Technológie preto musia mať zabudované štandardy pre zabezpečenie osobných informácií voči únikom a prípadnému zneužitiu.

Okrem toho je potrebné zabrániť aj nepovolenému vstupu do siete, čo by mohlo umožniť hackerom vypnúť systémy nevyhnutné pre chod mesta. Práve v prostredí Slovenska je problémom absencia bezpečného prepojenia systémov, kde je potrebné chrániť slabé miesta v infraštruktúre, ktoré sa môžu stať terčom útokov. V tomto smere je práve zastaralá infraštruktúra a energetické siete najväčšou slabinou a môže znižovať dôveru miest a verejnosti smerom k využívaniu nových systémov.

Slovensko sa podľa medzinárodného porovnania krajín z hľadiska pripravenosti na kybernetické hrozby nachádza v  štádiu budovania kybernetickej odolnosti. V hodnotení Cyber Readiness Index z roku 2019 je Slovensko čiastočne pripravené len v jednom zo siedmich hodnotených prvkov, ktorou je oblasť zdieľania informácií. Popri tom zostáva Slovensko nepripravené v oblastiach národnej stratégie, pripravenosti na krízové situácie a incidenty, elektronickej kriminality a ochrany práv, investícií do výskumu a vývoja, medzinárodnej diplomacie a obchodu a krízového riadenia. Je tomu tak aj napriek tomu, že od roku 2001 vydalo Slovensko až osemnásť stratégií zameraných na oblasti digitálneho hospodárstva a bezpečnosti. Priority v tejto oblasti stanovuje novovzniknuté Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktoré stanovuje priority digitálnej ekonomiky a Národný bezpečnostný úrad, ktorý rieši otázku kybernetickej bezpečnosti.  

Z hľadiska návrhov na zlepšenie tejto oblasti musí verejná správa kombinovať niekoľko aspektov. V prvom rade je potrebné koordinovať jednotlivých aktérov na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni z verejného, súkromného a mimovládneho sektora. Tí by mali pomôcť verejnej správe definovať najvhodnejšiu stratégiu riešenia tejto oblasti a následne určiť priority investovania, aby tieto oblasti mali čo najväčšiu hodnotu za minuté prostriedky.

Podľa posledných údajov investuje Slovensko na kybernetickú bezpečnosť iba 0,001 % hrubého domáceho produktu . To robí zo Slovenska jednu z piatich najzraniteľnejších krajín Európskej únie voči kybernetickým útokom. Spolu so Slovenskom sa na spodku hodnotenia v tejto oblasti objavilo Španielsko, Grécko, Litva a Malta. V tomto smere teda dominuje odporúčanie lepšej koordinácie a zadefinovanie kľúčových oblastí, kam sa zamerajú potrebné investície. Jednou z možných ciest je využívanie decentralizovaných sietí s šifrovanou komunikáciou. Sem patria návrhy najmä blockchain riešení, ktoré by mohli ponúkať mestám potrebnú funkcionalitu.

Ochrana súkromia

Ďalším identifikovaným problémom je zabezpečenie ochrany súkromia obyvateľov mesta s ohľadom na väčšiu penetráciu senzorov a kamerových systémov v rámci mestskej infraštruktúry. Každé mesto spoločne so súkromnými partnermi tak stojí pred dilemou ako vyvážiť pridanú hodnotu v podobe vyššej kvality života na strane jednej a ochranu súkromia na strane druhej.

Na zvýšené požiadavky ochrany údajov občanov reagovala aj nedávna legislatíva zo strany Európskej únie v podobe smernice GDPR a ďalšej pripravovanej legislatívy v reakcii na technológie umelej inteligencie. V tomto smere musia mestá vedieť pripraviť stratégie zavádzania inteligentných systémov do existujúceho rámca, ktorý by chránil súkromie obyvateľstva.

Čítajte aj:

Prečo nie sú inteligentnejšie? Slovenské mestá brzdí technologický nedostatok, nekoncepčnosť a nekompetentnosť

Ako podporiť rozvoj podnikania v regiónoch? Zdroje sú dostupné aj pre MSP

Slovenský investičný holding a zdroje medzinárodných finančných inštitúcií pre MSP

Niektoré systémy totiž budú navádzať na nadmerné využívanie kamerových systémov s ohľadom na záujem o znižovanie kriminality v kritických častiach mesta. Na druhej strane sa toto môže stretnúť so znepokojením obyvateľov a zároveň ísť proti pripravovaným alebo existujúcim rámcom ochrany súkromia.

Súvisiacim problémom sa môže stať obava občanov týkajúca sa čoraz invazívnejšieho rozmeru zberu dát a dopadov spracúvania takéhoto objemu dát. V tomto smere je potrebné, aby obyvatelia neprepadali panike či obavám, aké sú právne možnosti využívania týchto dát, a či s ohľadom na ich množstvo a neustále zbieranie nemôžu byť zneužité, ak sú spracúvané verejnou správou alebo súkromnými partnermi na základe zmluvy s mestom. Sem patrí aj potreba jasného nastavenia pravidiel bezpečného zničenia údajov po tom, ako budú využité na legitímne účely.

Tieto obavy môžu čiastočne odstrániť aj firemní poskytovatelia služieb cez informačné kampane, ktoré by zvyšovali transparentnosť procesov na úrovni miest a najmä v prostredí kontraktov medzi verejným a súkromným sektorom. V tomto smere sa stane kľúčovým aspektom reputácia súkromných poskytovateľov týchto služieb a ich snahy o získanie dôvery zo strany občanov pri zavádzaní riešení na úrovni mesta. Na strane verejného sektora bude čoraz dôležitejšie, aby sa mestské rady zapájali do tohto procesu zvyšovania dôvery a zavádzania systémov do praxe.

V neposlednom rade je potrebné, aby si mestá a regióny koordinovali svoj prístup k pravidlám bezpečnosti tak, aby nevytvárali nadmerné náklady na rozvoj riešení a ich uvedenie do praxe. Práve nadbytočné náklady a pravidlá ochrany súkromia môžu viesť k blokovaniu malých a stredných podnikov v poskytovaní riešení pre Smart Cities systémy.

Tento problém je druhou stranou mince ochrany súkromia a môže zároveň limitovať nové inovatívne prístupy, ktoré by mohli byť vyvíjané, no s ohľadom na dodatočné náklady na bezpečnosť sa stávajú nerentabilné.

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope