Budúcnosť biznisu v inováciách. Európa a Slovensko sa chcú poučiť z kríz

Koronakríza, Brexit, obchodné vojny, populizmus a historické prepady ekonomiky. Zlé javy však majú aj dobré stránky. Pomáhajú motivovať k pozitívnym zmenám. V oblasti ekonomiky je to napríklad príklon k inováciám.

Podľa analýzy analytickej spoločnosti PwC sa už pred koronakrízou aj pre obchodné spory a strategickú krízu európskeho hospodárstva prepadlo zastúpenie európskych firiem v rebríčku sto najväčších firiem na svete podľa ich trhovej hodnoty z 27 percent pred dekádou na 15 percent.

Noví európski dravci medzi nadnárodnými korporáciami nepribúdajú, naopak prudko rastie vývoj niektorých donedávna rozvojových ekonomík a ázijských tigrov, poháňaných centrálne riadenou ekonomikou.

Práve pre stagnáciu inovačného prostredia v európskom hospodárstve prichádza Európska komisia v posledných rokoch s novými a novými stimulačnými balíkmi práve pre oblasti, ktoré možno označiť za potenciálne. Európske štáty často samé nedokážu podporiť inovácie a nový priemysel tak výrazne, ako svetoví giganti. Preto sa Európska únia snaží zalepiť diery v inovačných rozpočtoch vlastnými zdrojmi.

Samo o sebe to však nepostačuje a Komisia často vyjadruje nespokojnosť s tým, že členské štáty neprichádzajú s dostatočnou vlastnou iniciatívou, často ani nevyužívajú Úniou dané možnosti. Žiaľ je to aj prípad Slovenska.

Návrhy na zlepšenie

Aj preto Európska komisia v roku 2019 predložila Slovensku odporúčania, v ktorých sú uvedené usmernenia hospodárskej politiky na nadchádzajúcich 12 až 18 mesiacov. Slovensku v nich odporúča rýchlejšiu transformáciu starého na nový priemysel a podporu inovácií.

Na jednej strane nie je tempo inovácií v európskom priestore porovnateľné s konkurenčnými prostrediami poháňanými veľkým balíkom peňazí silnejších jednotných ekonomík, na strane druhej inštitúcie Európskej komisie oceňujú pokrok, ktorý potvrdzuje dianie vo viacerých členských krajinách.

V júni 2018 a v marci 2019 Európska rada uviedla, že Európa potrebuje zvýšiť svoje inovačné schopnosti, ak chce konkurovať na svetových trhoch, udržať si európsky spôsob života a zlepšiť ho.

Preto Komisia stanovila pre Úniu a jej členské štáty a regióny ambicióznejšie ciele a navrhla Európsky horizont5, ktorý je jedným z najambicióznejších programov v oblasti výskumu a inovácií.

Mnoho pozitív

Z európskeho prehľadu výsledkov inovácií a regionálneho prehľadu výsledkov inovácií na rok 2019 vyplýva, že inovačná výkonnosť Európskej únie sa už štyri roky po sebe zlepšuje. Vôbec po prvýkrát v histórii naviac vykázala Európa v oblasti inovácií lepšie výsledky než Spojené štáty americké.

Strata inovačnej konkurencieschopnosti sa hlavne na ukazovateli tempa rastu prejavuje v porovnaní s Japonskom, Južnou Kóreou a Čínou.

Na základe počtu bodov sa krajiny Európskej únie delia na štyri výkonnostné skupiny: inovační lídri, silní inovátori, mierni inovátori a skromní inovátori. Lídrom v oblasti inovácií v Európskej únii na rok 2019 je Švédsko, za ktorým nasledujú Fínsko, Dánsko a Holandsko.

Spojené kráľovstvo (ešte uvažované ako člen Únie) a Luxembursko klesli z najvyššej skupiny inovačných lídrov do skupiny silných inovátorov. Estónsko naopak vstupuje do skupiny silných inovátorov po prvýkrát.

Čítajte aj:

Vzdelávanie nemá končiť v škole. Aké sú prekážky celoživotného vzdelávania?

Spor o colné úniky čísnkeho dovozu neutíchol. Slovensko problém údajne napravilo

Enviromentálne vojny. Ako narovnať vzťah medzi zeleným pokrokom a priemyslom?

V priemere sa inovačná výkonnosť Únie od roku 2011 zvýšila o 8,8 percenta. Dobrou správou je hlavne to, že sa inovačná výkonnosť od roku 2011 zvýšila v 25 členských krajinách Únie. Výkonnosť sa najviac zvýšila v Litve, Grécku, Lotyšsku, na Malte, v Spojenom kráľovstve, Estónsku a Holandsku. Negatívny vývoj zaznamenali v Rumunsku a Slovinsku.

Vo vybraných oblastiach inovácií majú najvyššiu výkonnosť: Dánsko – ľudské zdroje a prostredie priaznivé pre inovácie, Luxembursko – atraktívne výskumné systémy, Francúzsko – financie a podpora, Nemecko – podnikové investície, Portugalsko – inovátori z radov malých a stredných podnikov, Rakúsko – prepojenia, Malta – duševné vlastníctvo, Írsko – inovácie a ich vplyv na zamestnanosť a predaje.

Inovácie boli v posledných desaťročiach motorom približne dvoch tretín hospodárskeho rastu Európy. Každé euro, ktoré investuje európsky program výskumu a inovácií Horizon Europe preto môže potenciálne priniesť v pomerne krátkej dobe návratnosť až do výšky 11 eur v rámci hrubého domáceho produktu. Európska komisia zároveň očakáva, že v rokoch 2021 až 2027 vytvoria investície do výskumu a inovácií až 100 tisíc nových pracovných miest.

S inováciami súvisí tiež vytváranie nových kvalitnejších pracovných miest so sociálne inkluzívnou spoločnosťou. Tieto ciele boli stredobodom stratégie Európa 2020.


Tomáš Lemešani

Text čerpal z analýzy pripravenej pre Republikovú úniu zamestnávateľov 

 

Odomknúť článok

Biznis Biztweet Biznis

  • 5 Kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb
Top

Standard Biztweet Standard

  • 1 Kredit
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu

Golden Biztweet Golden

  • Získavate 10 kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb