Štát nevie, aké problémy s dlhmi obyvateľstvo má. Pracuje na profesionalizácii poradenstva

Regionálne rozdelenie zadlženosti, prílišné zadlženie, dlhy podľa sociálneho statusu, či dostupnosť oddlženia. Slovensko v sledovaní zadlženosti domácností ako aj jej riešení zaostáva. Ministerstvo práce sľubuje presnejšie sledovanie dlhov domácností a plánuje viac ako zdvojnásobenie štátnych dlhových poradní.

Skoro 17 percent slovenských domácností má veľké problémy splácať svoje dlhy. Ide o množstvo domácností, ktoré sú nútené žiadať o odklady splátok svojich úverov, či hypoték, alebo už splácanie vzdávajú. Ďalšie domácnosti majú vážne, ale zdanlivo riešiteľné problémy.

Dlhy Slováka naviac tvoria v priemere 53 percent jeho celkového finančného majetku. Takéto údaje vyplývali z analýz Národnej banky Slovenska či Allianz Global Wealth Report 2021 ešte pred rekordným rastom inflácie a ruským rozpútaním vojny, ktorá svetovú ekonomiku smeruje ku kríze, akú si svet nepamätá.

Čo sa za týmito chladnými číslami skrýva? Predovšetkým zraniteľnosť domácností, ktoré si nezdravo a ľahkovážne napožičiavali privysoké sumy peňazí a v požičiavaní pokračujú. Často sa spoliehajú na to, že pri príchode extrémnej krízy zasiahne štát. Výsledok mnohoročného socialistického populizmu vytvoril mylnú predstavu, bez uvedomenia si, že štát ani nikto iný celý dlh z ramien obyvateľov nedokáže sňať.

Chabé predstavy o ekonomike, o právach a povinnostiach bankových spotrebiteľov, či slabá finančná gramotnosť majú svoje sociálne, vzdelanostné a politické príčiny. Tie však politický štát roky nesledoval, podľa kritikov práve preto, že mu finančná naivita obyvateľstva vyhovovala a nechcel zložito a nákladne riešiť zadlženosť svojich voličov.

Rozloženie zadlženosti v populácii podľa zloženia rodiny, podľa pohlavia, podľa veku, podľa regiónu, či podľa sociálneho statusu sú bytostne dôležité údaje vďaka ktorým štát vie, ktoré časti populácie sú ohrozené, či prečo sa do stavu ohrozenia dostali. Členské štáty Európskej únie s týmito údajmi každoročne pracujú a spoločne pripravujú schémy pomoci ohrozeným domácnostiam. Slováci však tieto údaje nemajú, ani ich nezbierajú. Zahraniční partneri a domáci prieskumníci (vrátane skúseností autora textu) narážajú na neochotu, často až odpor kompetentných inštitúcií pri akejkoľvek snahe o nápravu tohto stavu.

Čiastočné štatistiky vedú bankové združenia, či neziskové organizácie. Nie sú však prepojené, čo znamená, že osoba, ktorá je napríklad dlžníkom zlyhaného úveru voči banke, môže byt súčasne v štatistike exekúcii Slovenskej komory exekútorov, štatistike vymáhaných subjektov Asociácie slovenských inkasných spoločnosti a podobne. Nikto nevie, že ide o tu istú osobu.

O zmenu sa aktuálne pokúša Ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktoré zo strany štátu ako prvé začína pracovať na koncepcii pre oddlžovanie.

„Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyvíja úsilie, aby získalo poznatky o stave zadlženosti a životných podmienkach domácností z terénu napríklad aj prostredníctvom národného projektu Bezplatných dlhových poradní. Poradne, ktoré v sebe spájajú právnu, ekonomickú a psychologickú pomoc, sú primárne určené nadmerne zadlženým občanom. Na Slovensku ich je zatiaľ 20, pričom pribudne ešte ďalších 26,“ uvádza pre účely analýzy pre Biztweet tlačový odbor Ministerstva práce a sociálnych vecí.

Čítajte aj: 

Koncesionárske poplatky. Nechcene sa týkajú každého podnikateľa

Podnikanie vo financiách. Za dohľad NBS zaplatíte

Poplatky pre slovenských inovátorov

Oddlženie domácností bolo jednou z hlavných priorít rezortu práce po roku 2020. Do projektu dlhových poradní, ako aj celej koncepcie však negatívne zasiahla séria kríz, ktoré dostali prednosť. Na to, aby Slovensko rozbehlo roky zanedbávanú problematiku tlačia aj zahraniční partneri. V súčasnosti sú poradne a oddlženie plne závislé od európskych fondov, ktoré však postupne vysychajú. Štát doposiaľ významnejšie nepodporoval ani neziskové iniciatívy. Neziskový sektor naopak paradoxne utláčal.

Extrémne zadlženie pritom napokon vytrestá okrem samotných dlžníkov hlavne štátny aparát. Zlyhané úvery ohrozia životnú úroveň, bankový sektor, investície a často vedú k vlnám exekučných amnestií, kedy za dlžníkov dlhy uhrádza podnikateľský sektor a štátny rozpočet. Pokiaľ sú naviac dlhy mazané bez súvisiacej osvety a férovej spoluúčasti zadlžených občanov, vedie to k nepoučeniu a opakovaniu nezdravého správania. To vedie k populistickej politike a zraniteľnému socio-ekonomickému stavu populácie.  

 

Tomáš Lemešani, 

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope