Rozdrobenosť parciel v súčasnosti blokuje zmysluplný a transparentný rozvoj pôdohospodárstva. Rozdrobené pozemky sú často predmetom príjmu takzvanej pozemkovej mafie, ktorá si nárokuje domáce, či európske prostriedky na pôdu, ktorú v skutočnosti neobhospodaruje.

Problémom je aj nejasnosť v tom, ktorý pôdohospodár smie na niektorých parcelách podnikať. Nároky sa často prekrývajú, vznikajú súdne spory a v nich trpia všetci zúčastnení.

Rozdrobená pôda tiež sťažuje urbanistické plánovanie miest a obcí, ktoré nemajú prehľad o tom, s ktorými pozemkami smú operovať a nevedia akým spôsobom.

Iní majú hotovo

Nescelená pôda dokáže brániť aj strategickým stavbám. Často sa pre nevysporiadané vlastníctva brzdí stavba ciest, infraštruktúrnych bodov, či inžinierských sietí.  

Aj preto vláda v roku 2019 predstavila plán sceľovania slovenskej pôdy. Prišla s tým však až po tlaku verejnosti, ktorá si začala problematiku všímať po medializovaných článkoch o dotačných pozemkových podvodoch.

Zarážajúce je, že sa veci nevenovala ani po upozorneniach medzinárodných organizácií a inštitúcií. Napríklad v Českej republike, kde pretrvával podobný problém tiež, začali s aktualizáciou údajov v katastri zhruba pred desiatimi rokmi. Dnes majú nanovo zakreslené parcely takmer celého územia.

Čítajte aj:

Mikrodaňovník. Čo priniesli najzásadnejšie podnikateľské reformy končiacej vlády?

Domáca kancelária. Ako na podnikanie z domu?

Fresh start a no fresh start. O čom sú nové princípy oddlženia?

Slovensko začína premeriavať pozemky nanovo až v roku 2020. Stále pritom nejde o všeobecný hromadný plán scelenia pôdy. Týka sa len 120 katastrálnych území z celkovo 3103 území. Štát počíta s nákladmi 68 miliónov eur. Mapovanie vybraných území by malo trvať 5 rokov. Časť odborníkov kritizuje vysoké náklady a pomalé mapovanie. Štát totiž nezvážil niektoré moderné metódy sceľovania inteligentnými technológiami, ktoré využili niektoré zahraničné štáty.

120 katastrálnych území vybrala 27-členná medzirezortná komisia zriadená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Územia vybrali na základe viacerých kritérií, ktoré určujú naliehavosť scelenia. Ide o posúdenie na základe hodnotiacich kritérií – vlastníckych, užívacích a mimorezortných.

Málo ambiciózny plán

Medzi vlastnícke kritériá patria priemerný počet parciel na jedného vlastníka, priemerný počet vlastníkov na jednu parcelu, priemerný počet parciel na liste vlastníctva na jeden hektár (ha), priemerný počet vlastníkov na jeden ha, priemerný počet vlastníckych vzťahov na jeden ha, podiel špeciálnych kultúr poľnohospodárskej pôdy, podiel poľnohospodárskej pôdy bez špeciálnych kultúr, podiel lesných pozemkov. Medzi užívacie kritériá patria počet žiadateľov o priame podpory, viacnásobné deklarácie (križovania) pri žiadateľoch o priame platby, počet mladých farmárov a podnájomné pozemky. Mimorezortné kritériá sú podpora území zaradených do najmenej rozvinutých okresov a podpora katastrálnych území zaradených do chránených vodohospodárskych oblastí.

Kritéria sú pripravené v súlade s duchom medzinárodne uznávaných postupov. Štátnemu sceľovaniu však nutno vyčítať malú ambicióznosť. Projekt by mal prebiehať okamžite na výraznejšom počte katastrálnych území. Procesy mapovania by mohli byť objektívne rýchlejšie. A nesporné je aj to, že sa na novom katastri malo pracovať minimálne niekoľko posledných rokov.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope