Na úrovni štátu sa otázkami Smart Cities zaoberajú niektoré stratégie Ministerstva dopravy, Ministerstva hospodárstva a Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Ide hlavne o stratégie vytvorené pre čerpanie zdrojov z inovačných operačných programov a európskych zdrojov určených na znižovanie regionálnych rozdielov. 

Bola taktiež vytvorená pracovná skupina pre Smart Cities a regióny, ktorú tvoria reprezentanti jednotlivých riaditeľstiev operačných programov či zástupcovia Zväzu obcí a miest Slovenska. Pracovná skupina je výkonným nástrojom pre zrýchlenie či koordináciu postupov. Na škodu veci do aktivity skupiny, ktorá vznikla ešte len v roku 2019 zasiahla epidemiologická situácia z roku 2020 a nevyužila preto jej možnosti. 

Posledné  rokovanie pracovnej skupiny sa konalo pod vedením GRS CKO  20.09.2018 (stav k December 2020), kde sa prerokoval aktualizovaný „Prehľad možností financovania prvkov Smart Cities v rámci programov Partnerskej dohody 2014 – 2020 (programy IROP, OP KŽP, OPII, 17 str.) a diskutovalo sa so zástupcami zúčastnených riadiacich orgánov, sprostredkovateľských orgánov pod riadiacim orgánom a nominovanými členmi zo záujmových organizácií. 

Do veľkej miery bolo poslaním pracovnej skupiny vytvorenie webovej platformy, ktorá na celoštátnej úrovni agreguje informácie o Smart Cities  a jej podpore (smartcity.gov.sk), definovanie súboru aktivít oprávnených na podporu z operačných programov, ktoré budú podporovať Smart Cities (medzirezortne s MPaRV, MŽP, MV, MH, MDaV, MPSVaR, MŠVVaŠ) – vznikol materiál, vyhlásenie výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, ktoré budú podporovať aktivity Smart Cities (pre projekty samospráv zamerané na WiFI konektivitu, IoT a zlepšovanie e-služieb sa alokovali napr. prostriedky EŠIF z prioritnej osi 7 Informatizácia spoločnosti OP II).

V období prvých skúseností slovenských miest a obcí s prácou s Konceptami Smart Cities bol najvýznamnejším akcelerátorom štátnych aktivít rozvoja projektov smart miest Integrovaný regionálny operačný program. Ten medzi rokmi 2014-2020 definoval vládne priority v oblasti regionálneho rozvoja, zohľadňujúc stratégiu Európa 2020. 

Prioritou vďaka tomu bol rozvoj tých oblastí, ktoré zlepšujú kvalitu života a konkurencieschopnosť v konkrétnom regióne či oblasti a rozvoj ekonomickej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti na regionálnej a subregionálnej úrovni.

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu spustil ešte v roku 2017 pilotnú schému podpory projektov experimentálneho vývoja a inovácií pre budovanie rozumných obcí a miest v rámci schém pomoci de minimis. 

Podpora bola určená projektom zameraným najmä na mestskú infraštruktúru v oblastiach ako je napríklad mestská individuálna a verejná automobilová doprava, internet vecí a manažment verejnej osobnej dopravy. V nadväznosti na nové programové obdobie 2021 – 2027 a politický cieľ Inteligentnejšia Európa, ako aj vzhľadom na ťažiskové negatívne faktory v hlavnom meste Slovenska pokračovala na vládnej úrovni diskusia o hľadaní schém pre koncepčnú podporu „Smart Cities“ a v lete 2018 bol vládou Slovenskej republiky prerokovaný materiál „Mechanizmus pilotnej schémy pre mestá a obce v oblasti Smart Cities financovaných z prostriedkov EŠIF a nástrojov podpory Európskej únie vrátane návratných foriem financovania.  

Paralelne s týmito aktivitami v roku 2018 Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu zadal vypracovať štúdiu Testovacia dráha pre prepojené a autonómne vozidlá, ktorej cieľom bolo vyhodnotiť realizovateľnosť testovacej dráhy pre autonómne a prepojené vozidlá v slovenských podmienkach a jej možný prínos pre inovácie v doprave a v automobilovom priemysle. 

Štúdia okrem bohatej analytickej a faktografickej časti poukázala na jednoznačnú potrebu vypracovania širšej stratégie a koncepčného prístupu k riešeniu problematiky autonómnych a prepojených vozidiel ako jednej z oblastí a výziev novej mobility, čo charakterovo spadá do inteligentných spoluprác podnikateľského prostredia a samospráv.

Na základe výstupov štúdie, projektových zámerov a po viacmesačnej príprave bol v roku 2019 schválený národný projekt Zlepšenie verejných politík v oblasti dopravy, inovačnej kapacity v doprave a podpora partnerstva v zavádzaní inteligentnej mobility.

Čtěte také:

Smart Bratislava a zvyšok Slovenska zaostáva

Uhlie má skončiť do roku 2030. Slovensko spolieha na Brusel

Digitalizácia priemyslu na Slovensku. Veľké reči, málo skutkov

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky je zodpovedné za nastavenie strategického smerovania inteligentnej mobility na Slovensku, testovanie a zavádzanie do praxe prepojených a autonómnych vozidiel ako aj ďalších inovácií v doprave, koordinovanie a monitorovanie modernizácie výstavby sietí a budovania infraštruktúry pre inovácie v doprave a nastavenie procesov systematického zberu a manažmentu údajov pre tvorbu dátami riadenej politiky a riadenie rozvoja inteligentnej mobility.

Za vytvorenie funkčného ekosystému pre inteligentnú mobilitu v digitálnej ekonomike zodpovedá Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. 

Výstupy projektu by poslúžiť ako podklad k vybudovaniu a nastaveniu fungovania platformy. Zavedenie politík inteligentnej dopravy, inteligentnej mobility a integrovaných verejných dopravných systémov bolo identifikované ako veľká príležitosť pre vybudovanie nových podnikov venujúcim sa inováciám a aktivitám s pridanou hodnotou v Stratégii digitálnej transformácie Slovenska 2030.

Akčný plán digitálnej transformácie Slovenska na roky 2019 – 2022 v časti venovanej inteligentnej mobilite predpokladá viacero opatrení, medzi iným aj prijatie národnej stratégie pre inteligentnú mobilitu. Počíta s ním s výrazným zapojením sektora malého a stredného podnikania. Iniciatívy sú však na štartovacej značke. 

Tomáš Lemešani, 

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope