Divoký východ a Jaroslav Svěchota

Východné Slovensko bolo v období spojenom s Vladimírom Mečiarom fenomenálne najmä koncentráciou mafie vo veľkých priemyselných podnikoch. Organizovaný zločin tam bol známy nielen početnými zrážkami jednotlivých gangov, ale aj priamym prepojením s vplyvnými osobnosťami Mečiarovho Hnutia za demokratické Slovensko.

Aj vďaka tomu sa členovia skupiny ocitli aj priamo v štruktúrach tunelovaných Východoslovenských železiarní, ktoré privatizovala najmä kontroverzná rodina Rezešovcov. Peniaze z továrne vyvádzal organizovaný zločin fiktívnymi faktúrami za tovar, či činnosti špedičných a bezpečnostných subdodávateľov.

Hlava východoslovenskej mafie Robert Holub organizoval zločineckú štruktúru aj obchodné aktivity najmä prostredníctvom súkromnej bezpečnostnej agentúry Secura. Tá spolupracovala podobne ako ďalšie slovenské kriminálne zoskupenia s námestníkom Slovenskej informačnej služby Jaroslavom Svěchotom. Dobré časy skupiny však skončili po tom, čo si robila nároky v lukratívnej privatizácii prešovského mäsokombinátu. O ten mali záujem postavy, ktoré boli Mečiarovým štruktúram ešte bližšie, a tak Slovenská informačná služba prostredníctvom jej námestníka zadala objednávku vraždy košického bossa banskobystrickému bossovi Mikulášovi Černákovi.

Tiež likvidácia šéfa Holubovcov patrí k tým okázalým, ktorých slovenská doba temna prinášala. Po neúspešných atentátoch v Košiciach bol Holub vylákaný na stretnutie v Bratislave. Spoločne s Černákom a bratislavskými bossmi tam mal vyjednať urovnanie napätých vzťahov. Záruku bezpečnosti mala poskytnúť priamo tajná služba. V skutočnosti išlo o pascu. Do baru v bratislavskom hoteli Amadeus vstúpil maskovaný nájomný vrah Jozef Roháč (stál za desiatkami vrážd, vrátane výbušniny v aute Róberta Remiáša), ktorý streľbou na mieste usmrtil Holubovho kumpána Štefana Fabiána a Roberta Holuba ťažko zranil.

Bol prevezený do nemocnice na bratislavských Kramároch, kde mala poprava nechutnú bodku. Napriek proklamovanej policajnej ochrane bolo údajne s prihliadajúcim personálom nemocnice zorganizované finále - v noci zo 4. na 5. októbra Roháč vyliezol na strechu priľahlej budovy v nemocničnom areáli a do okien jednej z najvyťaženejších slovenských nemocníc vypálil z automatickej zbrane 24 striel, z ktorých 4 skončili v hlave Holuba bojujúceho o život. Pasca spojená so zradou štátnych orgánov viedli k sérii odvetných útokov a obyvatelia Košíc a priľahlých destinácií čítali v tlači na dennej báze o nových a nových streľbách a explóziách.

Pre atmosféru na východnom Slovensku v danom období je veľmi ilustrujúci napríklad masívny výbuch pred košickou železničnou stanicou uprostred bieleho dňa, v čase, keď sa tam pohybovali stovky ľudí. Výbuch zničil autá na parkovisku a vybil sklenené výplne nielen na stanici, ale aj budovách širokého okolia. Atentát okolo 17. hodiny zázrakom zranil "iba" 4 osoby, jednu vážne. Cieľ útoku Dušan Borženský, ktorý sa mal stať Holubovým nástupcom, útok prežil (bol neskôr zadržaný na úteku v Prahe, kde mal azyl miestnej mafie).

Jaroslav Svěchota

Bujnenie a bezhraničné správanie mafie na Slovensku počas deväťdesiatych rokov a vlád Vladimíra Mečiara bolo spojené s podporou zo strany štátu. Mečiarovo okolie a on sám do rozhodovania o mafii vstupovali priamo, a to prostredníctvom zneužívania Slovenskej informačnej služby. Tú riadila Mečiarova pravá ruka Ivan Lexa. Nariadenia aplikoval do praxe námestník služby Jaroslav Svěchota.

Svěchota začínal kariéru ešte koncom 60. rokov 20. storočia na správe ŠtB. Karierista mal na starosti kontrarozviednu činnosť zameranú na likvidáciu komunistickej opozície žijúcej po úteku v Rakúsku a Nemecku. Okrem iného mu bola tiež pripisovaná činnosť zameraná proti aktivitám Alexandra Dubčeka. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy bol z ŠtB prepustený, po odmlke sa však do jej radov vrátil ako spolupracovník. Po roku 1990 sa s odvolaním sa na predchádzajúci vyhadzov z ŠtB dostal medzi pohlavármi novo vznikajúcich štruktúr tajných služieb, pričom mal na starosti rehabilitáciu vzťahu týkajúcich sa bývalých federálnych budov.

Svěchota sa stal námestníkom Úradu pre ochranu ústavy a demokracie Federálneho ministerstva vnútra pre Slovensko a námestníkom slovenského ministra vnútra. Prvý námestník federálneho ministra vnútra Ján Ruml ho kvôli podozreniam z manipulácie so zväzkami rozpustenými ŠtB odvolal.

Čítajte aj:

Černák, juh a Bratislava

Ako sa mafia usídlila na Slovensku a nikdy ho neopustila

Tunel Branisko. Za kauzou chýba bodka

Práve s danou manipuláciou sa však spájal štart ďalšej kariéry Jaroslava Svěchotu. Svěchota totiž stál za konfiškáciu série spisov ŠtB týkajúcich sa nielen Vladimíra Mečiara a jeho okolia, ale aj jeho oponentov. Tým sa začala niekoľkoročná spolupráca. Po výhre Mečiarovho HZDS vo voľbách v roku 1994 bola za riaditeľa Slovenskej informačnej služby vymenovaná pravá ruka slovenského autokrata Ivan Lexa, ktorý za riaditeľa kontrarozviedky a svojho námestníka vybral práve Jaroslava Svěchotu. Nové vedenie informačnej služby zriadilo Odbor špeciálnych operácií so skratkou OŠO. Išlo o špeciálne komando určené na vykonávanie neštandardných operácií. A práve OŠO stálo za sériu operácií štátu v koordinácii s organizovaným zločinom. OŠO bol neskôr nahradený 52. oddelením SIS však jeho činnosť sa od predchádzajúceho útvaru nelíšila. Oddelenie vykonalo napríklad fyzický útok na poslanca KDH Františka Mikloška, či podpálenie áut niekoľkých novinárov.

Svěchota bol po odchode Mečiara v roku 1998 do opozície zadržaný. Obvinený bol z účasti v ďalších známych kauzách Triptych, Klaňanie sa troch kráľov, či Legalizanti. Mečiarove páky v štáte však naďalej pretrvávali a umožnili prepustenie Svěchotu, či útek Ivana Lexu do zahraničia. Jaroslav Svěchota zomrel 8.11.2004 ako slobodný občan. Za svoje skutky nebol nikdy potrestaný.

Odstráneniu primitívnych podvodov dopomohlo až niekoľko legislatívnych opatrení ako napríklad zriadenie inštitútu spolupracujúceho obvineného. Špekulanti sa kvôli tomu nemohli púšťať do krivární bez toho, aby nemali obavu zo svedectva proti nim. Významné bolo tiež zriadenie špecializovaných útvarov, ktoré sa zameriavali na ekonomickú trestnú činnosť. Tieto reformy však prichádzali až ku koncu Mečiarovej hegemónie.

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope alebo darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja.

Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete sa stať patrónom platformy klikom na tento link, alebo tak urobiť darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Odomknúť článok

Standard Biztweet Standard

  • 1 Kredit
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
Top

Biznis Biztweet Biznis

  • 5 Kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb

Golden Biztweet Golden

  • Získavate 10 kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb