Cieľom dohody, ktorá bola dlho pripravovaná a mala predstavovať slávnostný štart inovatívnej ekonomickej reformy ako kľúčového prvku stratégie novej politiky nového zloženia Európskej komisie, je do roku 2050 dosiahnuť nulové čisté emisie skleníkových plynov, oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov a zastaviť úpadok niektorých európskych regiónov v oblasti priemyslu a technologizácie hospodárstva.

Ambiciózne plány prišli v čase, kedy vypukla koronakríza, a tak Európska komisia zlým marketingovým plánovaním podkopala vážnosť projektu s nesporne nevyhnutnými krokmi, ktoré musí nielen európske spoločenstvo v budúcnosti učiniť.

Je otázkou, kedy sa na projekt budú štáty sústrediť, ale možno potvrdiť, že kto sa na plán zelenej dohody zameria ako prvý, bude mať pred ďalšími štátmi a regiónmi náskok.

European Green Deal navrhuje:

• podporiť účinné využívanie zdrojov prostredníctvom prechodu na čisté obehové hospodárstvo,
• obnoviť biodiverzitu a znížiť znečistenie
• investovať do technológií šetrných voči životnému prostrediu
• podporovať inovácie v priemysle
• zavádzať ekologickejšie, lacnejšie a zdravšie formy súkromnej a verejnej dopravy
• dekarbonizovať sektor energetiky
• zabezpečiť vyššiu energetickú účinnosť budov
• spolupracovať s medzinárodnými partnermi s cieľom zlepšiť globálne normy kvality životného prostredia.

Únia sa zaviazala poskytovať finančnú podporu a technickú pomoc s cieľom pomôcť ľuďom, podnikom a regiónom, ktoré prechod na ekologické hospodárstvo najviac zasahuje. Ide o Mechanizmus spravodlivej transformácie, ktorý v rokoch 2021 – 2027 pomôže v najviac postihnutých regiónoch zmobilizovať najmenej 100 miliárd eur.

Ekologická agenda patrí už dekády k vlajkovým lodiam únijnej politiky. Európska únia chce byť lídrom v ekologickej transformácii priemyslu aj mestského a vidieckeho života. Spájajú sa s tým rozsiahle regulačné opatrenia v priemysle, či poľnohospodárstve.

Dobrý úmysel je vyvažovaný tvrdou kritikou zamestnávateľov. Tým vadí prehnaná ambicióznosť ekologických opatrení, byrokracia a zásahy do konkurencieschopnosti niektorých sektorov.

Občania Únie sú chránení jednými z najprísnejších environmentálnych noriem na svete. Európske krajiny s podporou špecializovaných výskumných programov, právnych predpisov a financovania stanovili v minulosti najambicióznejšie ekologizačné ciele zo všetkých regiónov sveta. A do veľkej miery ich aj naplnili. Po nich prišli nové - ciele európskej environmentálnej politiky do roku 2020, ako aj vízia do roku 2050.

Európska únia chce už roky súborom opatrení "chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál starého kontinentu, prejsť na nízkouhlíkové, ekologické a konkurencieschopné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje", či "chrániť občanov pred environmentálnymi vplyvmi a rizikami ohrozujúcimi ich zdravie a blahobyt."

V poľnohospodárstve a miestnom rozvoji sa opatrenia Únie v rámci ekologickej agendy zameriavajú na oblasť ochrany bezpečnej pitnej vody a vody na kúpanie, zlepšenia kvality ovzdušia regulatívnymi opatreniami poľnohospodárstva, bezpečného nakladania s odpadom, ako aj zníženia škodlivých účinkov chemických látok v životnom prostredí obyvateľstva.

Energetická transformácia

V oblasti priemyslu smeruje gro opatrení k dekarbonizácii energetickej výroby a zníženej produkcii skleníkových plynov v priemyselnej produkcii.

Európska rada v júni 2019 prijala súbor záverov o budúcnosti energetických systémov v energetickej únii. Stanovujú sa v nich priority a zásady pre budúcu tvorbu politiky s cieľom zabezpečiť energetickú transformáciu na cenovo dostupný, konkurencieschopný, bezpečný a udržateľný energetický systém.

V rámci príprav na ďalšie legislatívne obdobie je v záveroch Európska komisia vyzývaná, aby pri predkladaní nových legislatívnych návrhov zohľadnila zásady zdôraznené v ich znení.

"Osobitne sme zdôraznili význam zamerania nášho úsilia na oblasti infraštruktúry, inovačných technológií a prepájania sektorov a sektorovej integrácie, ako aj význam investícií do týchto oblastí. Zároveň musíme zabezpečiť, aby stredobodom procesu energetickej transformácie boli občania a podniky tým, že zabezpečíme spoločenskú akceptáciu a medzinárodnú konkurencieschopnosť. Teraz je na Komisii, aby pokračovala predkladaním nových návrhov v oblasti energetiky," uviedol k dohode členských štátov Anton Anton, rumunský minister energetiky a predseda Európskej rady.

Energetika bez uhlia

Plány európskej energetiky smerujú k prudšiemu zrýchleniu tempa odstavovania uhoľných elektráreň. Kritika niektorých členských štátov však smeruje na to, že sektor v niektorých regiónoch závislých na ťažbe uhlia historicky zamestnáva celé generácie obyvateľstva. Odstavovanie uhoľných elektráreň ich logicky pripraví o prácu.

Európska komisia však aj v minulosti argumentovala tým, že práve pre sektory ako je uhoľné baníctvo poskytuje rozsiahle fondy pre rekultiváciu prostredia a rekvalifikáciu zamestnancov. Krajiny ako Poľsko, ktoré dekarbonizácia zasiahne najviac, sú okrem toho pravidelne a roky napomínané za nedostatočné opatrenia v oblasti ústupu od na uhlí závislých priemyselných odvetví.

Problém zasiahol aj Slovensko v regióne hornej Nitry. Slovenská vláda miestnu ťažbu dlho neprirodzene podporovala dotáciami. Po kritike neziskových organizácií, verejnosti, ale aj Európskej komisie však rozhodla o postupnom krátení a zrušení podpory. Priniesla pritom taktiež 166 revitalizačných projektov za 1,5 miliardy eur, z ktorých gro zaplatí spoločný európsky rozpočet.

Skleníkové plyny a priemysel

Najvýznamnejšia spotreba drahocennej energie sa týka priemyslu. Stúpa spotreba tovarov, a preto aj spotreba energie, nutnej pre ich výrobu.

Európska únia si predsavzala, že bude lídrom v inovatívnej energetike. Narastajúcu energetickú spotrebu chce pokryť zdravou zelenou bezúhlikovou produkciou. Vyžaduje si to nutné investície a podnikové inovácie.

Podľa niektorých odborníkov dáva regulácia príležitosť inováciam a technologickým novinkám, ktoré napokon prinesú aj úspory. Ako príklad sa uvádza aféra Dieselgate. Emisné limity pre spaľovacie motory sú tak nízke, že výrobcovia musia do motoru vstrekovať močovinu, ktorá znižuje produkciu emisných splodín. Výsledkom je tak inovácia a zlepšenie ekonomických vlastností vozidla.

Európska komisia prijala dlhodobú stratégiu na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2050 v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Parížskej dohody. Zároveň však musí reagovať na rastúci priemyselný dopyt po energii. Problémom je nielen vplyv fosílnych palív na životné prostredie, ale aj ich rastúca cena, ktorá znižuje európsku konkurencieschopnosť.

Výdavky na dovoz fosílnych palív predstavovali podľa údajov Eurostatu v roku 2017 266 miliárd eur, čo je v porovnaní s rokom 2016 nárast o 26 percent. Hlavnou príčinou tohto nárastu je rastúca cena ropy, pričom z celkových výdavkov na dovoz v roku 2017 predstavovala ropa 68 percent, plyn 28 percent a čierne uhlie 4 percentá. Energetiku preto treba transformovať tak, aby si Únia vystačila s vlastnými zdrojmi.

Čítajte aj:

Koronavírusová kríza ochromuje distribučné centrá. Suchozemci musia podporiť námorníkov

Obchod s čínskym partnerom. Na čo dávať pozor?

Koronavírus by nemal zahnať principiálne reformy. Toto je 10 kľúčových

Európska komisia sa zaviazala do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 40 percent a zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie aspoň na 27 percent.

Stredná Európa podľa Bruselu v oblasti energetiky a klimatickej zmeny smeruje k dosiahnutiu cieľa pre zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020, v ďalších dvoch cieľoch týkajúcich sa zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovania energetickej efektívnosti však máme nedostatky.

Hospodárstvo vykazuje nadpriemerne vysokú energetickú náročnosť a zlepšenie tohto ukazovateľa bude vyžadovať významné investície.

A práve to je podľa priemyselníkov problémom. Už beztak prísne plány Európskej únie sa neustále sprísňujú. Sotva teda podnik vymyslí plán ako na ekologické investície zohnať kapitál, Komisia príde s novým návrhom a musia premýšľať nad novými investíciami. Podľa zamestnávateľov je dialóg medzi politikou a podnikateľským prostredím v oblasti politiky emisného znižovania nedostatočný.

Výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor opakovane upozorňuje, že prísnejšia legislatíva Európskej únie môže položiť na kolená sektory ako oceliarstvo. Tie sú pre zamestnanosť niektorých slovenských regiónov bytostne významné. Už v súčasnosti ohlasuje problémy a hroziace prepúšťanie napríklad U.S.Steel Košice. Pri stúpajúcich nárokoch na emisné znižovanie teda podľa zamestnávateľov budú musieť vznikať aj kompenzačné mechanizmy.

Významné investície čakajú aj podnikateľov v doprave. Európsky parlament totiž koncom roka 2018 definitívne schválil výrazné zníženie emisných limitov pre nákladné vozidlá. Schválené ciele požadujú zníženie emisií oxidu uhličitého do roku 2025 o 20 percent a do roku 2030 najmenej o 35 percent oproti roku 2019.

Kamiónová preprava produkuje podľa expertných odhadov päť až šesť percent celkových emisií CO2 v Európe. Podľa Európskej komisie vytvára nákladná doprava dnes o 19 percent emisií oxidu uhličitého viac ako v roku 1990. Zase je za tým narastajúci dopyt po tovaroch.

Europoslanci tiež schválili minimálne kvóty ťažkých nákladných vozidiel s nulovými a veľmi nízkymi emisiami, ktoré by sa podieľali na celkovom predaji nákladných automobilov. Ide teda o nútenú elektrifikáciu vozových parkov, proti čomu protestuje značná časť logistických podnikateľov aj výrobcov automobilov. V roku 2025 je limit určený na 5 percent, do roku 2030 to má byť minimálne 20 percent.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope