Masová deportácia v USA. Aký by bol vplyv na ekonomiku?

Nielen Donald Trump, ale celá Republikánska strana stavia svoju politiku na dopyte veľkej časti americkej spoločnosti vyriešiť nelegálnu migráciu do USA. Hovorí o veľkej deportácii. Čo by to znamenalo pre ekonomiku štátu?

Začneme tým, že sa tento text pokúša opísať chladne a technokraticky vplyv nelegálnych migrantov a ich prípadné deportácie na ekonomiku Spojených štátov amerických. Z ľudskoprávneho hľadiska, či hľadiska systematickej politiky a demokracie je samotná myšlienka násilnej hromadnej deportácie prinajmenšom hlúpou a nesystémovou.

V čase písania týchto riadkov sú však šance Donalda Trumpa s chuťou pomstiť sa všetkým a všetkému reálne, a preto nemožno vylúčiť, že dôjde aj na bezprecedentné kroky budúcej americkej reprezentácie. Jedným z hlavných Trumpových sľubov je pritom masová deportácia všetkých nelegálnych migrantov.

V rámci kampane hovorí Trump o deportácii zhruba 12 miliónov ľudí. Podľa prieskumov túto víziu podporuje až 55 percent amerických voličov. Je teda zrejmé, že na stratégii, ktorá mu môže vyhrať voľby, si Trump staví.

Radosť to však nerobí priemyselníkom a podnikateľskému prostrediu všeobecne. Migranti totiž pomáhajú vyplňovať medzery v pracovných miestach, ktoré Američania nie sú ochotní robiť. Najviac je práca prisťahovalcov vyuźívaná v poľnohospodárstve, službách (najmä pohostinstve) a stavebníctve.

Podľa ekonóma z Queens College Francesca Ortegy tvoria prisťahovalci zhruba 10 percent produktivity celých týchto odvetví. Steven Camarota, riaditeľ výskumu antiimigračného think-tanku Center for Immigration Studies, pritom odhaduje, že v pracovnej sile USA je zhruba deväť miliónov neoprávnených prisťahovalcov, a že by bolo možné deportovať zhruba jeden milión z nich ročne.

Čítajte aj:

Nová kultúra iba sloganom. Ani Drucker nekomunikuje

Analýza neriadenej strely. Je Trump pre Európu hrozbou?

Rekordné pokuty iba nepríjemnosťou. Trump na kandidatúre zatiaľ zarobil asi 4 miliardy

Pokiaľ sa na otázku možnej deportácie a náhrady americkými občanmi pozerajú zástupcovia podnikateľov, snažia sa apelovať na zdravý rozum. Väčšina z nich, aj keď sa snažia úvahy komentovať technokraticky a chladne, varuje, že prípadná náhrada domácimi pracovníkmi povedie k ekonomickým stratám. Potenciálni americkí pracovníci sú podľa väčšiny zástupcov podnikateľov menej kvalifikovaní, menej skúsení a menej motivovaní. Dožadujú sa pritom vyšších platov a lepších pracovných štandardov. Problémom hľadania náhrad je pritom aj nízka miera nezamestnanosti USA.

Odborníci poukazujú aj na históriu. Podobné hromadné deportácie riešili Spojené štáty aj v šesťdesiatych rokoch, keď boli deportované milióny Mexičanov, ktorí nahrádzali pracovnú silu od čias Druhej svetovej vojny, keď americkí muži bojovali s Hitlerom. Výsledkom deportácie nebol nábor Amerićanov, ale masívna mechanizácia, teda nahradenie ľudskej pracovnej sily strojmi. Paradoxne to viedlo k ďalšiemu prepúšťaniu Američanov (podniky pochopili, že mechanizácia je lacnejšia ako ľudská sila) a stagnácii miezd.

Podľa všetkého navyše existuje dátami podložená korelácia medzi potrebou amerického pracovného trhu a migráciou. Zjednodušene povedané, keby migranti nevedeli v USA nájsť prácu, do štátov by neemigrovali.

Prípadná snaha naplnenia "najväčšej deportačnej akcie histórie", ako to Trumpova kampaň nazýva, však bude podliehať schváleniu Kongresom.

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope alebo darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja.

Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete sa stať patrónom platformy klikom na tento link, alebo tak urobiť darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP