Zhruba 2000 európskych smerníc, ktoré doposiaľ Únia vydala, upravujú rozmanité časti fungovania štátu. Najčastejšie ide o akési odporúčania, ktorým smerom sa pri tvorbe domácich zákonov vydať. Ich zmyslom je to, aby každý členský štát dodržiaval rovnaké pravidlá a mal rovnaké práva. Aby Európska únia vystupovala jednotne a niektorá z krajín pre odlišnosť legislatívy nestrácala konkurencieschopnosť, alebo dokonca prístup na jednotný trh.

Žiaľ aj tu často dobrý úmysel vedie k negatívne vnímanému výsledku. Najčastejšie je príčinou zlozvyk zvaný gold-plating. Ide o chybu, často opakovanú pre voľnosť metód transpozície smerníc, ktorú Únia členským štátom umožňuje.

Tie potom často smernice do zákonov prepisujú len formálne, alebo naopak v domácej legislatíve robia nadprácu a pridávajú regulačné a sankčné opatrenia, ktoré od nich smernice nepožadujú. Spoločným znakom potom je, že vinu za zlý stav zákona, ktorý časti obyvateľstva ubližuje zvaľuje domáci politik práve na európsku politiku.

Z hľadiska teórie rozlišujeme pri transpozícii smerníc:

a)minimalistickú transpozíciu - ide o doslovné preberanie textu smernice so zohľadňovaním technickej špecifikácie a terminológie; pri minimalistickej transpozícii v podstate nemôže byť gold-plating identifikovaný, nakoľko sa text smernice takmer úplne kopíruje;

b)neminimalistickú transpozíciu - pri tomto spôsobe transpozície sa mení textácia, nie však rozsah smernice; v danom prípade existuje riziko vzniku gold-platingu vo vnútroštátnej právnej úprave.

Gold-plating by mal byť vnímaný ako neutrálny pojem. Existuje totiž taktiež opodstatnený gold-plating - z určitého dôvodu. Ide najčastejšie o regionálne špecifiká. Rozhodnutie neaplikovať minimalistickú transpozíciu však členský štát musí dokázať vysvetliť, čo sa najčastejšie nedeje.

Gold-plating môže mať podobu stanovenia nových povinností, ktoré sú pre ich adresátov viac zaťažujúce, než vyplýva z práva Európskej únie, teda zavedenie takých povinností, ktoré z práva Európskej únie nevyplývajú.

Čítajte aj:

Doing Business a štátny prístup k problémom podnikania

Ochranársky zákon hrozí právnymi spormi

Hazard s nejasnými podmienkami. Úpravy zákona neodstránili zmätky

O gold-plating môže ísť taktiež v prípade, keď členský štát nevyužije v plnom rozsahu výnimky, ktoré právo Európskej únie umožňuje. Prípadom, kedy dochádza k identifikácii efektu gold-platingu je i to, keď členský štát z viacerých možností daných smernicou na výber nevyberie tie najmenej zaťažujúce adresátov príslušnej legislatívy.

Za gold-plating môžeme považovať aj pasivitu členského štátu, ak napríklad ponechá v právnom poriadku v platnosti a účinnosti prísnejšie požiadavky aj po tom, čo sa na danú oblasť pôsobnosti začne vzťahovať smernica, ktorej obsahom sú menej náročné požiadavky. O gold-platingu možno hovoriť aj v prípade, že počas transpozície dôjde k rozšíreniu pôsobnosti smernice aj na ďalšie subjekty, na ktorých sa primárne povinnosť nevzťahovala.

K identifikácii efektu gold-platingu dochádza aj pri predčasnej transpozícii. Gold-plating môžu predstavovať aj prísnejšie sankčné režimy, a tiež v mnohých prípadoch. K tomuto nežiadúcemu javu dochádza aj pri využití procesu transpozície smernice ako platformy na zavedenie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá nepatrí pod účel a cieľ smernice - “skryté novely” alebo “prílepky”.

Chýbajú jednotné pravidlá

Podľa analýzy Republikovej únie zamestnávateľov na Slovensku chýba metodicko-právne usmernenie pre transpozície smerníc a z toho vyplývajú potenciálne nežiaduce vplyvy v podobe identifikovaného gold-platingu.

V podmienkach Slovenskej republiky existuje pomerne nízka úroveň znalosti tejto problematiky. Naopak existuje veľmi veľké množstvo legislatívy, ktorá sa každoročne prijíma, novelizuje, a to tak na národnej, ako aj európskej úrovni, v dôsledku čoho verejnosť stráca v legislatíve prehľad a nemá záujem zisťovať, či má regulácia základ v práve Európskej únie a ak áno, v čom a v akom rozsahu sa v priebehu transpozície tvorca právneho predpisu od jej základu odchýlil.

Aby sa efektívne zamedzilo prípadom gold-platingu v Slovenskej republike, by bolo vhodné, ak by existoval dokument, ktorý by stanovil, že platí princíp minimálnej transpozície. Taktiež by sa malo zakotviť, že pokiaľ sa predkladateľ odchýli od princípu minimálnej transpozície, musí túto skutočnosť zdôvodniť národným verejným záujmom prípadne tým, že smernica má deregulačný efekt.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope