Enviromentálne vojny. Ako narovnať vzťah medzi zeleným pokrokom a priemyslom?

Ekologická politika Európskej únie sľubuje novú a lepšiu budúcnosť aj pre veľkých priemyselníkov. Komunikáciu však narúša často zavádzajúca politika vlády členského štátu. Tá prezlieka kabát, priemyselníkom sľubuje nesplniteľné a ich záujmy na jednaniach V Bruseli zamlčuje. Agendu zelenej politiky často prenáša iba na papier a nevytvára podmienky pre jej naplňovanie. Ako zmazať priepasť medzi konvenčnými podnikmi a zelenou budúcnosťou?

Nepripravenosť slovenských zamestnávateľov na zmeny vyplývajúce z politiky Európskej únie je často zavinená hlavne štátom. Napríklad plány Európskej únie v oblasti obnovy vozových parkov síce znejú ambiciózne, v skutočnosti však neide o nečakanú novinku. K opatreniam smerovala séria predošlých európskych nariadení, ktoré mali podnikateľský sektor na prechod pripraviť. Na národnej úrovni boli slabo akcentované a často nezazneli vôbec.

Často teda neplnením domácich úloh vznikli medzery, pre ktoré bude musieť podnikateľský sektor siahať po radikálnych inovatívnych transformáciách. Neupozorňovali na to, len dohľadové orgány z prostredia európskej politiky, ale aj domáce kontrolné autority.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v auguste 2019 varoval, že Slovensku hrozí nesplnenie európskych záväzkov v oblasti zmeny klímy a energetiky. Tempo zelených reforiem musí zrýchliť a tiež štát musí významnejšie podporovať obnoviteľné zdroje energií.

"Národná autorita pre oblasť externej kontroly preverila, aké kroky realizujú zodpovedné ministerstvá v jednotlivých oblastiach. Na základe kontrolných zistení upozorňuje úrad na riziko nesplnenia záväzného slovenského cieľa - dosiahnutia 14-percentného podielu energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) na celkovej národnej spotrebe. Rezervy vidia kontrolóri tiež v podpore elektromobility či pri výrobe pokročilých biopalív, kde tiež hrozí nesplnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii," uviedol úrad k výsledkom kontroly.

Európska únia po dohode členských štátov stanovila záväzky, ktoré majú prispieť k zníženiu skleníkových plynov, zvýšeniu podielu OZE na celkovej spotrebe, ale tiež k zvýšeniu energetickej efektívnosti. Základné národné ciele Slovenska vychádzajú z klimatickej a energetickej politiky Európskej únie do roku 2020.

Ekologizácia bez pripravených podmienok

Pripomenula, že kým v roku 2005 bol na Slovensku podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe na úrovni 6,7 percent, tak v roku 2020 by to už malo byť 14 percent. V posledných dvoch rokoch bol zaznamenaný pokles podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovej energetickej spotrebe, čo indikuje riziko nesplnenia slovenského záväzku.

Jedným z nástrojov podporujúcich zníženie skleníkových plynov je podpora trhu s alternatívnymi palivami. Slovensko najvýraznejšie zaostáva pri využívaní vodíka ako alternatívneho paliva. V ostatných rokoch nebola vybudovaná žiadna verejne prístupná vodíková stanica a nebola poskytnutá ani takto smerovaná žiadna štátna podpora. Možnosťou je aj vyššia podpora elektromobility.

Úrad tiež upozorňuje na vysoké výkupné ceny elektriny z OZE, ktoré sú garantované na obdobie 15 rokov a premietajú sa do ceny elektriny pre každého konečného spotrebiteľa. V roku 2010 bola výkupná cena elektriny z OZE na úrovni takmer 431 eur za megawatthodinu, postupne klesala, až sa v roku 2018 dostala na úroveň 85 eur.

Klimaticko-energetická politika patrí na Slovensku do pôsobnosti viacerých ministerstiev. Ministerstvo hospodárstva zodpovedá za energetiku a energetickú účinnosť, garantuje preklápanie európskej legislatívy do národných právnych predpisov a pri príprave kľúčových stratégií, koncepcií primárne spolupracuje s Ministerstvom životného prostredia či rezortom dopravy.

Čítajte aj:

Koronavírusová kríza ochromuje distribučné centrá. Suchozemci musia podporiť námorníkov

Obchod s čínskym partnerom. Na čo dávať pozor?

Green Deal. 100 miliárd eur na kľúčovú reformu

Je pravdou, že niektoré predošlé rozhodnutia Komisie v oblasti enviromentálnej politiky vznikli silovo aj napriek nesúhlasu zastupiteľov priemyselných odvetví. Z dobre mienených opatrení tak niekedy v konečnom dôsledku boli neprimerané zaťaženie hospodárskeho prostredia a prílišné nároky na priemysel, ktorý v niektorých odvetviach prechádza najradikalnejšími zmenami za poslednú dekádu.

Na základe 27 národných energetických a klimatických plánov aktuálne Európska komisia pripravuje konečnú verziu dlhodobej stratégie znižovania emisií do roku 2050. V roku 2020 ju potom Európska únia predloží ako svoj príspevok k plneniu Parížskej dohody o klíme. Formuje sa teda ďalšia fáza vlajkovej lode európskej politiky. Pri jednacom stole by nemali chýbať zamestnávatelia. Tak na národnej ako aj európskej úrovni.

Prioritou spoločnej politiky má byť v nasledujúcich rokoch podľa doterajších vyjadrení predstaviteľov Komisie životaschopné a udržateľné poľnohodspodárstvo.

Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie preto po roku 2020 plánuje dosiahnuť ciele zvýšenia konkurencieschopnosti a odolnosti tohto odvetvia voči rizikám a kríze. Politika má umožniť využitie jeho poľnohospodárskeho potenciálu, ktorý ponúkajú nové technológie a začlenenie výskumu a inovácií do poľnohospodárskych postupov.

Riešením inovácie

Nová predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila už krátko po zvolení potrebu vystavenia poľnohospodárov meniacim sa klimatickým podmienkam. Vyzvala na vytvorenie európskej ekologickej dohody a ambicióznejších cieľov v oblasti klímy do roku 2030.

Ak teda poľnohospodárskym podnikom už teraz prekážajú ekologické nariadenia Európskej únie, mali by sa pripraviť na ešte prudšie inovačné tlaky. Odpor, alebo pasivita vedú k silovým presadeniam nariadení zo strany Európskej komisie. Riešením je čo najaktívnejší dialóg zamestnávateľov a politikov. Tí národní by mali pri medzinárodnom vyjednávaní zohrávať výraznejšiu rolu ako zástupcov domácich podnikov.

Platí to aj pri pretrvavájucej kritike priemyselníkov z oceliarstva, či energetiky, ktorých konštruktívny hlas často nie je v kľúčových rokovaniach počuť.

Ochrana životného prostredia dokáže byť aj príležitosťou. Prináša inovácie, ktoré dokážu vytvárať nové príležitosti pre podnikanie a zamestnanosť, čím stimulujú ďalšie investície. Na transformáciu sa treba pripraviť, ale nesmie prichádzať jednostranne.

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope

Odomknúť článok

Biznis Biztweet Biznis

  • 5 Kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb
Top

Standard Biztweet Standard

  • 1 Kredit
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu

Golden Biztweet Golden

  • Získavate 10 kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb