Dvojnásobný minister vnútra (v roku 2024 zase minister obrany) a trojnásobný premiér (v roku 2024 zase premiér) nemali pozície isté nielen pri kauze, ktorá ukázala na prepojenie policajných špičiek a úradu vlády na mafiu. Počas kariéry ich stoličkami zatriasla zhruba desiatka výrazných káuz. Všetky ustáli.

U Kaliňáka k nim patrila hneď na začiatku ministerskej kariéry kauza Kovošrot. V bývalom štátnom podniku bola väčšinovým vlastníkom spoločnosť Triangel Kapitál. Konkurzný správca síce vyhlásil verejnú súťaž, ale prvé kolo zrušil. A to aj napriek tomu, že jeden záujemca ponúkol za Kovošrot 51 miliónov slovenských korún. V ďalšom kole predali Kovošrot za 25 miliónov korún firme Krupp, ktorej konateľom a vtedajším vlastníkom bol Kaliňák. Napriek právnym peripetiám sa potom obvineniam vyhol.

Známa bola taktiež kauza „Bejby“, v ktorej vyšlo najavo, že Kaliňák určoval novinárke z denníka Pravda, ktorú oslovoval Bejby témy, o ktorých mala písať. V kauze Hedviga zas Kaliňák obvinil z krivej prísahy Maďarku žijúcej na Slovensku, ktorú napadli neonacisti. Prípad riešili aj maďarské súdy a Slovensko si za rokovania vyslúžilo medzinárodnú hanbu. Tú muselo niesť aj za kauzu, kedy bol v Írsku zatknutý slovenský občan pašujúci bombu. Ukázalo sa, že išlo o nepodarené policajné cvičenie a občanovi, ktorý si za mrežami v cudzine užil svoje dala do batohu bez jeho vedomia výbušniny slovenská protiteroristická jednotka.

Podobných prípadov bolo viac. Najvýraznejšie však Kaliňáka ohrozila kauza Bonaparte, v ktorej bol a stále je podozrievaný z toho, že pozametal pod koberec podvod svojho obchodného partnera. Protesty v uliciach, búrka nevôle zo strany opozície, médií a mimovládnych organizácií aj tlak na odstúpenie ministra vnútra prišli v lete 2016.

Únos Vietnamca

Vietnamská tajná služba spáchala v roku 2017 zločin únosu občana krajiny Trinh Xuan Thanha. Ten bol vysokým štátnym činiteľom Vietnamskej socialistickej republiky, potom podnikateľom, ktorý dostal vo Vietname doživotie za údajnú korupciu. Utiekol preto do Nemecka a požiadal o azyl.

Thanha príslušníci vietnamskej tajnej služby v Berlíne prepadli, naložili do auta a dotiahli na vietnamskú ambasádu. Následne bol odvezený do Bratislavy, kde bol zaradený do vietnamskej delegácie, ktorá slovenským vládnym špeciálom odletela do Moskvy. Odtiaľ potom odletel do Hanoja, kde je za mrežami a jeho život podľa všetkého končí.

Vyšetrovanie úradov v Nemecku, ale aj svedectvo policajtov a diplomatov z nemeckej a slovenskej strany nasvedčovali, že o celej akcii vedel bývalý minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý navyše zámerne klamal úradom o zložení posádky vládneho špeciálu. Na stav zbitého a sfetovaného uneseného pasažiera bolo vedenie ministerstva vnútra upozornené personálom ochranky aj letiska.

Najvyššie vedenie však malo varovanie ignorovať, rovnako tak to, že skutočný zoznam cestujúcich nesedel s tým nahláseným. Vietnamská tajná služba pritom všetko naplánovala tak, aby celý únos nadväzoval na neobvyklé stretnutie ministra vnútra s vietnamskou delegáciou. Rovnako nie je obvyklé, že Vietnamci použili slovenský vládny špeciál, užívajúci v medzinárodnej preprave mimoriadne bezpečnostné výnimky.

Za únosom vietnamského podnikateľa Trinh Xuan Thanha videli slovenskí vládni predstavitelia zlyhania nemeckej strany. Obviňovanie zo zlyhania nemeckej tajnej služby aj polície sa stalo obhajobou vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka, súčasného ministerstva i ďalších vládnych politikov.

Praktika, ktorou sa chceli politici zbaviť zodpovednosti za to, že komunistickej krajine pomohli aj falošnými údajmi o lete vládneho špeciálu, zavliecť do cudziny exulanta s právom pobytu v Schengene, prerastala v niektorých prípadoch až do útokov. Napríklad v programe O 5 minút 12 na verejnoprávnej RTVS veľmi ostro označili za vinníkov únosu nemecké orgány vládni poslanci Ľuboš Blaha zo Smeru aj Karol Farkašovský z SNS. Nemecké veľvyslanectvo na Slovensku o taktike ľudí okolo Kaliňáka vedelo, vyjadrovali však presvedčenie, že medzinárodný tlak donúti slovenskú políciu prípad vyšetriť. Nemecká strana k tomu dostala prísľub aj vtedajšieho dočasného premiéra Petra Pellegriniho. A dostalo sa jej poučenie o tom, čo o Pellegrinim ľudia z politického prostredia vedeli roky – jeho slovo nemá žiadnu cenu.

Smer aj SNS prípad spochybňovali aj v ďalších rokoch, až sa v tom verejnosť nevyznala a polícia, aj keď prípad vyšetrila, narazila na zametanie pod koberec generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Ten zastavenie obvinenia neodôvodnil nijako relevantne, ale urobil tak, v prvých dňoch po svojom nástupe na pozíciu hlavy prokuratúry. K téme poskytol aj svoj do doby písania týchto riadkov jediný mediálny rozhovor. Sú to štyri roky. Je otázkou, čo ho k takému rýchlemu, ojedinelému a výraznému kroku motivovalo.

Nemecké úrady na rozdiel od slovenských prípad objasnili a zločincov, na ktorých mali dosah odsúdili. Potvrdili aj celú verziu o tom, že únos bol zorganizovaný s využitím súčinnosti slovenského ministerstva vnútra. V kuloároch sa dlho hovorilo o tom, že Kaliňák získal za zneužitie slovenskej štátnej autority a spoluúčasť na zločine dva milióny eur. Pre právnu istotu treba dodať údajne.

Bašternák

Gro podozrenia z kauzy Bašternák sa skrýva v zložitých daňových podvodoch. Ohrozenie však z politického hľadiska prišlo z jednoduchej konštatácie faktu. Kaliňák spoločne s bývalým ministrom financií a dopravy Jánom Počiatkom, ktorý s Kaliňákom podniká a Robert Fico bývali v rovnakej budove – luxusnej rezidencii Bonaparte vlastnenej kontroverzným podnikateľom Ladislavom Bašternákom.

Práve na tejto adrese sa celý príbeh začína. Pozemok na Hradnom vŕšku v Bratislave získal developer ešte v roku 1997 za prekvapivo nízku cenu - 14 miliónov korún, čo bolo vzhľadom k lokalite výrazne pod trhovým priemerom. Projekt výstavby komplexu Bonaparte sprevádzali od začiatku kontroverzie. Kontroly ukazovali na nedostatočnú finančnú pripravenosť developera, technické nedostatky a oneskorenie realizácie výstavby. Tá sa nakoniec tiahla viac ako desať rokov. Ani potom nebolo všetko v poriadku. V roku 2011 sa developer mesiace preťahoval so stavebným úradom kvôli kolaudácii. Problémom bola rozloha projektu, ktorá presahovala schválené povolenia. Nakoniec však Bonaparte zelenú dostalo.

Problémy s výstavbou nijako neodradili exkluzívnu klientelu, ktorá sa potom do Bonaparte nasťahovala. Dominovalo hlavne jedno meno - Robert Fico. „Môžem len povedať, že byt spĺňa základnú podmienku, ktorú mal pán premiér, a to veľkú reprezentačnú halu – asi 170 štvorcových metrov – na prijímanie zahraničných politických kolegov,“ povedal pre portál pluska.sk Ladislav Bašternák. Premiér teda od roku 2012 býval v apartmáne s rozlohou 377 štvorcových metrov, so 101,5 metrovou terasou a výhľadom na Bratislavský hrad, Slavín, Kamzík aj Petržalku.

Slovenské médiá poukázali na neobvykle výhodné nájomné zmluvy. Za spomínaný nadštandard Fico platil bez energií 2650 eur mesačne. Bašternák do apartmánu premiéra dodal aj luxusný nábytok, či drahé mramorové obklady. Priamo pod Slavínom, čo je najlukratívnejšia oblasť pre bývanie na Slovensku, má vilu s piatimi poschodiami aj sám Bašternák.

Bonaparte nie je jediným projektom podnikateľa, ktorý na seba pútal veľkú pozornosť. Dá sa povedať, že ide o neslávne známeho developera čiernych stavieb. Problémy mal napríklad v roku 2004, kedy začal v bratislavskej Tupej ulici stavať rozsiahly projekt bez stavebného povolenia. Nerešpektoval ani výzvy mestskej časti na zastavenie stavby. Dokiaľ prišli sankcie, bytový komplex v hlavnom meste stál a predával byty. Na spomínanej adrese údajne vlastní jeden z bytov exminister obrany a regionálny šéf Smeru Martin Glváč.

Podnikateľ Bašternák je známy aj svojou vášňou k luxusným automobilom. Svedčia o tom jeho početné prešľapy pri šoférovaní a vozový park, ktorému kraľuje limitovaná verzia Bugatti Veyron. Spája sa s tým aj exces z roku 2012. Ako upozornil opozičný poslanec a neskorší šéf špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic, Bašternák bol v Bratislave zadržaný za rýchlu jazdu práve luxusným Bugatti. Pri udeľovaní pokuty údajne Bašternák telefonoval na neznáme číslo, po čom konajúcemu policajtovi zavolal jeho nadriadený a dal mu pokyn, aby zadržané vozidlo nechal byť. Po príhode zostal prívlastok „náš človek“.

Hlavné kontroverzie, ktoré vedenie vládnej strany Smer a Bašternáka spája, sa však týka podozrenia z daňových podvodov. Podnikateľova firma BL-202 si mesiac po svojom vzniku v roku 2012 uplatnila voči štátu nadmerný odpočet DPH za takmer dva milióny eur. Nárok na vratku mal vzniknúť tak, že za necelých 12 miliónov eur kúpila sedem bytov od spoločnosti Rent and Wash. Slovenská „daňová kobra“ však zistila, že ceny bytov boli nadhodnotené a Bašternákova firma za ne zaplatila oveľa nižšie ceny. V rovnakom roku táto firma získala na vratkách ďalších takmer šesť miliónov eur. Mechanizmus pritom opäť pripomínal karuselový podvod.

Čítajte aj:

Marian Kočner. Osoba, ktorá spája mocných s primitívnymi kauzami

O čom všetkom Ján Kuciak písal. Skoro všetko sa stihlo potvrdiť

Vražda Jána Kuciaka. Ako sa k vyšetrovaniu stavala Ficova garnitúra číslo 3

Napriek upozorneniu zo strany kriminálneho úradu Finančnej správy a Národnej kriminálnej agentúry Slovenskej republiky firma fungovala ďalej. Kontrola Finančnej správy pochybenia nenašla a samotný predkladateľ podnetu kontroly, „daňová kobra“ záver správy nespochybnila. Podľa tvrdenia opozičných politikov, mimovládnych organizácií a niektorých médií mohli celý prípad pod koberec zametať exminister financií a dopravy Počiatek a dlhoročný minister vnútra Kaliňák.

To na Slovensku vyvolalo tlaky na odstúpenie Kaliňáka. Situácia sa vyhrotila ešte viac, keď slovenská polícia zadržala asistenta opozičného poslanca za SaS Filipa Rybaniča. Obvinili ho z ohrozenia bankového tajomstva. Ako zamestnanec banky si mal prezerať účty ministra Kaliňáka. Podľa jeho tvrdenia získal dokument potvrdzujúci bankové prevody z Bašternákových firiem na Kaliňákov účet. Minister tieto podozrenia nedokázal vyvrátiť.

Firmy napojené na Fica s Kaliňákom si prišli za vlád Roberta Fica na desiatky miliónov eur. Je tiež známe, že si to uvedomoval samotný Fico a opakovane sa pokúšal „upratať“ preč z vrcholových politických funkcií. Už dávno sa nechal počuť, že v roku 2014 už v politike nebude. Pokúšal sa kandidovať na prezidenta a keď prehral, vydieral prezidenta Andreja Kisku, aby ho nominoval za šéfa ústavného súdu. Kiskovi hrozil obvinením z daňových podvodov, čo neskôr vykonal. Podľa svedectva na schôdzke, kde sedel aj Peter Pellegrini vytiahol pod nos prezidenta dokument s jeho daňovými údajmi. Ako sa k daňovému tajomstvu dostal nikdy polícia neriešila. Ficovi sa teplé miestečko nikdy nenašlo, a tak Slovensko prešlo do fázy, ktorá korunuje dianie v čase písania týchto riadkov .

Predchádzala tomu krátka etapa, kedy zdravotne a podľa svedectva alkoholom zničený Fico prenechal premiérsku funkciu Petrovi Pellegrinimu - mužovi, ktorý pod Ficom vyskúšal všetko čo išlo od asistenta poslanca, cez námestnícke funkcie až k pozíciám ministra školstva, zdravotníctva, vnútra, či informatizácie. Stále striedal predchodcu po kauze. Bolo známe, že sa verejnosti jednoducho páči a je dobrou tvárou pre upokojenie situácie. Tak vyzeralo aj jeho predsedanie vláde, ktorú iba doviedol k voľbám v roku 2020. Tie Smer prehral, strana sa rozdelila a vyprodukovala svoje dvojča Hlas. K moci sa dostal podivný excentrický populista Igor Matovič, ktorý k vláde prizval podivnú stranu Borisa Kollára Sme Rodina a strany SaS spolu so Za ľudí, ktorú založil exprezident Kiska.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope alebo darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja.

Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete sa stať patrónom platformy klikom na tento link, alebo tak urobiť darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP