Slovenská republika bola historicky rozdelená do ďalších územných celkov, ktoré disponujú určitou mierou autonómie. Samospráva existuje, aby lepšie reflektovala na regionálne špecifiká, aby dokázala odpovedať na problémy menších sídiel rýchlejšie ako štátna štruktúra, aby spravovala chod miest a obcí, a taktiež aby bola s občanmi v bližšom kontakte.

Historicky prešla niekoľkými vlnami reforiem, s hlavným prúdom k decentralizácii, s čím sa okrem iného spája posilnenie právomocí a nadobudnutie vlastných peňažných príjmov.

Napriek finančnej decentralizácii však štát neprišiel o všetky cesty, ako by mohol ovplyvňovať výkon samospráv. Niektoré príjmové časti obcí a vyšších územných celkov sú totiž naďalej naviazané na štátny rozpočet. Štát však nesmie do činnosti samosprávy zasahovať v neodôvodnených prípadoch. O tom o aké prípady sa vo vecnej rovine jedná však v minulosti viedli mestá a obce spoločne s vyššími územnými celkami niekoľko sporov so štátnymi inštitúciami.

Proces decentralizácie slovenskej verejnej správy v spojitosti s decentralizáciou samospráv prebieha prakticky od vzniku samostatnej republiky. Ide o výsledok dogmatického prístupu predošlého komunistického štátneho zriadenia, ktoré totalitným pohľadom zakotvilo do fungovania všetkých inštitúcií centralizmus.

Obnovenie inštitútu územnej samosprávy prišlo až po páde režimu a formovaní nových pomerov. Kľúčovým bol Zákon  č. 367/1990 Zb. o obecnom zriadení. Najvýraznejšie posuny v oblasti vzniku štruktúry samospráv, ako ju poznáme dnes, urobili vlády tesne po roku 1998.

V roku 2000 vláda navrhla a schválila Koncepciu modernizácie a decentralizácie verejnej správy. Ten vytvoril podmienky pre vznik Zákona o samospráve vyšších územných celkov. Šlo o základný stavebný kameň, ktorý spoločne so Zákonom o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky preniesol významnú časť výkonu svojich právomocí na samosprávne kraje. Zavŕšením decentralizácie štátnej moci a vzniku samosprávnej siete bolo z technického hľadiska zrušenie krajských úradov štátnej správy z roku 2007.

Z hľadiska autonómneho fungovania samospráv je významný zákon 303/2001, nahradený komplexným volebným kódexom o podmienkach výkonu volebného práva (zákonom o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Samotná voľba do samospráv sa roky charakterovo významne nezmenila, ale jej štatút bol jasnejšie zanesený do slovenskej legislatívy. Prvé voľby do orgánov samosprávnych krajov sa uskutočnili v roku 2001.

Aktuálny stav na Slovensku rozdeľuje územnú samosprávu do dvoch úrovní:

1. Miestnej : Jej vykonávateľom je obec - municipalita so samosprávou.

2. Regionálnej – Tú vykonáva vyšší územný celok.

Doplnkom systému územných samospráv sú rozpočtové a príspevkové organizácie založené územnou samosprávou.

Kľúčové zákonné normy samospráv

Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov stanovuje základné princípy, postupy a pravidlá, podľa ktorých nositeľ samosprávy zostavuje a schvaľuje rozpočet, ktorý je základom jej finančného hospodárenia.

Obec je podľa tohto zákona povinná zverejniť rozpočet pred jeho schválením najmenej na 15 dní spôsobom v obci obvyklým, aby sa k nemu mohli vyjadriť obyvatelia obce.

Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov je základom finančného hospodárenia vyšších územných celkov. Vyššie územné celky sú podľa tohto zákona povinné pripravovať rozpočet na obdobie jedného kalendárneho roka, pričom musí byť, podobne ako u obecných zriadení, jeho návrh zverejnený najmenej 15 dní pred schválením.

Parametre rozpočtu a pravidlá jeho zostavovania v prípadoch obce aj vyššieho územného celku upravuje niekoľko ďalších právnych noriem. Na roztrieštenosť a nejednotnosť pravidiel, ktoré si niekedy aj protirečia v minulosti upozorňovali neziskové organizácie zaoberajúce sa problematikou samosprávy ako aj zástupcovia samotných samospráv.  

Základné pravidlá sú vymedzené hlavne zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Ten rysuje základné kontúry rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, rozpočtového procesu, pravidiel hospodárenia, či zostavovania a schvaľovania záverečného účtu.

Znenie zákona tiež upravuje finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami obcí a štátnym rozpočtom a rozpočtami vyšších územných celkov. Zavádza tiež prvky previazanosti rozpočtov vyšších územných celkov a obcí. Definuje tiež vzťah týchto rozpočtov k rozpočtom iných právnických a fyzických osôb.

Čítajte aj: 

Štát ponúka nové možnosti financovania mestských inovácií. Sú v réžii MIRRI

Smart Cities v slovenskej verejnej správe. Čo robí vláda a samosprávy?

Smart Bratislava a zvyšok Slovenska zaostáva

Otázkou rozpočtov rozpočtových a príspevkových organizácií zriadených samosprávou sa zaoberá zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Upravuje a definuje tvorbu a zostavovanie rozpočtu v rozpočtových organizáciách a príspevkových organizácií zriadených obcou a vyšším územným celkom.

Rozpočet je definovaný ako strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky samosprávy, v ktorom sú vyjadrené zámery rozvoja územia obce a vyššieho územného celku a potrieb ich obyvateľov.

Významnou súčasťou rozpočtových pravidiel pre samosprávy je povinnosť vytvárať taktiež viacročný rozpočet. Ten sa podľa pravidiel skladá z rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, rozpočtu na rok na nasledujúci a rozpočtu na ďalší rok nasledujúci po roku, na ktorý sa zostavuje rozpočet po príslušnom rozpočtovom roku.

Rozpočet aktuálneho rozpočtového roka zohľadňuje hospodárenie predchádzajúcich rokov a výsledok hospodárenia predchádzajúceho obdobia.

Postupy vytvárania týchto rozpočtov určujú viaceré normy, hlavne Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Osobitné postavenie má aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov.

Pôsobnosť obcí má zákonom stanovené dve oblasti. Ide o samosprávne originálne pôsobnosti, ku ktorým patrí hospodárenie s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce, zostavovanie a schvaľovanie rozpočtu, záverečného účtu, zabezpečovanie výstavby, či rozhodovanie vo veciach miestnych daní a poplatkov. Zákon o obecnom zriadení tiež kladie za úlohu obciam zabezpečovať za prijaté poplatky služby ako údržbu a správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, zabezpečovanie verejnoprávnych služieb, či osvedčovania listín a vydávania potrebných dokumentov.

Ďalšou oblasťou sú prenesené pôsobnosti pri výkone štátnej správy. Ide zjednodušene povedané o úlohy štátnej správy, ktoré so zámerom na racionálnejšie a efektívnejšie napĺňanie štát prenáša na obce, či vyššie územné celky. Prenesený výkon je zo strany štátu finančne kompenzovaný, prípadne sa obci či vyššiemu územnému celku otvára možnosť pre vytvorenie vlastného nového zdroja príjmu. Medzi najčastejšie prenesené pôsobnosti pri výkone štátnej správy patrí hlásenie a evidencia pobytu občanov, vedenie registra obyvateľov, vydávanie stavebných povolení, či správa oblastí súvisiacich s ochranou životného prostredia. Niektoré z prenesených pôsobností sa uplatňujú len na určité obce, či vyššie územné celky, ale gro z nich platí celoplošne pre celé územie Slovenskej republiky.  

Podstata hospodárskej existencie samosprávy je uvedená už v ústave, kde sa uvádza princíp hospodárskej samostatnosti samosprávy, ktorá podľa zákonom stanovených pravidiel sama narába s vlastným majetkom a finančnými prostriedkami.

Napriek snahe maximálne decentralizovať samosprávu a oddeliť jej fungovanie od závislosti od štátu, často vlastné zdroje príjmov nepokrývajú celú výdavkovú potrebu rozpočtov samospráv, a preto štát fungovanie samosprávy pravidelne dotuje. Naďalej prebieha diskusia a nastavovanie nových finančných zdrojov samospráv tak, aby neboli závislé od dotácií štátu, ale zároveň, aby nevytvárali nové nespravodlivé poplatky, ktoré by dopadali na ramená určitých skupín obyvateľstva.

Tomáš Lemešani, text vznikol ako súčasť analýzy pripravovanej pre Republikovú úniu zamestnávateľov

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope