Vzbura idiokracie a slovenské paralely

Dianie v Spojených štátoch amerických ukazuje ako nebezpečné sú “alternatívne” média a namyslenosť ľudí hľadajúcich jednoduché riešenia. Pozor na slovenské paralely.

Nepríčetné davy pobehujúce po chodbách Kapitolu, demolujúce historický nábytok rovnako ako históriu samotnú a agresívne napádajúce bezpečnostné zložky. Začiatok roka 2021 priniesol nielen vrchol éry Donalda Trumpa, ale aj doteraz najzreteľnejšiu ukážku toho, ako dopadne falošná priama demokracia v podaní falošných patriotov a v ére postfaktuálnej. 

Nazvali by sme ich milovníkmi konšpiračných teórií. Oni si to však nemyslia. Iný zdroj informácií než Trumpov Twitter, modlitebnú skupinu či niekoľko uzatvorených Facebook komunít nepoznajú. Roky ani nechceli spoznať, veď im ich prezident a jeho okolie opakovali - všetko čo o mne píšu nie je pravda, všetko čo hovoria nie je realita a novinári sú len nástrojom, ktorým si tajomné temné sily stojace za Demokratickou stranou upevňujú moc.   

Odmietanie reality, označovanie všetkého okrem vlastného slova za “fake news” a opakované podnecovanie nenávisti voči každému koho označil za nepriateľa sprevádza televíznu celebritu Donalda Trumpa už od jeho vstupu do politiky. Najprv za peniaze vlastné a Republikánov, potom za peniaze štátne, šíril propagandu, v ktorej zo seba vytváral mesiáša, fanatizoval svojich fanúšikov a vytváral alternatívnu realitu. 

Za jeden prezidentský mandát tak dokázal vytvoriť vlastnú armádu odhodlanú v sektárskom duchu robiť to, čo im prikáže. A on to povedal jasne - voľby vyhral, demokrati krajinu ovládli podvodom a všetci okrem neho klamú, bojujte. Nuž bojovali. 

Odhliadnuc od smutného príkladu popľuvania všetkého čím by sa mal kolektívny rozum ľudstva vo vyspelej krajine a 21. storočí pýšiť, si musíme položiť otázku či chceme žiť vo svete aký popísala Margaret Atwood v Príbehu služobníčky. Je totiž zrejmé, že tam smerujeme. 

Každý falošný partiot, extrémista a autokrat sveta totiž na americkom príklade videl, že sa to skutočne dá. Dá sa to dotiahnuť až k násilnému aktu v srdci krajiny, ktorá sa všade na svete chváli demokraciou. Určite to teda pôjde aj v menej pripravených krajinách. 

Ak sa dnes hanbíte za to, že ste Donaldovi Trumpovi fandili, je neskoro (ak fandíte naďalej, je čas vyhľadať odborníka zaoberajúceho sa nekontrolovanou agresivitou). Trump neuznaním výsledkov volieb a burcovaním k násiliu iba podpísal to, čo prezentoval roky a všetci sme vedeli o čo ide - nenávisť k Afroameričanom, Hispáncom, demokratom, cudzincom (vrátane Európanov), islámu, médiám a demokracii, kde rozhodujú zákony a poznatky, nie jeho názory. Áno, hovoril presne to, len trochu zaobalene a všetci to vieme. 

Z amerického príkladu by sme sa mali poučiť. Konšpirovanie a vytváranie alternatívnych právd sa zdá byť neškodným a pre niekoho zaujímavým. V skutočnosti však ide o veľmi efektívny nástroj, ktorý dokážu šíritelia dezinformácií veľmi kruto využiť.

Čítajte aj:

NÁVRAT 50. ROKOV? EXTRÉMISTI A POPULISTI SI OBĽÚBILI PRIROVNÁVANIE K ZLOČINOM KOMUNIZMU

Vidíme to na aj na Slovensku. Od roku 2015, kedy internet ovládli tisíce fabrikovaných textov o vojnovom konflikte na Ukrajine a utečeneckej kríze, až po novodobé konšpirovanie okolo koronavírusu, či smrti Milana Lučanského. Aj v slovenskom parlamente sedí zmes ľudí, ktorá by si prevzatie štátu do rúk vlastných prívržencov i násilnou cestou vedela predstaviť. 

Konšpirovanie politikov, ktorí si tým chcú nazbierať politické body, či tých, čo by chceli skutočne doviesť krajinu ku chaosu je v skutočnosti na rovnakej úrovni a kruto zneužíva dobu, v ktorej je populácia nepripravená myslieť samostatne. 

Ak myslíte, že tým narážam len na strany Mariana Kotlebu a Roberta Fica, mýlite sa. O lacno získané hlasy na sociálnych sieťach bojuje tiež Peter Pellegrini konšpirujúci o policajných krokoch, očiste justície, či očkovaní. Celú politickú kariéru si na nenávistných videách o moslimoch, migrantoch a konšpirovaní na geopolitické otázky postavil aj predseda parlamentu Boris Kollár, v čase utečeneckej krízy k tomu sem tam skĺzol aj šéf SaS Richard Sulík. A pravdou je aj to, že nebyť zaslepených skupín a platených reklamných videí na Facebooku by sa dnes slovenský premiér nevolal Igor Matovič. 

Je preto načase položiť si otázku, či chceme žiť vo svete, kde fakty nemajú cenu, rozhodujú emócie a kde ten, kto s vami nesúhlasí, má podľa svojej pravdy nárok presadiť si ju hoci aj so zbraňou v ruke. Ja tam žiť nechcem. Potlačme preto idiokraciu a skúsme sa nad tým čo čítame a koho počúvame pred šírením aspoň na pár chvíľ zamyslieť. 

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope