Prečo nie sú inteligentnejšie? Slovenské mestá brzdí technologický nedostatok, nekoncepčnosť a nekompetentnosť
Konceptom inteligentného využívania verejnej správy bránia v rozvoji stereotypy. Tie vytvárajú konvenční politici nepoznajúci možnosti nových technológií, odmietajúci podporovať otvorené vládnutie a odmietajúci presúvať rozpočty do automatizovaných systémov koncepcií bez ich vlastného dosahu.
Technologické riešenia na báze decentralizovaných systémov ponúkajú dostupné a spoľahlivé možnosti ako zaviesť inteligentné systémy so zachovaním vysokej miery transparentnosti, bezpečnosti a dobrého užívateľského prístupu. Smart riešenia na úrovni mesta vyžadujú non-stop pripojenie, zber a analýzu dát. Tieto dáta sa môžu týkať objemu využitej vody, energie, dopravných systémov alebo využívania jednotlivých systémov občanmi mesta.
Pre všetko z toho je nevyhnutná úzka spolupráca úradov s podnikateľmi. Implementácia nie je funkčná bez know how a zápalu, ktorý prinášajú hlavne malí a strední podnikatelia.
Na to, aby Smart Cities riešenia v krajine a v mestách fungovali, musia byť nastavené jednoducho a efektívne. V ideálnom stave musí byť tento systém decentralizovaný, ako aj automatizovaný, čo si vyžaduje nabúranie zabehnutých rozhodovacích a organizačných systémov na lokálnej aj regionálnej úrovni. Dekády zaužívané byrokratické procesy totiž často blokujú inovačné snahy podnikateľov a neraz aj priamo zamedzujú prístup malých a stredných podnikov do projektov.
Nevyhnutným aspektom pre úspešné zavádzanie Smart Cities riešení je efektívna správa vstupových dát a korešpondujúce nastavenie organizačných procesov v správe mesta. Pri absencii týchto kľúčových aspektov hrozí, že na jednej strane budú databázy buď neprepojené, ich správa centralizovaná alebo ich výstupy sa neprejavia v efektívnych riešeniach. Výsledkom teda môže byť nevyužitý potenciál zozbieraných dát, ich neefektívne centrálne spracovanie bez ohľadu na potenciál nových technológií a pokračovanie v predošlej správe systémov, kde nové riešenia budú fungovať popri starých procesoch, bez ich nahradenia.
Samotné technológie ponúkajú konektivitu a dáta z miest mestskej infraštruktúry. To pomôže pokryť parkovacie miesta, stanovištia bicyklov, alebo miesta energetickej siete. Problémom je ako naložiť s dostupnými údajmi a ako tieto dáta zbierané podnikateľským sektorom vedia zefektívniť rozhodovacie procesy v samospráve. To je druhá strana rovnice a druhá výzva, ktorá je na pleciach zapojených aktérov.
Čítajte aj:
Ako podporiť rozvoj podnikania v regiónoch? Zdroje sú dostupné aj pre MSP
Slovenský investičný holding a zdroje medzinárodných finančných inštitúcií pre MSP
Na čom stojí slovenský vidiek? Európske zdroje, ktoré pomaly uschnú
V tejto časti identifikujeme konkrétne bariéry implementácie, ktoré môžu sťažiť situáciu a negatívne ovplyvňovať pridanú hodnotu Smart Cities riešení. Identifikácia bariér vychádza z príkladov implementácie konceptov Smart Cities vo vybraných európskych mestách, odpovedí aktérov projektov Smart Cities na Slovensku oslovených k tejto analýze, inštitúcií oslovených k tejto analýze a medializovaných názorov aktérov projektov Smart Cities na Slovensku.
Nachádzame taktiež zbytočné nedostatky v postupoch tvorby projektov Smart Cities ako takých. Tie často znemožňujú zapojenie malých a stredných podnikov, prípadne ich od zapojenia do projektov nepriamo odrádzajú. Zbytočne sa tak stráca inovačný potenciál malých podnikateľov, ktorí svoje know how nerozvíjajú, netestujú a nezdokonaľujú. Malí a strední podnikatelia v regióne naviac v spolupráci s ďalšími aktérmi z univerzitného, výskumného a tretieho sektora vytvárajú v regiónoch zdravú strednú vrstvu, ktorá tak prináša mestám aj nepriame ekonomické a spoločenské výhody plynúce z projektov Smart Cities.
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope
Standard Biztweet Standard
- 1 Kredit
- Prístup k exkluzívnemu obsahu
Biznis Biztweet Biznis
- 5 Kreditov
- Prístup k exkluzívnemu obsahu
- Objednávka služieb
Golden Biztweet Golden
- Získavate 10 kreditov
- Prístup k exkluzívnemu obsahu
- Objednávka služieb