Navzdory neustále opakovaným sľubom o podpore školstva ako priorite vlády, ani uplynulé obdobia nepriniesli narovnanie nerovnomernej krivky medzi sľubmi a realitou v danom sektore. Ak naviac slovenskí politici spomínajú školstvo, často tým nemyslia oblasť vedy.

Ako ukazujú štatistiky medzinárodných inštitúcií je pritom evidentné, že krajiny s vyššou mierou finančnej aj nefinančnej podpory pre vedu a výskum napredujú hospodársky aj zamestnanostne a životnou úroveň rýchlejšie.

Podľa posledných údajov Eurostatu z prieskumu realizovaného v roku 2017 sú Slováci na delenom siedmom mieste odzadu v Európskej únii, v ukazovateli toho aké percento HDP dávajú na vedu a výskum (0,88). 

Blahobyt bez vedy

Problémové je, že po krátkom zlepšovaní tohto ukazovateľa sa Slovensko v posledných meraniach zase zhoršilo. V čase, kedy globálnu ekonomiku zasahovala hospodárska a finančná kríza teda Slovensko dávalo na vedu a výskum vyšší podiel spoločných peňazí než v posledných rokoch ekonomického blahobytu.

Aj preto čísla hovoria, že až 45 percent pracovných miest na Slovensku je ohrozených ekonomickou transformáciou. Ide o nepekné prvenstvo v Európskej únii.

Čítajte aj:

30 rokov podnikania. Slovensko je od druhého Švajčiarska ďaleko

Nový kataster. Začalo sceľovanie pozemkov

„Za to môže Brusel“. Čo znamená gold-plating a čo spôsobuje?

Svetové ekonomické fórum konštatuje, že štvrtá priemyselná revolúcia bude mať obrovské negatívne dopady nielen na existujúce podnikateľské modely, ale aj na trh práce už počas najbližších piatich rokov.

Medzi administratívnymi zamestnaniami môže dochádzať k strate 7,1 milióna pracovných miest, naopak v oblasti počítačového inžinierstva a matematiky by mal byť nárast pracovných miest o približne 2,1 milióna. To hádam najviac ilustruje potrebu vyššej podpory slovenskej vedy a výskumu.

Stratégie už existujú

Okrem finančného navyšovania je nesporne nutné spružniť štruktúru vysokého školstva a vedeckých a výskumných zariadení. Musia byť taktiež odbúrané bariéry pre spoluprácu školských, vedeckých a súkromných subjektov. Tie sú totiž od vzájomnej spolupráce odrádzané.

Zo strategického hľadiska by bolo vhodné aplikovať základné prvky definované v štátnej stratégii. Vláda doposiaľ nekonala podľa definovaných cieľov dostatočne rýchlo.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope