Implementácia konceptov Smart Cities je na Slovensku brzdená niekoľkými bariérami - napríklad pomerne malou mierou zdieľania užívateľských dát od občanov. Nejde len o ich neochotu, či prísnu legislatívu v oblasti ochrany údajov, ale aj slabú mieru digitalizácie verejnej správy. Dáta, ktoré sú zhromaždené na úradoch, tak často v rámci projektov inteligentných miest získavajú odznova a často v menšej miere výskumníci. 

Na národnej úrovni neexistuje jednotná stratégia pre koncepciu Smart Cities. Inštitúcie však počítajú s implementáciou konceptov smart miest v rámci iných komplexnejších stratégií. 

Prioritou projektov Smart Cities na Slovensku musí byť podľa strategických dokumentov vlády súlad prioritných oblastí viacerých ministerstiev. Projekty majú dosahovať synergiu medzi prírodným prostredím, verejnými priestormi a infraštruktúrou.

Budúcnosť majú napríklad projekty, ktoré prostredníctvom inteligentnej infraštruktúrnej siete podporujú nízko-uhlíkovú ekonomiku. V energetike dostávajú zelenú taktiež projekty využívajúce obnoviteľné zdroje. Pre suroviny, ale aj pracovnú silu a ďalšie faktory vstupujúce do projektov inteligentných miest je najvýznamnejšie uprednostňovanie lokálnych a regionálnych zdrojov pred tými importovanými. 

Medzi prioritami podporovanými v rámci konceptov Smart Cities je aj udržateľné inteligentné zaobchádzanie s odpadmi - vyhľadávanie ich ďalšieho využitia v rámci obehovej ekonomiky, či menej ekologicky náročná likvidácia, prípadne energetické využitie. 

V rámci urbanizmu je prioritou Slovenska udržateľné využívanie priestranstiev a objektov priemyselného charakteru, ktorých využitie stratilo hospodárskou transformáciou pôvodne zamýšľané využitie. Prioritou tak bude oživenie starých priemyselných oblastí s použitím podporných mechanizmov - politiky efektívneho využívania a rozvoja kultúrnych a kreatívnych zdrojov, či podporou existujúcich a nových inkubátorov spolupracujúcich s univerzitami.

Rozvoj inteligentných miest a regiónov nie je ani na Slovensku iba o financovaní, či dostupnosti inovačných technológií. Nevyhnutnosťou implementácie konceptov Smart Cities je kvalitná a úzka spolupráca občianskej spoločnosti, samosprávy, podnikateľskej obce a školských, či vedeckých zariadení. Spoločne nemajú pracovať len pri samotnej realizácii projektov, ale aj pri stanovení vízie, priorít, možností politík a definovaní konkrétnych opatrení.

Čítajte aj:

Smart Cities v slovenskej verejnej správe. Čo robí vláda a samosprávy?

Smart Bratislava a zvyšok Slovenska zaostáva

Uhlie má skončiť do roku 2030. Slovensko spolieha na Brusel

Vzdelávacie a výskumné inštitúcie sú pri projektoch Smart Cities významným nositeľom know how, ktoré odovzdávajú mestskému a súkromnému partnerovi. Stranou nesmú ostať ani mimovládne organizácie, ktoré majú často najlepší prehľad o reálnom živote v meste, hlavne v sociálnej a enviromentálnej oblasti. 

Komplex aktérov Smart Cities dotvárajú expertní jednotlivci, konzultanti, či stavovské organizácie. Spoliehať sa na naplnenie jednostranne vytvorených stratégií miest by teda bolo chybou. Medzi udržateľné inteligentné koncepty Smart Cities patrí už aj samotná komplexnosť ich prípravy.  

Vládou odporúčaným modelom financovania projektov Smart Cities je model financovania projektov inteligentných inovácií v mestách uvedený na portáli www.smartcity.gov.sk. Mestá a obce však namietajú neprehľadnosť tohto modelu vo forme rozčlenených výziev na konkrétne oblasti stratégií Smart Cities.

Ide o pomerne nedostatočne odskúšaný model, ktorého funkčnosť preveria v budúcnosti realizované projekty. Podľa Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie však bude nutná revízia taktiež v prípade tohto modelu. 

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie za optimálny model financovania označuje  ten, ktorý je do istej miery načrtnutý v časti „PO 1.2.2 Podpora budovania inteligentných miest a regiónov“, pričom hlavným predmetom podpory bude zabezpečenie rozvoja miest a regiónov prostredníctvom implementácie inovatívnych technologických riešení. 

Podpora sa zameria najmä na tieto aktivity:

• nasadenie platforiem a proaktívnych elektronických služieb pre vnútornú správu mesta/regiónu, ako aj poskytovanie služieb občanom a podnikateľom;
• zapájanie občanov do verejného života a podpora nástrojov pre participáciu občanov na správe vecí verejných;
• implementácie inteligentnej regulácie v mestách a regiónoch (regulačné sandboxy);
• podpory inteligentného využívania zdrojov energie, energetických sietí v mestách a regiónoch;
• podpory inteligentnej mobility v rámci všetkých typov dopravy v mestách a regiónoch;
• zavádzanie inteligentných technológií pre starších a odkázaných obyvateľov a občanov so zdravotným postihnutím;
• podpora pri budovaní otvorených riešení ekosystémov inteligentných miest a regiónov vrátane súvisiacej infraštruktúry a správy zdrojov.

Tomáš Lemešani, 

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope