Migrácia. Ani extrémne scenáre by nestačili k počtu, ktorý Slovensko potrebuje

Vďaka populistom sa stala stredobodom politiky. Vyvolaný strach z cudzieho ich núti pre preferenčné body klamať. V skutočnosti Slovensku nič nehrozí. Naopak, z ekonomického hľadiska by mu prospelo viac migrantov aj imigrantov, ako kreslia v katastrofických scenároch pravicoví ultranacionalisti aj populistickí matadori.

 

Európska únia je pre politickú stabilitu a vysokú životnú úroveň hlavným cieľom utečencov. Prichádza do nej najviac migrantov aj imigrantov zo všetkých regiónov sledovaných OECD.

Pracovní (často nazývaní ekonomickí) migranti predstavujú podľa štatistík zhruba tretinu všetkých prichádzajúcich. Niektoré štáty preto navrhujú reštriktívne kritéria posudzovania azylových žiadostí s cieľom odrádzať putujúcich obyvateľov tretích krajín od pokusov usadiť sa na území Európskej únie.

Sociológovia však potvrdzujú, že migrácia svojou podstatu nikdy nezanikne a je preto nutné pozerať sa na ňu konštruktívne. Ekonómovia dodávajú čísla o tom, že pracovný trh, ale aj príjmová stránka štátneho rozpočtu v súčasnom demografickom trende ľudí z cudziny potrebuje. Zamestnávatelia súhlasia.

Neflexibilné prijímanie opatrení

Z tohto hľadiska Európska únia zlyháva v procese tvorby politík upravujúcich uplatnenie migrantov v spoločnosti. Ten je pre niekoľko príčin zdĺhavý. Od prípravy smernice po aplikáciu v zákonoch členských krajín prejde od 5 do 10 rokov. OECD preto navrhuje priniesť v Únii možnosť zavádzať implementačné opatrenia, teda pravidlá, ktoré budú prijímané rýchlejšie a nemusia byť prijímané všetkými členskými krajinami.

Príkladom toho, ako nejednotne postupujú členovia Únie je napríklad preberanie smernice o modrej karte, pri ktorej svojský a individuálny prístup jednotlivých členských krajín vytvára výrazné rozdiely v základných procesoch azylových posudzovaní.

Odstrániť bariéry pracovného trhu

Rýchlosť azylového posúdenia by sa zvýšila odstránením členitosti prístupu k migrantom podľa jednotlivých členských krajín. Vhodným by bolo aj opačné prezentovanie dopytu po konkrétnych profesiách zo strany členských štátov Európskej únie. Zrýchlilo by to proces migrantom, ktorí napriek tomu, že požadovanú znalosť ovládali, uviazli v anonymnej mase.

Aj OECD medzi odporúčaniami pre zlepšenie práce s migráciou uvádza vytvorenie databázy, spájajúcej zamestnávateľov s uchádzačmi o prácu na úrovni celej Európskej únie, ktorá bude kompatibilná s kanálmi a schémami pracovnej migrácie.

Napriek dlhoročnej snahe Európskej komisie sa nedarí odstraňovať zbytočné bariéry mobility pracovnej sily medzi jednotlivými členskými krajinami. Vnútri Európskej únie je nutné zjednodušiť presuny sezónnych pracovníkov, študentov a legálne pracujúcich občanov z tretích krajín. O pracovné povolenia v jednom členskom štáte Únie by malo byť možné žiadať aj z iného členského štátu. Jednotlivé krajiny by potom mali tlačiť na skrátenie čakacej doby, ktorá množstvu cudzincov nedáva možnosť živiť sa behom tejto doby legálne a vytvára kriminalitu, či čiernu prácu. S nutnosťou odstránenia bariér pracovným silám z tretích krajín súhlasia aj slovenskí podnikatelia.

Prax ukazuje, že to ide

Dnešná prax často vpustí danú kategóriu občana na územie Únie, ale následne nerieši jeho prípadné pracovné presuny medzi jednotlivými členskými krajinami. Nacionálny populizmus naviac nepraje náladám v Európskej rade, kde sa v posledných obdobiach viac vytvárajú nové bariéry, než búrajú tie staré.

Cestou ako pracovať s pracovnou migráciou tak, aby zvyšovala komfort a prístup na trh migrantom a zároveň spĺňala predstavy cieľových krajín o ich kvalifikácii, je aj dvojstranné partnerstvo medzi jednotlivými členskými krajinami Európskej únie a tretími krajinami.

Pracovné kvalifikácie a zručnosti by mali byť súčasťou procesu prvého kontaktu s migrantmi. Ak má zručnosti a vzdelanie, mal byť vedieť, že ak ho dokáže preukázať, bude mu uznané prednostné právo posúdenia azylu, či dokonca ponúknutý proces prijímania na trh práce.

Skoro polovica s prácou po krátkej dobe

Kritici, ktorí sa obávali, že migračná vlna z roku 2015 prinesie iba záťaž sociálnemu systému, dnes majú k dispozícii dáta, hovoriace o opaku. Napríklad v Rakúsku sa po štyroch rokoch zamestnalo 44 percent migrantov prijatých v roku 2015. Podobné čísla vykazuje aj Nemecko. Takmer teda došlo k naplneniu plánu zamestnať do štyroch rokov polovicu migrantov z roku 2015.

V rokoch 1997 – 2004 tvorili migračné toky medzi štátmi ekonomického centra EÚ/EHP (napríklad z Nemecka do Švajčiarska) až 61,5 percenta a toky z periférie do ekonomického centra (napríklad z Portugalska do Francúzska) 34,4 percenta všetkých migračných tokov v rámci EÚ/EHP. Toky z centra do periférie činili len 1,5 percenta a z periférie do periférie 2,7 percenta všetkých tokov.

Čítajte aj:

„Za to môže Brusel“. Čo znamená gold-plating a čo spôsobuje?

Doing Business a štátny prístup k problémom podnikania

Ochranársky zákon hrozí právnymi spormi

V rokoch 2005 – 2013 klesol podiel tokov v rámci centra na 48,4 percenta a podiel tokov z periférie do centra stúpol na 47,5 percenta. Táto zmena ide na vrub východných rozšírení Európskej únie, ktoré generovali masívne toky z Poľska a Rumunska do Nemecka, Británie, Talianska a Španielska. Podiel tokov z centra do periférie (1,6 percenta) a z periférie do periférie (2,6 percenta) však zostal prakticky nezmenený.

Slovensko a scenáre migrácie (podľa údajov analýzy Republikovej únie zamestnávateľov):

1. Variant s vysokou imigráciou predpokladá, že v období rokov 2020 – 2060 sa na Slovensko každý rok prisťahuje 10 tisíc imigrantov, teda čisté ročné migračné saldo obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov sa zvýši z 13374 na 18318. To znamená, že v danom období 40 rokov sa počet obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov celkom zvýši spolu o 410 tisíc len vďaka vyššej imigrácii, ako ju predpokladá stredný variant. Variant s vysokou imigráciou ďalej predpokladá, že polovicou imigrantov budú ženy. Miera pôrodnosti u imigrantov sa predpokladá taká istá, ako u domáceho obyvateľstva, teda 1,78 dieťaťa na jednu ženu v plodnom veku. Celkový migračný prírastok obyvateľov (vrátane detí imigrantov) vo veku 20 – 64 rokov tak v období rokov 2020 – 2060 dosiahne 597 tisíc. Ani variant s vysokou imigráciou neznamená, že sa Slovensku podarí udržať súčasnú zásobu obyvateľstva vo veku 20 – 64 rokov, 3,45 milióna. Veľkosť tejto kohorty sa do roku 2060 zníži o 311 tisíc obyvateľov.

2. Variant s veľmi vysokou imigráciou predpokladá, že v období rokov 2020 – 2060 sa na Slovensko každý rok prisťahuje navyše 15 tisíc imigrantov, teda čisté migračné saldo obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov sa zvýši z 18374 na 23318. To znamená, že v danom období 40 rokov sa počet obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov zvýši spolu o 615 tisíc len vďaka vyššej imigrácii, ako ju predpokladá stredný variant. Aj variant s veľmi vysokou imigráciou ďalej predpokladá, že polovicou imigrantov budú ženy a miera ich pôrodnosti bude činiť 1,78 dieťaťa. Celkový migračný prírastok obyvateľov (vrátane detí imigrantov) vo veku 20 – 64 rokov tak v období rokov 2020 – 2060 dosiahne 895 tisíc. Pri variante s veľmi vysokou imigráciou by sa počet obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov znížil do roku 2060 len o 13 tisíc obyvateľov.

Ani variant s veľmi vysokou imigráciou by v skutočnosti nezabezpečil udržanie súčasných počtov populácie vo veku 20 – 64 rokov. Všetky demografické projekcie vychádzajú z údajov o trvalom bydlisku obyvateľov Slovenskej republiky. Neberú teda do úvahy zhruba 330 tisíc občanov Slovenska žijúcich v zahraničí. Podľa údajov z centrálneho registra poistencov má vyše polovica z nich menej ako 30 rokov. Veľká časť z nich sa už do Slovenskej republiky nikdy nevráti a ich deti budú vyrastať v zahraničí. Ak by sme teda chceli udržať súčasné počty populácie vo veku 20 – 64 rokov, museli by sme ročný prílev imigrantov zvýšiť zhruba na 17 tisíc oproti počtom, ktoré predpokladá stredný variant.

Nielen z týchto údajov vyplýva, že by otvorenejšie podmienky pre migráciu vyhovovali aj slovenským zamestnávateľom.

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope