnú funkciu, ktorej princípom je okrem iného hájiť demokratické princípy nezávislosti vyšetrovacích procesov a príprav obvinení. Do Ruskej federácie prichádza v čase, keď tamojšia prokuratúra, ktorá úspešne zničila nezávislé médiá spúšťa čistky v neziskovom sektore.

Okrem upevňovania moci a odstraňovania akýchkoľvek kritikov má ruská prokuratúra na svedomí aj tisíce životov politických väzňov – novinárov, politikov, aktivistov, ktorých vykonštruovanými procesmi dostala za mreže a kde následne podľahli mučivým podmienkam.

Ruská prokuratúra má na svedomí aj zametanie politicky motivovaných vrážd, vrážd v prostredí organizovaného zločinu, či aktov vnútroštátneho terorizmu. Za všetko hovoria uzatvorené vyšetrovania okolností niekoľkých výbuchov v ruských mestách z roku 1999, ktoré nasvedčovali zapojenie ruských tajných služieb do skutkov, ktoré si vyžiadali životy ruských občanov. Výbuchy boli bez dôkazov označené za teroristické útoky, viedli k vojne v Čečensku a nástupu Vladimira Putina k moci.

Výkon funkcie Maroša Žilinku je samostatnou kapitolou, ktorá si vyžaduje samostatný komentár. Jeho politické aktivity však ukazujú na nebývalé opojenie mocou a otvárajú otázku, či nenastaviť v slovenskej legislatíve širšiu možnosť kompetenčných žalôb voči vedeniu prokuratúry.

Aktivita Maroša Žilinku v krátkosti načrtla dve možnosti. Buď ju vykonáva zo zištných motívov, alebo nedemokratický režim potláčajúci slobodu skutočne obdivuje. Obe možnosti nás nemôžu tešiť. A Žilinka vie, aké signály vysiela.

 Tomáš Lemešani

Platforma Independence sleduje hrozby nezávislosti a demokracie v krajinách V4 a Pobaltí. Sleduje hrozby pre vývoj demokracie v regióne, kto tieto hrozby spôsobuje aj možné dôvody prečo. Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja. Práve sledovanie finančných tokov a postáv v zákulisí je tým, čo Independence odlišuje od podobných projektov zameraných na teoretické hodnotenie hrozieb pre demokraciu.

Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete tak urobiť darom na Číslo účtu 1027300577/6100 IBAN CZ496100000001027300577 BIC (SWIFT) EQBKCZPP