Index inteligentných miest, ktorý predstavilo výskumné centrum Svetového konkurenčného centra IMD obsadil slovenské mesto medzi 109 hodnotenými mestami na svete prvý krát iba v roku 2017. Do stovky pozitívne hodnotených miest na svete sa dostalo hlavné mesto Bratislava. V ďalších rokoch sa mierne zlepšovalo, ale stále v mnohých oblastiach zaostáva. Ďalšie slovenské mestá stále iba dobiehajú stratený čas a pod radar globálneho Smart Cities Indexu sa nedostalo ani jedno z nich. 

Bratislava sa v roku 2020 v rebríčku Výskumného centra Svetového konkurenčného centra IMD, v spolupráci so Singapurskou univerzitou technológie a dizajnu (SUTD) spomedzi 109 hodnotených miest umiestnila na 76. mieste. 

Rebríček hodnotiaci „zameranie na občanov“ odhaľuje nevyhnutnosť zosúladenia politiky so životom a potrebami bežných občanov. Smart City Index sa zameriava na hodnotenie toho, ako občania vnímajú rozsah a dosah úsilia miest, aby boli „inteligentné“ a aby dosiahli rovnováhu ekonomických a technologických aspektov rozvoja s ľudskými aspektmi, dôležitými pre život vlastných občanov. Ide o základný a najkomplexnejší zdroj informácií, na základe ktorých možno hodnotiť kvalitu implementácie konceptov Smart Cities do života regiónov vrátane miestneho podnikateľského prostredia. 

Hodnotenie miest prebiehalo na vzorke stoviek obyvateľov, ktorí hodnotili technológie a organizáciu ich mesta z hľadiska piatich oblastí: 1: Zdravie a bezpečnosť, 2. Mobilita, 3. Aktivity, 4. Príležitosti (pracovné a vzdelávacie), a 5. Správa mesta.

Bratislava bola pozitívne hodnotená v oblastiach Zdravia a bezpečnosti, hlavne z hľadiska pocitu bezpečnosti na verejnosti, ale aj nízkej úrovne znečistenia ovzdušia. Obyvatelia hodnotia pozitívne taktiež oblasť príležitostí, kde sa pozitívne hodnotia hlavne kvalita škôl a dostupnosť pracovných miest. Na dobrej úrovni je aj dostupnosť verejnej WiFi na prístup k mestským službám, online systém pre sledovanie verejnej dopravy a dostupnosť online informácií o voľných pracovných miestach.

Čítajte aj:

Uhlie má skončiť do roku 2030. Slovensko spolieha na Brusel

Digitalizácia priemyslu na Slovensku. Veľké reči, málo skutkov

De minimis. Nové financovanie projektov MSP

Výraznými negatívami, ktoré stále ťažia život v slovenskom hlavnom meste sú nedostupnosť lacného nájomného bývania a kvalita zdravotných služieb. Najhoršie hodnotenie získala Bratislava v oblasti mobility - kvôli verejne často skloňovaným zápcham a nízkej kvalite verejnej dopravy. Dlhodobým problémom mesta, ktorý si všímajú aj jeho obyvatelia je nedostatok a zlá údržba zelených priestranstiev.

Hodnotenie Smart Cities Indexu sleduje aj technologické riešenie mestských problémov, kde má metropola vážne nedostatky. Chýba aplikácia na monitorovanie znečistenia ovzdušia, voľných parkovacích miest, alebo online služieb pre začatie podnikania.

Výrazným trendom, ktorý metodika indexu zachytila je postupné a viditeľné sa doťahovanie ďalších miest krajín na ich hlavné mestá. Slovensko žiaľ v tomto ukazovateli zaostáva, keď napríklad druhé najpočetnejšie Košice stále výrazne zaostávajú za hodnoteniami Bratislavy. 

Mestá hodnotené v rebríčku Smart Cities Index majú prirodzene rozdielnu počiatočnú úroveň infraštruktúry. Tvorcovia metodiky si to uvedomujú a upozorňujú na to aj pri prezentácii výsledkov. V mestách, ktoré boli už pred príchodom inteligentných riešení veľmi rozvinuté hrajú technológie okrajovú úlohu, pretože priestor na zlepšenie je veľmi malý. Naopak v mestách s horšou štartovacou čiarou znamenajú technológie obrovský rozdiel v kvalite života. Z hľadiska slovenských miest, kde sa koncept Smart Cities ešte iba udomácňuje je preto najvýznamnejšie zamerať sa hlavne na technologické riešenia ich problémov.

Tomáš Lemešani, 

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope