Oklieštené posádky, zákazy medzinárodnej výmeny osôb, nutnosť potreby karantény po návrate z cudziny, či zatvorené hranice zoškrtali počet medzinárodných letov aj v oblasti nákladnej dopravy pod hranice nutného minima. Lety sa neriadia pravidelnými plánmi, nerešpektujú potreby zákazníkov a ich cena narastá na úrovne postavené na hlavu, čo sa v konečnom dôsledku zákonite prejaví v cenách dovezených tovarov pre ťažko skúšaných koncových zákazníkov.

Avšak ešte horšie sú na tom iné logistické uzly – námorné prístavy. Tie totiž zasiahli reštrikčné pravidlá krajín na pevnine ešte výraznejšie. Mnohé z nich pre bezpečnostné pravidlá zrušili gro činností, niektoré z nich dokonca ostali zatvorené. Výmena tovaru po mori tak pre niektoré destinácie prakticky skončila. Prejaví sa to nielen na suchozemskom obchode, ale aj priamo v kondícii najvýznamnejších logistických hráčov ovládajúcich námornú prepravu.

Podľa štatistík z marca a začiatku apríla, prakticky každý prístav, aj a hlavne v Európe, musel pre koronavírusovú pandémiu podstúpiť bezprecedentné limitujúce opatrenia prakticky okamžite negujúce snahy udržat biznis pri živote.

Vyľudnené prístavy

Najčastejšie prístavy zasiahla povinná karanténa pre pracovníkov, ktorí sú posádkami nákladných lodí. Povinnosť nástupu do karantény prakticky znemožnila výmeny posádok lodí. Mnoho prepravných spoločností pritom funguje systémom, že posádka po príjazde plavbe do cieľového prístavu nastupuje na zákonom predpísané voľné dni a do ďalšej destinácie ju strieda iná.

Mapa prístavov s reštrikciou pre výmeny pracovníkov

Problémom je aj to, že v mnohých krajinách pracuje v prístave veľká masa cudzincov, ktorá bola štátnymi nariadeniami donútená k repatriácii. Množstvo z týchto pracovníkov má krátkodobé pracovné zmluvy, s pomerne jednoduchými možnosťami ich rozviazania.

Nové reštrikcie preto viedli k faktickému vyľudneniu často aj zatvoreniu prístavov, výraznému obmedzeniu ich aktivít, či improvizácii v podobe špeciálnych režimov, kedy ochotný personál de facto žije vo vyhradenom prístavnom areáli.

Čítajte aj:

Obchod s čínskym partnerom. Na čo dávať pozor?

Koronavírus by nemal zahnať principiálne reformy. Toto je 10 kľúčových

Pozor na nášľapné míny. Neakceptujte cenové vojny

Už teraz je zrejmé, že významné prístavy budú musieť prepúšťať, niektoré už masovo prepúšťajú, pričom na dlažbe skončili hlavne dokári zo slabších spoločenských vrstiev. Pre mnoho štátov to bude znamenať významné sociálne problémy a náklady pre štátne rozpočty. Aj preto je zrejmé, že prístavy budú musieť byť podporené z verejných rozpočtov štátov, ale aj spoločenstiev ako Európska únia.

Nutnosťou bude podpora prístavov aj zo strany suchozemských partnerských štátov. Pre umrtvené prístavy totiž trpí celý distribučný reťazec. Podnikom v suchozemských štátov neprichádzajú suroviny, súčiastky a iné druhy tovaru z tretích krajín, na ktoré je ich výroba odkázaná. Pomoc cudzím prístavom tak pomáha aj samotným suchozemcom.

Na podporu prístavov a otváranie tých, ktoré dočasne zatvorili, alebo obmedzili prevádzku vyzýva aj OSN. Pre prázdne prístavy totiž viazne taktiež distribúcia humanitárnej pomoci aj tovaru, ktorý je potrebný pre boj proti samotnej pandémii koronavírusu.

Kľúčoví európski hráči

Podľa posledných štatistík sa v druhom štvrťroku 2019 v prístavoch Európskej únie prepravilo 919 miliónov ton nákladu, čo bol nárast o takmer 4 percentá v porovnaní s rovnakým štvrťrokom v roku 2018.

Najvýznamnejšími európskymi prístavmi sú Rotterdam, Antverpy a Hamburg. Päť z 10 najväčších nákladných prístavov v Únii sa nachádza v Severnom mori a päť v Stredozemnom mori.

Viac ako dve tretiny (69%) nákladu prepravovaného v Rotterdame smerovali dovnútra Únie, čím sa zdôraznila hlavná úloha Rotterdamu ako uzla pre dovoz do Európskej únie. 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope