Mestá, obce, ale aj vyššie územné celky sú stále do značnej miery odkázané na ochotu dofinancovania zo strany štátu. Niektoré príjmy, s ktorými štát nemá veľa spoločného, tečú do štátneho rozpočtu. Ak samospráva vytvára niečo nad rámec zaužívanej praxe, má problém vytvoriť z toho profit. Štát tiež naopak naďalej necháva niektoré významné finančné bremená, za ktoré by mal zodpovedať na ramenách samosprávy. Aj keď tá na to nemá vytvorené dostatočné organické príjmy.

Aj to je výsledok decentralizácie, ktorú Slovensko spustilo, ale nedotiahlo. Zatiaľ čo samospráva volá po dokončení odluky od štátu, vlády posledných rokov ukazujú viac na to, že vplyv na samosprávne zriadenia nechcú stratiť.  

Obecný rozpočet sa skladá vo všeobecnosti z:

- Bežného rozpočtu, ktorý sa zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový. Ide o bilanciu bežných príjmov a bežných výdavkov.

- Kapitálového rozpočtu, kde sa započítavajú kapitálové príjmy, či výdavky. Na rozdiel od bežného má obec možnosť zostaviť schodkový kapitálový rozpočet.

- Finančných operácií, ktoré nie sú súčasťou príjmov ani výdavkov obce. Ide napríklad o prevod prostriedkov samosprávy, alebo medzi jednotlivými účtami obce.

Príjmová časť obecných rozpočtov sa skladá z daňových príjmov, kde patria podielové a miestne dane, či miestne poplatky a nedaňových príjmov, ktorými sú výnosy z podnikania a vlastníctva obce, sankcie uložené obcou, dotácie zo štátneho rozpočtu, či dary a výnosy z dobrovoľných zbierok, správne a administratívne poplatky. K príjmom obcí patrí tiež kapitola grantov a transferov.

Daňové príjmy a podielové dane

V Slovenskej republike je podielovou daňou daň z príjmu fyzických osôb, ktorú štát rozdeľuje územnej samospráve. 70 percent utŕženej dane z príjmu fyzických osôb presmeruje štát na obce a zvyšných 30 percent na vyššie územné celky.   

Ďalšie daňové príjmy a podielové dane v samospráve tvoria hlavne daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie, či daň z motorových vozidiel. Poslednú menovanú však môže zavádzať iba vyšší územný celok. Existujú aj výnimočné prípady, kedy sa daň v niektorých obciach uplatňuje a v iných nie. Existujú aj poplatky, ktoré spadajú do kapitoly daňových príjmov a podielových daní, i keď doslovne o dane nejde.

Čítajte aj:

Uprostred decentralizácie. Aký je stav slovenskej samosprávy?

Štát ponúka nové možnosti financovania mestských inovácií. Sú v réžii MIRRI

Smart Cities v slovenskej verejnej správe. Čo robí vláda a samosprávy?

Príkladom sú poplatky za komunálne odpady, či za drobné stavebné odpady. Tie dokonca v niektorých obciach – ako sú Bratislava a Košice spravujú mestské časti. Toto prenesenie postačuje zavádzať do štatútu mesta či obce.

Ďalšiu zložku príjmovej stránky rozpočtov obcí predstavujú nedaňové príjmy. Ide o príjmy vyplývajúce z vlastníctva majetku, či podnikania obce. Spadá tam taktiež výber nájomného za obecné prenajaté pozemky, stoje, či mobiliár.

Z poplatkového hľadiska významnou zložkou kapitoly nedaňových príjmov sú správne a administratívne poplatky a ekologické poplatky. Medzi ne patrí pestrá zmes poplatkov od tých za vyhotovenie výpisu, či odpisu oficiálnej informácie z úradných kníh, cez výpisy z registrov až po poplatky za overovanie podpisov.

Medzi ekologické poplatky patria poplatky za vydávanie povolení k zásahom do prírodného prostredia napríklad pri výrube stromov, či poplatky súvisiace so stavebnými povoleniami. Od roku 2021 k poplatkom pribudne aj nová zložka za spracovanie biologického odpadu. Obce a mestá sú povinné zaviesť a zabezpečiť pre svojich občanov triedený zber kuchynského biologického odpadu. Množstvo z nich náklady za novú službu prenesie na obyvateľov a podnikateľov podnikajúcich na ich území.

Osobitnou kategóriou sú potom podnikateľské licencie vyplývajúce z predpisov konkrétnych obcí, časť odvodu z hazardných hier, ktorý rovnako ako časť ich regulácie pripadá do kompetencií samosprávy, či pokuty za porušenie finančnej disciplíny.  

K nedaňovým príjmom obcí patria taktiež príjmové úroky, či dary a výnosy zo zbierok organizovaných obcou, alebo v prospech obce.

Samostatnou kapitolou príjmu obcí sú transfery – finančné výpomoci, dotácie a granty. Grant je príspevok, ktorého cieľom je verejnoprospešný účel. Nie je naň viazaný žiaden úrok a finančný prostriedok je nevratný. Podobné vlastnosti v príjmovej stránke obce majú aj finančná výpomoc a dotácia. Čerpajú sa zväčša z nadradeného celku. Grant, finančnú výpomoc, či dotáciu tak obci najčastejšie priraďuje štát, alebo vyšší územný celok. Ide o príspevok na konkrétny účel – napríklad podporu školského, či sociálneho zariadenia schválený komisiou prideľovateľa.

Príjmami obcí v ich kapitálovom rozpočte sú príjmy z predaja kapitálových aktív, ale aj predaja pozemkov a podobných transakcií. 

Tomáš Lemešani, text vznikol ako súčasť analýzy pripravovanej pre Republikovú úniu zamestnávateľov

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope