Slovenské hospodárstvo hlavne v prípade priemyslu patrí k vzorom, ktorý sledujú rozvijajúce sa krajiny. Ekonomická transformácia navzdory netransparentnej privatizácii rozdelila spoločný majetok rýchlo a vytvorila predpoklady pre to, aby sa životná úroveň obyvateľstva rýchlo približovala štandardom rozvinutých krajín nepoznačených totalitným režimom.

Súkromný kapitál priniesol prudký nárast výroby a hrubého domáceho produktu. Zatiaľ čo prvé merateľné relevantné údaje hovorili o HDP okolo úrovne 20 miliard eur, posledné údaje hovoria o tom, že slovenská ekonomika za rok vyprodukuje hodnoty za viac ako 70 miliárd eur.

Ako ukázala analýza, ktorú sme pripravovali pre Združenie podnikateľov Slovenska, podiel verejných výdavkov na HDP je o viac ako 7 percentuálnych bodov nižší než pri prvých meraniach. Vskutku fenomenálnym je nárast verejných príjmov, ktoré vďaka súkromníkom rastú každoročne, pričom napríklad za posledných 24 rokov vzrástli zhruba štvornásobne.

Verejné služby a sociálny systém

Súkromné podnikanie pod taktovkou socialistickej centrálne riadenej ekonomickej byrokracie neexistovalo. Know how vychádzajúce z prvorepublikových skúseností a kvalitného technického vzdelania však vytváralo unikátne produkty a silné priemyselné skupiny, z ktorých napriek nie celkom zvládnutej privatizácii vzišlo niekoľko významných hráčov na globálnom trhu aj v dnešnom meradle.

Ako ukazuje zloženie TOP hráčov slovenského podnikania, prvé husle stále hrajú ťažšie odvetvia priemyslu.  

Pozitívnym javom vyplývajúcim zo štatistík posledných 30 rokov je fakt, že neustále narastá počet podnikajúcich občanov, ktorí vytvárajú hodnoty, pomáhajú udržiavať verejné služby a sociálny systém.

Nezodpovedné hospodárenie

Verejný sektor prešiel výraznými zmenami a zamestnanci v kedysi štátnych podnikoch prešli pod krídla súkromníkov. Neblahým javom je však neprirodzený nárast počtu zamestnancov verejnej správy z posledných rokoch, čomu poskytované služby nezodpovedajú.

Výrazné úspechy súkromného sektora, jeho produkcia, zamestnanosť, ktorú vytvára, či jeho pridaná hodnota vplývajú aj na úroveň verejných financií.

Negatívny je jav, že napriek stúpajúcim príjmom zo súkromného sektora ho ten verejný neodmeňuje. Podnikateľské prostredie neprejavuje znaky zlepšovania, daňové zaťaženie patrí k najvyšším v rámci Európskej únie a verejné financie sú prerozdeľované neefektívne.

Napríklad verejný dlh narastá kontinuálne od začiatku merania, a to navzdory stúpajúcim príjmom zo súkromného sektora.

Čítajte aj:

Nový kataster. Začalo sceľovanie pozemkov

Migrácia. Ani extrémne scenáre by nestačili k počtu, ktorý Slovensko potrebuje

„Za to môže Brusel“. Čo znamená gold-plating a čo spôsobuje?

Neefektivita sa prelína viacerými časťami výdajov zo štátneho rozpočtu. Na dlh žije školstvo, ktoré je taktiež značne financované súkromným sektorom, alebo zdravotníctvo. To napriek narastajúcim príjmom z odvodov dlhuje stále viac a peniaze prerozdeľuje netransparetne a neefektívne. Neprirodzene narastajú výdaje, napríklad aj na predpisované liečivá, v ktorých spotrebe patrí Slovensko medzi negatívnych lídrov OECD.  

Jednou z oblastí, s ktorými sa Slovensko po zmene režimov nevysporiadalo je správne nastavenie legislatívy pre podnikateľské prostredie. Chaotická situácia, v ktorej potrebné zákony neexistovali, alebo boli rozdelené do viacerých noriem, riešili zákonodarci častou novelizáciou, vyhláškami, prílepkami a doplneniami. Výsledkom je neustály nárast rozsahu znení zákonov, ich výnimiek a niekedy žiaľ aj nejastností ich výkladov.

Potvrdzujú to aj najvýznamnejšie zákony pre podnikateľské prostredie.

513/1991 Zb. Obchodný zákonník

V roku 1989 mal rozsah 101,1 normostrany. Dnes si ho podnikatelia študujú v rozsahu 406,7 normostrany.

311/2001 Z. z. Zákonník práce

Patrí medzi najhoršie príklady tvorby slovenských zákonov. Jeho rozsah nepretržite narastá. Stále sebou prenáša množstvo nadbytočných formulácií, ktoré vyvolávajú nejasné výklady.

124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

Zákon priniesol zjednodušenie. Bezpečnosť práce bola dlhé dekády rozdelená do niekoľkých legislatívnych predpisov a vyhlášok. I tu však po zjednotení došlo k nárastom rosahu formou novelizácií.

222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

Za komunizmu bol podobným iba zákon o dani z obratu. Je prirodzené, že sa daň z pridanej hodnoty formovala až po ekonomickej transformácii. Čo však prirodzené nie je, je neustály nárast rozsahu zákona a komplikovanosť jeho výkladu.595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Ešte horšie je na tom zákon o dani z príjmov, ktorý prináša neustále nové prvky, často si protirečiace, pričom miesto náhrady zákona novým prichádza iba k slovným vysvetleniam zmien a výnimiek.

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope