1. Zreformovanie daňového, odvodového systému

Systém daní a odvodov je na Slovensku dlho nereformovaný, rozsiahly a neflexibilný. Výsledkom je strata konkurencieschopnosti slovenských podnikateľov, ale aj krajiny ako destinácie pre zahraničné investície.

Zamestnávatelia vláde navrhujú posilnenie mechanizmov na kontrolu efektívneho výberu daní. Štát by sa mal zamerať nie na reštriktívne opatrenia, ale motivačné mechanizmy pre platiteľov daní.

Nevyhnutné je odstránenie neprimeraných odvodových povinností niektorých sektorov, ktoré vyplynuli z predlžovania dočasných opatrení. Nevyhnutná je aj urýchlená akcia v efektivite využívania daní a odvodov.

2. Zavedenie systematického legislatívneho procesu

Zavedenie systematického legislatívneho procesu a zníženie byrokracie je nevyhnutnou súčasťou pre pozitívne reformný trend, ktorým sa podnikateľské prostredie musí uberať.

Výrazným a dlho pretrvávajúcim problémom je aj príprava zákonov „od stola“, bez prípravy dopadovaných štúdií, či komunikácie so zástupcami dotknutých strán.

Štát by mal zaviesť a dodržiavať systematický partnerský dialóg v oblasti pripravovaných legislatívnych zmien so zásadnými dopadmi na podnikateľské prostredie. Stále chýbajúce dopadové štúdie musia byť pripravované nezávisle a stať sa samozrejmosťou schvaľovacích procesov.

Z tohto hľadiska stojí za zváženie, či by nebolo vhodné upraviť zákon o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite), v ktorom by sa jasnejšie definovali práva a povinnosti jednotlivých strán, či to, kto k týmto stranám patrí. Nutné je tiež pracovať na efektivite legislatívneho procesu.

3. Zvýšenie vymožiteľnosti práva

Vymožiteľnosť práva je jednou z principiálnych oblastí, ktoré patria k slabým stránkam slovenskej justície. Nízka vymožiteľnosť práva spolu s neefektívnymi verejnými inštitúciami, byrokraciou a klientelizmom patria dlhodobo medzi najhoršie vnímané oblasti pri hodnotení podnikateľského prostredia v Slovenskej republike.

Vymáhateľnosť práva v podnikateľskom prostredí ovplyvňuje normatíva niekoľkých právnych oblastí. Ide hlavne o oblasti hmotného práva hospodárskych vzťahov definované predovšetkým v Obchodnom zákonníku, oblasti vymáhania dobrovoľne neplnených pohľadávok definované v zákone o konkurze a reštrukturalizácii a oblasti alternatívneho, mimosúdneho riešenia sporov v rozhodcovských konaniach.

Najzásadnejšou úlohou vlády bude zaviesť nástroj, ktorým by sa zaručila a zvýšila včasnosť a efektivita vymožiteľnosti práva.

4. Prepojenie vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce a podpora výskumu

Vývoj neformálneho vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy, či vzdelávania dospelých patrí medzi veľké slabiny slovenského školstva. Nízky záujem o celoživotné vzdelávanie spôsobuje neefektívnosť vzdelávacieho systému. Na trhu práce preto vzniká príliš vysoký počet pre-kvalifikovaných záujemcov o prácu v oboroch, ktoré majú záujemcov o prácu dostatok. Naopak v oboroch, ktoré trpia nedostatkom pracovníkov, pracovná sila chýba.

Akýkoľvek systém celoživotného vzdelávania musí slúžiť jasne definovaným cieľom zameraným na konkurencieschopnosť Slovenska, efektívny model koordinácie subjektov pôsobiacich v oblasti celoživotného vzdelávania a zvýšenie atraktívnosti systému pre jeho subjekty.

Nevyhnutnou súčasťou systému celoživotného vzdelávania je definovanie aktuálnych potrieb zo strany zamestnávateľov.

Financovanie systému celoživotného vzdelávania by malo byť viaczdrojové. Zapojiť by sa mal súkromný aj verejný sektor. Stav celoživotného vzdelávania súvisí aj s principiálnym nedostatkom reálnych predstáv študentov o ich budúcom praktickom uplatnení.

Politika celoživotného vzdelávania by mala mať jasného koordinátora a zodpovednú osobu z hľadiska jej koordinácie, financovania aj kontroly napĺňania cieľov. Problémom slovenského školstva je aj slabá motivácia školských zariadení dosahovať výsledky. Z podstaty financovania stredného aj vysokého školstva možno všeobecne tvrdiť, že sú školy motivované získavať čo najviac študentov. Zamestnávatelia preto navrhujú najrozsiahlejšiu reformu školstva orientovanú na prax posledných rokov.

5. Zavedenie modernej pracovnej legislatívy a podpora tvorby nových pracovných miest

Zatiaľ čo trend pokročilých hospodárskych politík smeruje k liberalizácii pracovných vzťahov, na Slovensku žiaľ štát často zamestnávateľom zviazal ruky prehnanými a neoprávnenými povinnosťami.

Zamestnávatelia navrhujú zrušiť sadzby minimálneho mzdového nároku pre príslušný platový stupeň v Zákonníku práce, stanoviť záväzný mechanizmus úpravy výšky minimálnej mzdy v prípade, že nedôjde k dohode sociálnych partnerov, s uplatnením kritérií uvedených v platnom zákone o minimálnej mzde a dôsledne zmapovať legislatívu zameranú na oblasť bezpečnosti práce.

Čítajte aj:

Pozor na nášľapné míny. Neakceptujte cenové vojny

Ekonomická premena Slovákov ohrozuje. Štát si to nevšíma

30 rokov podnikania. Slovensko je od druhého Švajčiarska ďaleko

Štát taktiež musí odstrániť prekážky pre cezhraničnú mobilitu pracovnej sily v rámci Európskej únie, ale taktiež nastaviť základné rámce pre pracovnú mobilitu občanov z tretích krajín. Ak má slovenské hospodárstvo ostať konkurencieschopné, potrebuje otvárať možnosti k rýchlemu a menej nákladnému náboru zamestnancov.

6. Reforma regulačného rámca v energetike a zabezpečenie konkurenčných cien energií

Trh s energiami na Slovensku ovplyvňuje nielen životnú úroveň domácností, ale aj výkon slovenského priemyslu, ktorý je kľúčovou časťou výkonu celého hospodárstva.

Uplynulé roky priniesli neprimerané zásahy štátu do slobodného vývoja trhu s energiami. Problémové rozhodnutia, či nesystémové cenotvorbové zásahy spoločne s vývojom trhu na globálnej úrovni nútia štát priniesť deregulačné reformné opatrenia.

Vláda by mala zásahy do trhu s energiami obmedziť na nevyhnutnú mieru, zrušiť cenovú reguláciu dodávok elektriny a plynu odberateľom mimo domácnosti, zabezpečiť transparentnosť a predvídateľnosť legislatívneho a regulačného rámca rešpektujúceho pravidlá riadnej regulácie, znížiť záťaž vyplývajúcu z podpory obnoviteľných zdrojov energie na energeticky náročný priemysel a pripraviť prostredie pre transformáciu energetiky podľa európskych stratégií.

7. Zamedzenie plytvania vo verejných financiách, zefektívnenie čerpania eurofondov a eliminovanie korupcie

Efektivita využívania verejných zdrojov spoločne s mierou korupcie neovplyvňuje len spoločnosť a úroveň služieb v štáte. Správa spoločných zdrojov a korupcia sú zásadnými kritériami pre realizáciu podnikateľských projektov, investície a konkurencieschopnosť slovenského podnikania.

Zamestnávatelia navrhujú podstatne znížiť rozsah prerozdeľovania vo verejnom sektore, zealizovať komplexný audit opodstatnenosti verejných výdavkov a realizovať efektívne nákupy pre verejný sektor.

Nižšia miera korupcie znamená zvýšenú investičnú aktivitu a dlhodobejšie stratégie podnikateľských projektov ako takých.

8. Dosiahnutie účelného využívania prostriedkov z fondov Európskej únie

Čerpanie eurofondov na Slovensku je dlhodobo slabinou. Štát zaostáva v objeme čerpania i efektivite čerpaných európskych zdrojov. V čase, kedy systém prerozdeľovania fondov Únie prechádza reformou, a kedy bude ich celkový objem pre odchod Spojeného kráľovstva zo spoločenstva menší, je obzvlášť nutné dbať na objemné, ale efektívne čerpanie európskych zdrojov.

Štát preto musí podporovať prioritne investície do infraštruktúrnych projektov ako aj projektov zameraných na dosahovanie klimaticko-energetických cieľov. Nesmie znevýhodňovať slovenské spoločnosti pri poskytovaní finančných prostriedkov z fondov Únie, či zrovnoprávniť podmienky čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie pre všetky sektory.

Podnikatelia žiadajú aplikovať zásadu rovnakej intenzity pomoci pre malé, stredné a veľké spoločnosti pri poskytovaní finančných prostriedkov z fondov Únie a štátnej pomoci, berúc ohľad na špecifickosť postavenia niektorých odvetví.

9. Životné prostredie a odpadové hospodárstvo

Zamestnávatelia rešpektujú trend uhlíkovo nenáročnej energetiky a enviromentálne inovatívnej politiky Európskej komisie. Na druhej strane však žiadajú, aby slovenská vláda pri transponovaní ekologicky orientovaných smerníc neprehliadala záujmy slovenského priemyslu a nečinila jednostranné opatrenia.

Zamestnávatelia vyžadujú reformu procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie s cieľom zníženia regulačného zaťaženia. Akákoľvek reforma musí byť zameraná tiež na vnímanie minimálnych a maximálnych limitov vyžadovaných európskymi smernicami.

Problémom, ktorý je nutné vyriešiť je tiež neprimeraná dĺžka konaní. Tá by mala byť v jednotlivých krokoch jasnejšie definovaná stropovými lehotami.

Ekologická transformácia a obmena orientácie energetickej politiky na neuhlíkové metódy je v prostedí Európskej únie nezvratným trendom. Štát preto musí nastaviť podmienky pre umožnenie využívania európskych fondov a ďalších podporných mechanizmov v oblasti ochrany životného prostredia aj pre podnikateľské prostredie. To uvíta možnosti, ktoré transformácia priemyslu a energetiky prináša, avšak bez podpory stráca konkurencieschopnosť, ekologická transformácia ho neprimerane nákladovo zaťažuje a znemožňuje udržanie obchodných aktivít na vyhovujúcej úrovni.

Nevyhnutnou súčasťou ekologickej transformácie, ktorá sa dotýka priemyslu, ale aj verejnej správy je zmena odpadového hospodárstva.

Štát by mal podporiť regionálne centrá obehovej ekonomiky, ktoré by poskytovali komplexné služby v odpadovom hospodárstve zamerané na upcykláciu, recykláciu, materiálové a energetické zhodnocovanie nerecyklovateľnej časti odpadu s využitím existujúcej infraštruktúry a hnedých priemyselných parkov. Tie totiž vyžadujú menšie investície než prípadné nové obehové centrá a prinášajú rovnaký efekt.

Vláda by mala taktiež podporovať energetické využitie druhotných palív v existujúcich energetických výrobných kapacitách.

10. Posilnenie podpory aplikovaného výskumu a inovácií

Štát v oblasti vedy a výskumu stále nedostatočne napĺňa strednodobé ciele stratégie Európskej únie a nespĺňa ani domáce úlohy aktuálneho programu Horizon Europe. Aj preto by malo Slovensko urýchlene konať využiť príležitosti, ktoré európska stratégia prináša. Cieľom by malo byť aspoň dosiahnutie úrovne inovácií priemeru krajín OECD.

Vláda musí odborne auditovať vynakladanie európskych zdrojov na vedu a výskum, finančne motivovať školské zariadenia, vedecké pracoviská a firemné prostredie k vzájomnej spolupráci.

Štát sa musí zamerať na zvyšovanie účelových výdavkov na úkor inštitucionálnych výdavkov pri finančnej podpore projektov výskumu a vývoja. Inovačnému prostrediu prospeje širšia spolupráca súkromného sektora s vedeckými a školskými inštitúciami.

Súkromný kapitál chce podporovať vedu a výskum v širšej miere, štát by mal preto projekty realizované zo súkromného kapitálu podporovať spolufinancovaním.

Rýchlejšiemu rozvoju inovácií by tiež prospelo, ak by štát nastavil podmienky pre výraznejší vstup rizikového kapitálu do verejných výskumných inštitúcií, zjednodušil reguláciu pre investičné fondy a finančne alebo daňovo stimuloval výrobné podniky pri investovaní do inovačných firiem a pri nákupe duševného vlastníctva.

Tomáš Lemešani, požiadavky zamestnávateĺov formulovala Republiková únia zamestnávateľov v konkrétnych odporúčaniach aj pre nový vládny kabinet

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope