Pozor na nášľapné míny. Neakceptujte cenové vojny

Pustenie sa do podliezania cien je častou chybou podnikateľov. Znižovanie cenových ponúk vedie k nerentabilite, preplnenej kapacite a spolupráci s neserióznymi partnermi.

Podnikatelia pri nastavovaní cien často skĺzavajú v záujme získať veľký objem práce k submisívnej cenotvorbe, čo ich dostane pod hranicu rentability. V tejto situácii je len otázkou času, kedy vyvolajú v podnikaní tlak na finančné toky vlastných investícií.

Tento model správania sa navyše násobí úmerne tomu, v ako veľmi núdzovej situácii sa podnikateľ nachádza. Paradoxne, ak si podnikateľ nerentabilnými zákazkami vytvoril tlak na tesné dodržiavanie splatností partnerských faktúr, zvykne naberať ešte väčšie množstvo ešte menej rentabilnej práce. Vytvára tak akúsi špirálu zúfalosti.

Štát, samozrejme, nesmie a ani by nemal prehnane vstupovať do podnikateľskej licitácie. Na ceny by však mohol vytvárať tlak aspoň v sledovaní subdodávateľských reťazcov vo verejnej správe. Často sa totiž stáva, že vlastným kritériom najnižšej ceny núti niektoré časti trhu podliezať zhotoviteľské ceny v neprimeranej miere.

Obozretnosť a preddavky

Aj v tomto smere dochádza na Slovensku k viditeľným pokrokom. Napríklad v jednej z najcitlivejších častí konkurzného práva – vymáhateľnosti pohľadávok. Vymáhaniu pohľadávok sa podľa štúdie spoločnosti Intrum darí vďaka lepšej kondícii dlžníkov. Tá je však okrem iného vyvolaná hlavne tým, že sú ich partneri obozretnejší, teda firmy využívajú preventívne opatrenia pred oneskorenými platbami.

Zjednodušene povedané, dlžníci platia rýchlejšie preto, že s tými, ktorí tak neplatia, spolupracuje menej partnerov. Prevenciu neplatičstva robia podnikatelia sami a suplujú chýbajúce opatrenia štátu. Jedným z nástrojov je využívanie preddavkových platieb. Ich využívanie v roku 2018 medziročne narástlo z 30 na 38 percent. Štúdia identifikovala aj ďalší nástroj, ktorý firmy na Slovensku začali využívať naozaj masovo. Aby predišli problémom vlastných finančných tokov, predĺžili lehoty splatnosti, čím vytvorili tlak k rovnakému kroku aj u svojich partnerov. Napríklad v segmente B2B sa doba splatnosti predĺžila priemerne z 18 na 25 dní.

Čítajte aj:

Ekonomická premena Slovákov ohrozuje. Štát si to nevšíma

30 rokov podnikania. Slovensko je od druhého Švajčiarska ďaleko

Reprezentačné náklady. Čo je daňový výdavok?

Pozitívnym celoeurópskym trendom je všeobecné skrátenie priemernej lehoty, v ktorej klienti uhrádzajú faktúry. Výrazným výkričníkom prieskumu, ktorý prebiehal medzi takmer 10-tisíc európskymi firmami, ostáva fakt, že zatiaľ čo platby v súkromnom sektore prichádzajú v pozitívnejších intervaloch, štát priemerné lehoty predlžuje.

Nezdravý tlak

Slovenský verejný sektor medziročne predĺžil lehoty platenia faktúr partnerov o štyri dni. Druhotná platobná neschopnosť a úpadok vinou nezdravých finančných tokov ovplyvnených nedodržiavaním splatností obchodnými partnermi pritom ešte stále patrí medzi najčastejšie príčiny úpadkových problémov podnikateľov. Podnikateľ je podľa advokátov zaoberajúcich sa konkurzným právom často postavený pred dilemu, komu zaplatí prvému, alebo aspoň čiastočne. Vzhľadom na trestnoprávne riziká podnikateľ zvyčajne uprednostní verejné inštitúcie – respektíve dane a odvody.

Až druhí v poradí sú dodávatelia, ktorí pokiaľ nemajú osobitne zabezpečené svoje pohľadávky, sú odkázaní na dlhé súdne a exekučné konania. Aj medzi nezabezpečenými veriteľmi majú zvyčajne lepšie postavenie „strategickí“ dodávatelia, teda poskytovatelia takých komodít, bez ktorých nedokáže dlžník pokračovať vo svojej činnosti.

 

Tomáš Lemešani, text je súčasťou Analýzy politiky druhej šance, Slovak Business Agency

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope

 

 

Odomknúť článok

Biznis Biztweet Biznis

  • 5 Kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb
Top

Standard Biztweet Standard

  • 1 Kredit
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu

Golden Biztweet Golden

  • Získavate 10 kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb